Ďalšie prekvapenie z Číny: Odborníci varujú, že môžeme prísť o mäso. Je to tak?

Peking 29. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR – Roman Hanc)

Správy o čínskom koronavíruse prekryli problémy v oblasti chovu ošípaných. Budeme musieť kvôli prasacej chrípke prejsť na laboratórne mäso?

Experti OSN pravidelne prizvukujú, že s rastom počtu obyvateľov bude potravín stále menej a menej. O tom, či sa kultivované (laboratórne) mäso môže stať cestou, ako sa z tejto situácie dostať, vedci a médiá premýšľajú už dlho.

Keď ale v Ázii, a od minulého roka aj v EÚ, začala na sile naberať epidémia prasacej chrípky, obrázok celosvetového nedostatku potravín získal apokalyptickej obrysy. Hlavne na pozadí prognóz o tom, že počet ošípaných v Číne, kde je chovaných najviac ošípaných, bude obnovený až v roku 2025.

Čo je africký mor ošípaných?

Trochu o histórii. Africký mor ošípaných (ďalej AMO) bol prvýkrát zaregistrovaný v Juhoafrickej republike v roku 1903. Veľká epidémia moru ošípaných vypukla v Číne v lete roku 2018. Vysoko nákazlivý vírus sa v priebehu roka rozširoval do všetkých kútov zeme. Táto v histórii najväčšia epidémia sa dotkla Južnej aj Severnej Kórey, Vietnamu a Kambodže.

V Európe sa vírus vyskytol v Rumunsku, Belgicku, Estónsku a Bulharsku. Práve Bulharsko epidémiu nezvládlo a muselo zabiť prakticky všetky ošípané na území štátu. Pri vývoji vakcíny proti tejto chorobe došlo k pokroku, ale k definitívnemu koncu vedie ešte ďaleká cesta.

Epidémia sa okamžite prejavila na ekonomike a celosvetových chovoch. Podľa informácií Financial Times v dôsledku opatrení a nekrvavého vybíjania ošípaných (s následným spaľovaním tiel a chemickým opracovaním ich popola) klesli svetové predaje bravčového o tretinu.

Keďže Čína produkovala 50% všetkého mäsa tohto druhu, farmy v Brazílii a USA uvideli veľkú príležitosť na európskom trhu, ale aj v Číne samotnej.

Niet divu, že ceny tohto druhu mäsa vzrástli. Práve pred nárastom cien v auguste roku 2019 varoval hlavný ekonóm investičného fondu CZECH FUND Lukáš Kovanda. Jeho prognózy potvrdzuje aj graf vývoja cien potravín vyrábaných z bravčového. V decembri minulého roka medziročné ceny potravín z bravčového vzrástli o 15%. Je čas prejsť na laboratórne mäso?

Čím nahradiť mäso?

Najskôr si vysvetlíme pojmy. Existujú náhrady mäsa (imitácia) a kultivované mäso, ktoré sa “šľachtí” v laboratóriách. Prvé takzvané sójové mäso sa získava cestou emulgácie – priemyselným spracovaním sóje. Tiež existujú náhrady, ktoré sú založené na zmiešavaní sóje a hrachu.

Ako Sputniku vysvetlila ruská dietologička Jelena Tichomirovová, sójové mäso nie je plnohodnotnou náhradou klasického mäsa, pretože stráviteľnosť sójovej bielkoviny činí 65%, zatiaľ čo stráviteľnosť klasických bielkovín činí 80-90%.

Druhý variant je mäso, ktoré je “šľachtené” v laboratórnych podmienkach. Tiež sa označuje za kultivované mäso. Ruskí vedci v Očakovskom kombináte potravinových ingrediencií (OKPI) na jeseň roku 2019 informovali, že sa im v laboratóriu podarilo vyšľachtiť kultivované mäso. Prvých 40 gramov mäsa vyšľachteného v laboratóriu ich stálo 13 tisíc eur. Práce trvali dva roky. Pri rozhovore so Sputnikom vývojový pracovník kultivovaného mäsa OKPI Alexandr Savkov vysvetlil celú technológiu:

“Berie sa malé, čistokrvné, staré dva až tri dni. Pod lokálnou anestéziou sa mu robí mikrooperácia: odoberá sa mu 2-5 gramov biologického materiálu, ktorý potom berieme k sebe do laboratória. Tam vyčleňujeme rastové bunky, fibroblasty, myoblasty, dávame ich do kultivačného prostredia a kŕmime ich. Rastú, ďalej sa delia, my ich od seba oddeľujeme a potom ich spájame. ”

Savkov povedal, že vďaka tomu je možné z jedného gramu zvieraťa získať 300 až 500 miliónov gramov mäsa.

