Erika Szalayová

Ako ste začali s&nbsp;profilovaním, teda s&nbsp;vykresľovaním páchateľa?

S&nbsp;kolegami Pavlom Labátom, Jozefom Šátekom a&nbsp;Petrom Vačokom sme pracovali ako detektívi a&nbsp;vyšetrovatelia pri objasňovaní vrážd. Klasické metódy ako pátranie po horúcej stope, výsluchy svedkov či poškodených sme pokladali za veľmi produktívne, stále sme však cítili, že nám niečo chýba, a&nbsp;to odpoveď na to, akého páchateľa vlastne hľadáme, čo je to za človeka.

Vedeli sme, že psychika, telesné znaky, sociálne vlastnosti páchateľa, to všetko necháva odraz na mieste činu, len my to musíme vedieť dobre prečítať a&nbsp;vytvoriť tak nie znalecký posudok, ale profil, odhad, o&nbsp;akú osobu ide. Ešte viac informácií potrebných na profil sa dá získať vďaka expertízam, výpovediam.

Dali sme dokopy tím znalcov, ktorý tvoria súdny lekár, psychiater, psychológ, a&nbsp;začali sme prípady rozoberať z&nbsp;netradičného pohľadu. Bolo to v&nbsp;roku 1987 a&nbsp;darilo sa nám aj vďaka podpore nadriadených. Najdôležitejšie však bolo, že išlo o&nbsp;tímovú prácu. Vlastne, na polícii jednotlivec zmôže veľmi málo.

Ak vám povedia, že ten a&nbsp;ten objasnil prípad, neverte, všetko je tímová práca. Pomocou tejto metódy odhaľujú policajti zločincov na celom svete. U&nbsp;nás sa táto metóda veľmi osvedčila v&nbsp;prípade sériového vraha, ktorý zabíjal a&nbsp;znásilňoval ženy, Ondreja Rigu.

Rozprávame sa o&nbsp;súdnom procese v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vraždou Jána Kuciaka. Poďme na začiatok tohto ohavného činu. Vrahovia prišli až do domu, pôsobí to ako drzosť najhrubšieho zrna.

Aj mňa zaujal tento postup, ale z&nbsp;iného pohľadu ako vás. Skúsený nájomný vrah by totiž nešiel ku svojej obeti domov. Rátal by s&nbsp;tým, že môže naraziť na nečakané prekážky napríklad v&nbsp;podobne inej osoby, čo sa aj stalo. Mohlo tam byť dieťa, domáca kamera, bežiaci zvukový záznamník, návšteva, zúrivý pes...

Keď analyzujeme prípady úspešných nájomných vrahov, tak obeť sedela v&nbsp;aute, ako napríklad zavraždená írska novinárka Veronica Guerinová, alebo obeť vylákali na stretnutie do tichej uličky, prípadne bola zaujatá nejakou činnosťou. Napríklad politik Ján Ducký, keď ho zavraždili, vyberal listy z&nbsp;poštovej schránky.

Zvieratá to robia tak, že útočia rázne, nečakane, prekvapivo. Pri love platí, že útočník určuje čas, miesto a&nbsp;začiatok boja. Týchto zásad sa držia aj skúsení zabijaci.

Hlavné pojednávanie s obžalovanými zo spáchania trestného činu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa začalo na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 13. januára. Zatiaľ naplánovali deväť pojednávaní, a to do 6. februára. Zo spáchania tohto ohavného skutku obžalovali spolu päť ľudí. Zoltán Andruskó ako sprostredkovateľ od začiatku spolupracoval s políciou, preto ho v samostatnom konaní v rámci dohody o vine a treste odsúdili na pätnásť rokov odňatia slobody.
&nbsp;
K vražde sa pred súdom priznal aj Miroslav Marček, pričom detailne opísal samotné prípravy vrátane zadováženia zbrane a aj vraždu troch ľudí (v roku 2016 údajne s Tomášom Szabóom zavraždili podnikateľa z Kolárova Petra Molnára). Ostatní (Tomáš Szabó, Alena Zsuzsová, Marian Kočner) popierajú účasť na vražde. Pred súdom zatiaľ vypovedali príbuzní obetí, bývalý novinár, niekdajší šéf kontrarozviedky SIS a priateľ Mariana Kočnera Peter Tóth.
&nbsp;
V deväťapolhodinovej výpovedi okrem iného uviedol, že Marian Kočner sa o zabití jedného či dvoch novinárov zmieňoval na dovolenke v&nbsp;Chorvátsku pred niekoľkými rokmi. Peter Tóth pred súdom priznal, že na pokyn Mariana Kočnera organizoval sledovanie niektorých slovenských novinárov, náklady údajne platil Marian Kočner aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

Sledovali novinárov

Naznačujete, že vrahovia Jána Kuciaka sú hlupáci?

Ak aj človek zavraždí troch, štyroch ľudí, stále sa ma ešte „čo učiť“. Niektorí nájomní vrahovia majú podľa dostupných materiálov na svedomí desiatky obetí. Ak v&nbsp;zdraví a&nbsp;na slobode prežijú prvé vraždy, časom citovo otupejú a&nbsp;pri práci postupujú rozumnejšie a&nbsp;pokojnejšie.

