Toxická skládka v bratislavskej Vrakuni nie je jedinou hrozbou pre vody Žitného ostrova. Reálnym rizikom je aj skládka v bratislavskej mestskej časti Rača, v lokalite Žabí majer.
V utorok na to upozornili aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Za našu vodu s tým, že skládka je v bezprostrednej blízkosti záhradkárskych osád a navážal sa tu odpad z bývalých chemických závodov. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) deklaruje, že pitná voda ohrozená nie je.
Priesak zo skládky Žabí majer podľa aktivistov postupne nateká cez kanál do Malého Dunaja a zároveň do bývalého kanála, takzvanej Smradľavky, ktorá preteká celou Bratislavou a tým má priamo ohrozovať kvalitu vody na Žitnom ostrove. "Je to ďalšia časovaná bomba. V otvorenom kanáli sa našli látky, ktorých limitné hodnoty v pitnej vode sú vyjadrené v mikrogramoch. Vzorky vody vykazujú kontamináciu najmä semi-prchavými organickými látkami, ako sú potenciálny ľudský karcinogén lindán, toxický 2-Methylbenzothiazol a ďalšie," priblížila predsedníčka OZ Za našu vodu Annamarie Velič.
Vo vode z kanála sa podľa aktivistov našli taktiež prchavé organické látky, ako sú karcinogénny benzén a trichlóretén. Ďalej nebezpečný dichlórbenzén a trichlórbenzén. Mnohé z látok sa našli v koncentráciách viac ako desaťnásobne prekračujúcich intervenčný limit na sanáciu. OZ Za našu vodu upozorňuje, že na skládke sa nachádza záhradkárska oblasť a v mnohých záhradách sú studne. "Záhradkári z nich nepijú, vedia, že ich záhrady stoja na skládke. No nie všetky parcely sú pripojené na vodovod, ostatní polievajú vodou zo studní," podotkli aktivisti.
V lokalite podľa nich cítiť výrazný zápach organických látok v ovzduší, v tesnej blízkosti sa pritom nachádzajú bytovky a detské ihrisko. Združenie varuje, že takto kontaminované ovzdušie je škodlivé pre tunajších obyvateľov. "Skládka priamo, ako aj cez pôvodný kanál (Smradľavku) pretekajúci cez celú Bratislavu je pritom zdrojom kontaminácie podzemnej vody nielen na Žabom majeri, ale aj iných územiach v Bratislave," tvrdia aktivisti. Velič podotkla, že sa nevie, kam až kontaminácia siaha. "Otázne je, koľko takýchto skládok a starých záťaží, ktorých priesaky natekajú do zásobárne pitnej vody, existuje v Bratislave, bez toho, aby boli podrobne zmapované. V Bratislave je pritom 223 evidovaných environmentálnych záťaží, minimálne desať z nich s potvrdenou veľkoplošnou ekologickou záťažou," spresnila.
OZ Za našu vodu navrhuje, aby sa vyčlenili adekvátne zdroje na ochranu Žitného ostrova, správne sa navrhol a realizoval komplexný monitorovací systém a taktiež aj vyhodnocovací systém.
Alena Trančíková z BVS na utorkovej tlačovej konferencii uviedla, že pitná voda dodávaná vodovodnou sieťou všetkým obyvateľom Bratislavy je bezpečná. „Vodárenské zdroje, z ktorých čerpáme pitnú vodu pre obyvateľov, sa nachádzajú najmenej 18 kilometrov od týchto záťaží. Všetky vodárenské zdroje majú ochranné pásma, kde robíme monitoring kvality podzemných vôd,“ priblížila s tým, že takéto záťaže a skládky sú však stále existujúcou hrozbou.
