Danka Vilhanová

Modelka Alexandra Gachulincová z agentúry Elite ako Jana z Arku

Ty sa najnovšie v šou Tvoja tvár znie povedome často meníš na rôzne osobnosti, ale v koži Panny Orleánskej, v brnení, s mečom v ruke a na koni to bola tvoja premiéra. Ako ti sadla táto rola?

Perfektne, aj keď to brnenie vážilo asi dvadsať kíl a pri vyzliekaní mi do krvi poškriabalo tvár. Keď som stokrát musela zdvihnúť ten ťažký meč, mala som na ďalší deň nenormálnu svalovicu a aj pred kobylou som mala rešpekt, pretože na koni nejazdím. Takže som len taká polovičná Johanka z Arku. Ale vážne, bola to úžasná žena, ktorá sa ničoho nebála a v tom sme si podobné. Pretože ani ja neviem byť ticho, keď vidím, že sa niekde deje nejaká nespravodlivosť. Inak meno Alexandra znamená ochrankyňa slabších, aj mužov, a to na mňa dokonale platí. Keď som napríklad žila v Paríži a moja kamarátka modelka sa bála vypýtať si peniaze od účtovníčky, nabehla som do agentúry ja, urobila tam poriadky a na druhý deň boli peniaze na účte.

To asi o tebe ľudia nevedia, že si taká rebelka...

Nemyslím, že som rebelka, ako malá som bola poslušné dieťa, všetci učitelia ma mali radi aj som sa dobre učila, ale vždy som bránila slabších. Už v škole som sa bila namiesto chalanov, aby som ich chránila, a aj dnes mi trhá srdce, keď vidím bezdomovca alebo ľudí na vozíčku. Dokonca som aj ten typ, ktorý chodí na protesty. Bola som v uliciach, keď zavraždili novinára Kuciaka, chodím podporovať ekologické projekty, židovskú komunitu, lebo keď si za niečím stojím, nemôžem byť ticho. A to by mali robiť všetci, pretože neprávosti je na svete veľa a každý hlas sa počíta.

Ženy, ktoré urobili vo svete nejakú revolúciu alebo zmenu k lepšiemu, sú pre nás ostatné vzorom. Ktorá je inšpiráciou pre teba?

Takých príkladov je veľa. Mohla by to byť Greta Thunberg, ale aj Oprah Winfrey alebo Michelle Obama, obdivujem aj Ivetu Radičovú, ale asi najväčším vzorom je pre mňa moja mama. Je to žena, ktorá vychovala tri deti, vedela sa postarať o rodinu aj finančne a nikdy sa nespoliehala len na to, že by ju mal živiť muž. Pracuje vo finančnej sfére a je tam úspešná, ešte aj dobre vyzerá a ja sama nechápem, ako to zvládala, keď sme boli malí. Vstávala každé ráno o piatej, len aby nám navarila obed, pretože sme nechceli chodiť do školskej jedálne, vždy si dávala záležať na tom, aby sme sa vedeli správať, aby sme boli vždy naučení a myslím, že z nás vychovala slušných ľudí. Popri rodine stíhala perfektne manažovať aj kolegov v práci, kde ju dodnes majú všetci radi, pretože je veľká dobráčka. Mama je pre mňa veľkou inšpiráciou.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

Spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová ako Frida Kahlo

Prečo si podľa teba mexická maliarka Frida zaslúži titul revolucionárka?

Keď našli Fridu mŕtvu vo veku 47 rokov v jej dome, ležala so svojím posledným obrazom, ktorý nazvala Nech žije život! Ak celé jej pôsobenie, napriek bolesti, duševnej i fyzickej, bol boj za slobodné vyjadrenie názoru, obdivujem ju. Jej úprimný, nežný a krutý rukopis aj to, ako dokázala pretaviť do obrazov svoj vnútorný svet. Frida si stála za svojím presvedčením bez ohľadu na to, kto si čo o nej myslel. Intenzívne som na ňu myslela pred šiestimi rokmi, keď mi operovali nohu a niekoľko týždňov som nemohla chodiť. Vtedy som celé dni len maľovala.

Každá z nás občas urobí v živote niečo, čo spätne vidí ako malú vnútornú revolúciu. Je to aj tvoj prípad?

Pre mňa bolo zlomovým rozhodnutie písať knihy. Hovoriť otvorene, čo si myslím. Vyjadrovať sa k témam, na ktoré nie sú jednoznačné názory. Nedá sa vyhovieť všetkým ani chcieť, aby som bola obľúbená u každého. Ale angažovať sa, postaviť sa za svoj názor, posunúť veci aspoň o milimeter k lepšiemu, aj to sa počíta. Pretože aj najmenšie chvenie je pohyb, ktorý môže pohnúť svetom.

Isté rebelstvo teda v sebe máš, kvôli čomu by si bola ochotná vyraziť aj do ulíc?

Je dôležité nielen ísť do ulíc, ale vedieť, prečo tam človek stojí. Postaviť sa za správnu vec je voľba, pre ktorú sa môže rozhodnúť každý. Našťastie, dnes nežijeme v časoch, kedy by nás za názor upálili. Ani v časoch, ktoré zažívali naši rodičia a starí rodičia, ktorí za to riskovali vlastnú existenciu. Tak ako moja prababka Matilda, ktorá počas druhej svetovej vojny niekoľko rokov skrývala Slováka židovského pôvodu. Alebo moja babka Mária. Bola vynikajúca učiteľka, no v bývalom režime vyjadrila svoj nesúhlas po príchode Rusov, a tak jej na celé roky zakázali učiť. Ale späť k Fride, ktorá hovorila- nech žije život. Ak ho milujeme, nie je inej možnosti, len byť k nemu zodpovedný, tak, ako sa len dá.