Vedľajšie účinky vo svetlej budúcnosti

Najväčšie otázky, ktoré sú spojené s kultivovaným mäsom, sú jeho prípadná škodlivosť, cena a chuť.

Hovoriť o škodlivosti je zatiaľ príliš skoro. Ako hovoria vedci, aby bolo možné vytvoriť plnohodnotný vedecký obraz negatívnych efektov tohto mäsa, je nevyhnutná skúsenosť celých generácií, ktoré toto mäso budú jesť.

Ale, ako povedal Sputniku riaditeľ Všeruského vedeckovýskumného inštitútu veterinárnej virológie a mikrobiológie Denis Kolbasov, z pohľadu výroby je toto mäso bezpečnejšie v porovnaní s prírodným mäsom, keďže nie je vystavované vplyvu antibiotík a epidémie (pozn. rozšírené infekčné ochorenie medzi jedným druhom, či mnohými druhmi zvierat).

“Ja nehodnotím výživové vlastnosti, ale celkovo sú samozrejme také výrobky vytvárané v kontrolovaných podmienkach bezpečnejšie ako to, čo sa získava štandardným spôsobom,” povedal expert.

“Ja si nemyslím, že tam môže byť niečo nebezpečné, pretože nie je problém vyšľachtiť také mäso. Aký je problém vo vypestovaní uhorky?” Povedal v rozhovore pre Sputnik predseda výkonného výboru Národnej mäsovej asociácie Sergej Jušin. Podľa jeho slov toto “alternatívne” mäso nemôže nahradiť užitočné vlastnosti prírodných potravín.

Dietologička Jelena Tichomirovová si myslí, že sójové mäso bude vhodné ako lacná náhradka bielkovín, ale nič viac. V kultivovanom mäse zase nie je dostatok tuku, ktorý je nevyhnutný pre posilnenie imunitného systému človeka.

“Greta je napoly negramotná. Čoskoro na ňu zabudnú”

Na rozprávanie o cene je tiež príliš skoro, pretože technológia sa ešte len rozvíja a cena “náhradného” mäsa bude časom klesať.

Prvým umelo vyšľachtením mäsom sa stal burger Marka Prosta, zakladateľa spoločnosti Mosa Meat a profesora Maastrichtskej univerzity. V jeho prípade 450 gramov mäsa stálo 1,2 milióna dolárov. Následne v roku 2017 došlo k veľkému zníženiu nákladov na výrobu.

Memphis Meats vo Wall Street Journal informovala, že cena v laboratóriu vyšľachteného kuracieho mäsa predstavovala 9 tisíc dolárov za 450 gramov. V Rusku podľa názoru vedcov z OKPI bude možné v roku 2023 kilogram vyšľachteného mäsa kúpiť v obchode za 12 eur. Teraz, ako hovorí predstaviteľ OKPI Alexander Savkov, kultivované mäso ruskej výroby stojí od približne 13 877 eur za kilogram. Kilogram klasického hovädzieho je možné kúpiť priemerne za 7 eur.

Vedec Denis Kolbasov hovorí, že cena kultivovaného mäsa nebude rovnaká ako cena prírodného mäsa a bude závisieť hlavne na reálnom dopyte po týchto produktoch.

Okrem iného ale existuje aj verzia (písalo o tom napríklad analytické centrum RethinkX), že do roku 2035 sa dopyt na tradičné hovädzie, kuracie a dokonca rybie mäso zníži o 80%, pretože cena nových druhov mäsa bude o 50-80% nižšia. K tomu sami za seba môžeme povedať, že tým sa možno dnes tradičné mäso stane exotikou a delikatesou, tak ako sa dnes hovorí o kultivovanom mäse.

A analytici z Allied Market Research predpovedajú, že trh kultivovaného mäsa každý rok porastie o 8,5%, do roku 2026 jeho objem môže presiahnuť 8 miliárd dolárov. Avšak producent mäsa Sergej Jušin si je istý, že “alternatívne” mäso jeho odvetvie nijako neohrozuje.

“Naopak skôr premýšľam tak, že časť mäsojedov sa po ochutnaní daných potravín len utvrdí vo svojich pozitívnych vzťahoch k prírodnému mäsu,” hovorí. Jušin si myslí, že “ekologických aktivistov”, ktorí vystupujú za “alternatívne mäso”, nie je toľko, ako sa zdá, na nejakú “pologramotnú” Gretu podľa neho taktiež čoskoro zabudnú.

Jušin sa zamyslel aj nad štátnou podporou výroby “vyšľachteného” mäsa a kladie si otázku, ktorá normálna vláda môže stimulovať likvidáciu natoľko dôležitého odvetvia, akým je poľnohospodárstvo?

