Spojenie akustiky a plochého stavebného skla bolo v minulosti len ťažko predstaviteľné. Avšak sklo okrem výhod, ako je transparentnosť či dobré tepelno-izolačné vlastnosti, môže výborne plniť aj protihlukovú funkciu.
„Sklo funguje ako tlmič zvuku,“ hovorí Pavel Nečas, projektový manažér spoločnosti Saint Gobain Building Glass, výrobcu plochého stavebného skla. V spoločnosti Saint Gobain Building Glass je odborníkom pre technické konzultácie a špecifikácie skiel do presklených fasád.
Sklo je popri svojich tepelno-izolačných vlastnostiach a estetickej funkcii aj vyhľadávaným protihlukovým prostriedkom. Najčastejšie sa používa ako aplikácia na obvodovom plášti, ktorá akusticky oddeľuje vonkajší priestor od vnútorného. Štandardne používané skladby skla majú nepriezvučnosť okolo 30 decibelov, v reálnych podmienkach je však zvyčajne táto hodnota o niečo nižšia. Ovplyvňuje ju mnoho faktorov ako spôsob osadenia, použitý profil, systém montáže, ale aj ďalšie okolnosti. Technologickými úpravami možno zvýšiť nepriezvučnosť skla až na 51 decibelov.
Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať veľa, prínos je obrovský, pretože vnímanie zvuku človekom nerastie lineárne, ale logaritmicky. To znamená, že 100 decibelov nie je oproti 50 decibelom dvakrát väčší hluk, ale niekoľkonásobne vyšší. Ľudské ucho totiž vníma zvýšenie hluku už o 3 decibely ako dvojnásobný rozdiel, o 10 decibelov ako desaťnásobný a o 20 decibelov ako stonásobný.
Hodnota nepriezvučnosti sa zvyšuje s hrúbkou skla. „Pri štandardnom izolačnom dvojskle je hrúbka oboch skiel, vonkajšieho aj vnútorného, štyri milimetre a medzi nimi sa nachádza distančný priestor vyplnený inertným plynom. Keď sa hrúbky skiel zmenia, ideálne asymetricky, napríklad na 6 a 4 milimetre alebo na 8 a 6 milimetrov, nepriezvučnosť sa zlepší. Obdobné princípy platia aj pri izolačnom trojskle,“ vysvetľuje Pavel Nečas.
Výsledná hodnota nepriezvučnosti sa môže líšiť v závislosti od toho, či je sklo osadené vo fasáde, oknách, dverách alebo svetlíkoch. Výrobcovia skiel deklarujú hodnoty nepriezvučnosti samotného skla, pričom ide o laboratórne namerané parametre. Tie sú spravidla lepšie ako stavebné hodnoty, kde do hry vstupuje aj spôsob montáže skiel a ďalšie faktory. Pri príprave projektu je preto lepšie pracovať s deklarovanými hodnotami, ktoré sú presné, nemenné a je ich teda možné exaktne porovnávať.
Zdroj: Saint Gobain Building Glass
Zlepšenia aj bez zvyšovania hrúbky
Okrem väčšej hrúbky stavebného skla možno zlepšiť akustické parametre budovy pomocou jeho vrstvených ekvivalentov, ktoré sú zložené z dvoch sklených tabúl, medzi ktoré sa vkladajú špeciálne fólie. Vďaka sendvičovej štruktúre sa výrazne zlepšuje akustika skla. Existujú i protihlukové fólie, pomocou ktorých možno dosiahnuť požadované parametre aj bez zvyšovania hrúbky skiel. Vrstvené sklá sú užitočné najmä tam, kde nie je možné zvyšovať hmotnosť konštrukcie fasády, napríklad kvôli statike. Platí však, že najlepšie hodnoty nepriezvučnosti možno dosiahnuť kombináciou všetkých uvedených opatrení, teda použitím vrstvených skiel väčších hrúbok v asymetrickej skladbe.
Sklo nachádza uplatnenie nielen ako protihluková izolácia na obvodovom plášti, ale aj v interiéri. Možno ho použiť na oddelenie miestností, napríklad ako priečky medzi kanceláriami, zasadačkami a inými firemnými, ale aj obytnými priestormi. V týchto prípadoch sa však nepoužívajú sklá s tepelno-izolačnými vlastnosťami ako na fasádach alebo v oknách, ale jednoduché vrstvené ekvivalenty tvorené kombináciou dvoch skiel ideálne s protihlukovou fóliou.
Viac informácií o skle ako stavebnom materiály prináša stránka www.saint-gobain-glass.cz