Herečka Zuzana Šebová ako Marie Curie Sklodowska

Rolu slávnej poľskej vedkyne, ktorá ako prvá žena v histórii získala Nobelovu cenu dokonca dvakrát, za chémiu aj fyziku, si si pred objektívom užívala a tvárila si sa rovnako vážne ako ona…

Áno, ja mám rada charakterové fotenia a v tom laboratóriu na chemickej fakulte medzi toľkými skúmavkami a pipetami som sa naozaj cítila ako Marie. Bolo mi cťou stvárniť úžasnú ženu, ktorá sa presadila v takom ťažkom odbore. O to viac, že chémia a fyzika sú pre mňa španielska dedina, doslova Matrix a obdivujem každého, kto takým vedám rozumie.

Je aj v tvojom živote niečo, čo sama považuješ za revolučný krok?

Ja sa veľmi bojím lekárov a napriek tomu som sa odhodlala na operáciu očí. Bolo to pred dvanástimi rokmi, teda v čase, keď laserové operácie neboli tak v kurze ako dnes, a teda, bola to pre mňa naozaj malá revolúcia. Hoci to hojenie bolo ťažké, ani na sekundu som to neoľutovala. Lebo dovtedy som mala desať dioptrií, skoro nič som nevidela a po operácii sa mi úplne zmenil život. Kamaráti mi dokonca hovorili, že aj výraz tváre sa mi zmenil, pretože som sa na svet začala pozerať inak. To, že som zrazu videla všetko, doslova celý svet, mi dalo úžasnú slobodu. Aj vnútornú.

Keď sme pri slobode, tú sme si vybojovali v novembri 89. Ty si práve mala sedem rokov, čiže nevieš posúdiť, ako sa ľuďom dovtedy žilo, ale určite počúvaš názory, že v starom režime sme sa mali lepšie. Čo ty na to?

Že je to úplná hlúposť. Dobre, možno mali všetci ľudia prácu, chodili domov o tretej poobede a potom na rôzne podnikové chaty, ale nežili slobodne. Viem, ani táto doba nie je ružová a každý sa dnes musí podľa svojho vedomia aj svedomia rozhodnúť, či bude patriť k čestným ľuďom alebo ku gaunerom, lenže u mňa je sloboda na rebríčku priorít naozaj vysoko a neviem si predstaviť, že by som ju nemala. O to viac, že milujem cestovanie a bola by som ochudobnená o všetky tie zážitky, ktoré mi ponúka. Takže za mňa platí, nie, ďakujem, život v klietke si neprosím.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

Návrhárka Janka Kurilaková ako Coco Chanel

Janka, do roly Coco sme si ťa vybrali, lebo aj ty si založila vlastnú značku Kura Collection. Máte vy dve čosi spoločné?

Určite áno. Minimálne to, že tak ako ona, ani ja nemám žiadne módne vzdelanie, dokonca rovnako ako Coco sama neviem šiť. A tiež som sa začala venovať móde, lebo som si nevedela nájsť oblečenie, ktoré by sa mi páčilo a sama by som ho chcela nosiť. Tak som si rozbehla vlastnú značku a začala som od nuly. Za dvesto eur som si kúpila látky a poprosila mamu, aby mi z nich ušila prvé modely, ktoré som začala predávať. Len som si povedala, že to skúsim a uvidím. Odvtedy som sa nezastavila, pretože svoje urobil Instagram, kde sa v mojich modeloch fotím, a zákazníčkam sa moje modely páčia. Takto fungujem už tri roky a teším sa, že sa značke darí.

Urobila si niečo revolučné vo svojom živote aj ty?

Možno to, že som mala skoro deti? Otehotnela som ešte na vysokej škole a byť mamou tesne po dvadsiatke vtedy nebolo také bežné. Ale najväčšou revolúciou v mojom živote určite bolo, že som sa pustila do podnikania. Bez kapitálu, bez pôžičky aj bez toho, aby za mnou stál manžel milionár. Prenajala som si v Košiciach dom, zamestnala som krajčírky a občas sa sama seba pýtam, kde som na to vôbec nabrala odvahu. Dnes sa už obliekam len do vlastnej značky a som rada, že môj neprvoplánový štýl, trošku mixovaný s rockerkými a punkovými prvkami, oceňujú aj iné ženy. Že ich tak trošku inšpirujem.

A aká žena najviac inšpiruje teba?

Určite Frida, dokonca ju mám vytetovanú na ramene, pretože obdivujem, ako si poradila s tým, čo všetko ju v živote stretlo. Ale inšpiruje ma aj celé ženská línia nášho rodu, od mojej mamy, babky až po prababku. Boli to silné ženy, ktoré sa už pred rokmi správali ako revolucionárky. Nikdy si nenechali mužom „kecať“ do života a vždy si išli svojou cestou. A verím, že som túto silu po nich trošku zdedila tiež.

Ženy, ktoré menili svet: Známe tváre sme prezliekli za svetovo inšpiratívne revolucionárky

Výber pre vás

Ženy, ktoré menili svet: Známe tváre sme prezliekli za svetovo inšpiratívne revolucionárky

Súvisiace články

Výber pre vás