“Laboratórne mäso nemá proti prírodným potravinám žiadnu šancu. Rovnako sa smejem tomu, keď hovoria, že auto bez vodiča tiež bude jazdiť. Najskôr vláda musí vyriešiť problém, čo bude robiť s desiatkami miliónov kamionistov a taxikárov,” hovorí expert.

Na druhej strane vedec Denis Kolbasov uvádza, že teraz sa celkovo v spoločnosti vyvíja tendencia znižovania spotreby prírodných zdrojov bielkovín.

“Mnohí sa mäsa nevzdávajú kvôli ekonomickým dôvodom, ale práve na základe nejakého osobného presvedčenia,” vysvetlil a dodáva, že kultivované mäso môže v budúcnosti skutočne nahradiť prírodné.

McDonald`s vracia ľudstvo k normálnemu stravovaniu

Avšak okrem chuťových kvalít a bezpečnosti je dôležité aj to, čo samo o sebe vytvára rituál jedenia mäsa.

Podľa výrobcu v laboratóriu vyšľachteného mäsa Sergeja Savkova je produkt, na ktorom pracujú, vzhľadovo podobný nie kúsku hovädzieho, ale masovému suflé.

“Dnes môžeme hovoriť, že toto mäso je bohaté na bielkoviny, ale je v ňom málo tuku a uhľovodíkov. V skutočnosti je to vysoko bielkovinová biomasa. Ale plánujeme vytvorenie ideálnej rovnováhy prírodného mäsa. Vieme, že mäsu chuť dáva tuk, preto sa naše mäso teraz môže zdať bez chuti, to znamená s neutrálnou chuťou. V budúcnosti do neho pridáme tukové bunky, svalové tkanivo, a už to bude plnohodnotný kúsok mäsa. Ale v každom prípade sa od prírodného mäsa bude líšiť,” vysvetlil expert.

V článku vedeckého portálu Massive Science si autori položili otázku o možnosti obnovenia rovnakej štruktúry pomeru svalovej a tukovej hmoty v kultivovanom produkte, konzistencie, vône a ľudského pocitu. Nehľadiac na to, že prvé laboratórne mäso sa objavilo už v roku 2013 a od tej doby sa podarilo cenu znížiť, vedci z rôznych krajín predsa len stále nedokázali vytvoriť rovnaké chuťové a dotykové pocity, ktoré prináša prirodzený produkt.

Na to upozorňuje aj Sergej Jušin. Spotreba mäsa je podľa neho spojená s prírodou a našimi prvobytnými zvykmi. Expert uvádza príklad úspechu McDonaldu, ktorý je spojený so spôsobom jedenia hamburgerov.

“V McDonalde jeme rukami, pretože nás to vracia k normálnemu stravovaniu, tak sme jedli v priebehu oveľa viac tisícok rokov, než existuje civilizácia. Jedli sme vždy rukami. Je to náš skrytý a nevedomý návrat ku svojim koreňom, dotyková komunikácia s jedlom, ktorá nám umožňuje aj naďalej žiť,” hovorí špecialista.

Chov ošípaných je na konci? V skutočnosti to tak nie je

A je vôbec nutné biť na poplach kvôli situácii sa svetovým chovom ošípaných?

Dmitrij Kolbasov sa domnieva, že hlavné fázy epidémie afrického moru ošípaných sú za nami.

Partner Sputnika dopĺňa, že práve takéto epidémie vedcov stimulujú, aby investovali do vývoja kultivovaného mäsa a ďalších podobných produktov.

Podľa Jeleny Tichomirovová však pozorujeme výmenu výrokov. To, že ľudstvo umiera na následky obezity, je oveľa nebezpečnejšie ako rozprávanie o celosvetovom hlade.

V spoločnosti Impossible Foods, ktorá sa zaoberá vývojom náhrad mäsa informujú, že ich úloha spočíva v tom, aby do roku 2035 svet zostal bez mäsa.

Sergej Jušin radí tým, ktorí chcú prírodné mäso nahradiť kultivovaným, aby navštívili lekára a zároveň si nechali preveriť IQ: “Súdiac podľa všetkého si ľudia vôbec nepredstavujú, čo produkcia mäsa znamená vo svetovom meradle, nechápu jeho využitie, nechápu jeho význam pre ekonomiku, pre demografiu, pre zachovanie poľnohospodárstva, kultúry a všedný život populácie, pre tradície a tiež pre naše ľudské zvyky, ktoré sa vytvárali posledných niekoľko desiatok tisíc rokov,” uzatvára.