Ľubovnianske múzeum už tretí rok obnovuje a konzervuje gotický palác na Hrade Ľubovňa. Palác zo 14. storočia je najstaršou zachovanou časťou hradu a hlavným cieľom obnovy je pokračovať v záchrane staticky narušených častí muriva.
Informoval o tom riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík s tým, že vlani získali finančné prostriedky vo výške 23.000 eur z dotačného systému Ministerstva kultúry SR, zásluhou čoho sa podarilo vyriešiť problém so záchranou deštruovaného hradného muriva.
"Výplňou vypadnutých kaverien sa stabilizovala statika stien paláca. Ďalej boli realizované remeselno–umelecké práce, ktorými sa vyriešila výroba a osadenie troch kamenných pieskovcových ostení, z toho dve okenné a jedno dverové. Taktiež bolo vyrobené drevené schodisko, ktoré umožní vstup do interiéru gotického paláca," objasnil Mikulík a dodal, že celkové náklady projektu dosiahli takmer 27.000 eur. Zásluhou projektu sa zachránili najstaršie architektonické prvky z obdobia gotiky a renesancie a zároveň došlo k sprístupneniu ďalšej častí hradu.
"Výplňou vypadnutého muriva sme zachránili stenu paláca pred deštrukciou a zároveň posilnili aj statiku objektu. Z hľadiska umelecko–remeselnej činnosti sme vyplnili chýbajúce prvky architektúry paláca. Južná a severná stena gotického paláca po týchto prácach pôsobia kompaktne a esteticky dotvárajú kolorit horného hradu Ľubovňa," upozornil riaditeľ múzea. Dodal, že s obnovou gotického paláca chcú pokračovať aj v tomto roku. Neskôr by tam malo vzniknúť múzeum obchodu.
Gotický palác Hradu Ľubovňa bol miestom mierového stretnutia kráľov v roku 1412, čo bola jedna z najvýznamnejších udalostí v dejinách tejto národnej kultúrnej pamiatky. Zúčastnili sa na ňom slávni panovníci, dokonca aj rímsky a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský vládca Vladislav II. Jagelovský. Podpísali tam dohodu, ktorá ukončila vtedajšie vojenské konflikty v strednej Európe a vypaľovanie významných európskych ustanovizní. "Záverom mierového stretnutia bol následne v Záhrebe podpis tzv. spišského zálohu," doplnil Mikulík.
Podpísanie kľúčového dokumentu znamenalo aj začiatok rokovaní o pôžičke, ktorá 8. novembra 1412 vošla do dejín Uhorska ako takzvaný poľský záloh. Žigmund Luxemburský si vtedy od Vladislava II. Jagelovského požičal 37.000 kôp pražských grošov, za čo venoval našim severným susedom hrady Ľubovňa a Podolínec, 13 spišských miest a Starú Ľubovňu, Podolínec a Hniezdne. Poľský záloh trval dlhých 360 rokov a skončil sa v 18. storočí. Späť pod uhorskú správu sa územie podarilo prinavrátiť až cisárovnej Márii Terézii.