A&nbsp;pokiaľ ide o&nbsp;veľmi inteligentného psychopata, ktorý necíti strach, nemá žiadny zmysel pre empatiu, sleduje svoje záujmy a&nbsp;má výkonný mozog, môže sa stať veľmi úspešným elitným nájomným vrahom. Vrahovia, ktorí zabili Jána Kuciaka a&nbsp;jeho snúbenicu, nemajú dostatočné skúsenosti a&nbsp;neboli vystavení evolučnému tlaku, ako úspešne prežiť v&nbsp;danom prostredí.

Nemajú opatrnosť špičkového hráča, nevedia domyslieť veci do konca. Chvalabohu, bežní vrahovia zvyčajne nie sú nadpriemerne inteligentní jedinci s&nbsp;vynikajúcimi tvorivými schopnosťami. Naopak, väčšinou sú to priemerne až podpriemerne inteligentní ľudia.

Jednoduchá otázka – prečo si objednávateľ nezohnal takzvaného kvalitného zabijaka?

Sedíme tu takto v&nbsp;trojici, vy, ja a&nbsp;váš fotograf. Poďme viesť debatu, že chceme hypoteticky niekoho zabiť. Kde budeme hľadať nájomného vraha? Na internete? Môže to byť policajná pasca. Obrátime sa na miestne takzvané mafiánske kruhy? Nemajú takú dlhú históriu ako v&nbsp;Taliansku, USA či Japonsku, takže nemajú ani elitných zabijakov.

Podľa všeobecne známych informácií, zabijaci sa vyskytujú na území bývalého Sovietskeho zväzu. Ako sa však k&nbsp;nim dostane bežný človek? Pôjdete na parkovisko do Uble a&nbsp;budete sa pýtať ľudí? Nájomní vrahovia sú dobre utajení špecialisti, ktorí pracujú len pre vybraných ľudí a&nbsp;je ich veľmi málo, chvalabohu.

Ste teda odkázaní hľadať iba v&nbsp;domácom prostredí, budete oslovovať ľudí s&nbsp;kriminálnou minulosťou. Máte však do činenia s&nbsp;babrákmi, amatérmi, tárajmi, flákačmi a&nbsp;lenivcami s&nbsp;narušenou morálkou, so sklonmi klamať objednávateľa a&nbsp;prispôsobovať skutočnosť svojmu pokrivenému videniu reality.

Sú síce schopní a&nbsp;ochotní vykonať hocičo, ale zanedbať pritom kľúčové veci. Lojalita k&nbsp;objednávateľovi, hlavne, keď sa dostanú do problémov, im nič nehovorí. Typickým príkladom je nedávny prípad. Vrah, ktorého si najal manžel na zabitie manželky, sa zamiloval do svojej obete a&nbsp;nakoniec zabil objednávateľa.

Ak Alena Zsuzsová bola tá, ktorá podľa obžaloby zháňala vrahov, tiež bola odkázaná iba na domácu zločineckú scénu. Na dôvažok, možno cítila tlak, že vrahov zohnať musí, pretože údajného objednávateľa asi veľmi zbožňovala.

A&nbsp;ak urobila, z&nbsp;čoho ju viní obžaloba, táto osoba môže mať vážny psychický či morálny defekt. Každá žena totiž môže muža nekriticky zbožňovať a&nbsp;robiť kvôli nemu veci, ktoré my ostatní nechápeme. Má však hranicu, za ktorú určite nepôjde, a&nbsp;tým je aj zabíjanie, pretože u&nbsp;nej fungujú kontrolné sociálne mechanizmy.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Práve žena obžalovaná z&nbsp;vraždy je prekvapením. Podľa rodových stereotypov sú ženy nežné a&nbsp;empatické tvory.

Hoci vládne emancipácia až feminizácia, žena je stále najpodstatnejší člen domácnosti. Má viac práce ako muž, preto je častejšie v&nbsp;strese, takže je cvičená na vyššiu odolnosť a&nbsp;výkonnosť. Mýlia sa muži, ktorí pejoratívne rozprávajú o&nbsp;svojich manželkách, že sú to sliepky, ktoré iba sledujú telenovely.

Pritom si neuvedomujú, že práve tie „sliepky“ vytvárajú domov, starajú sa o&nbsp;stravu, hygienu všetkých členov domácnosti. Vo všeobecnosti, v&nbsp;zločineckých organizáciách je žena práve tým elementom, ktorý keď prevezme iniciatívu, robí veci akčnejšie a&nbsp;lepšie. Keby sme sa zahĺbili do osudov talianskych mafiánskych žien (časť sa dostala ku kormidlu, keď zabili alebo zatvorili ich muža), zistili by sme, že pri plánovaní zločinu to boli onakvejšie ostré tvory ako nejaký krstný ocko zo sicílskej dediny.

Okrem toho, žena, ak chce zabiť muža, je vo fyzickej nevýhode, preto vraždí tak, aby bola čo najmenej ohrozená. Vynakladá veľa sily, aby skutok dotiahla do konca. Ženská brutalita je preto vyššia ako pri páchateľoch mužoch. Žena je skrátka rafinovanejší páchateľ. Ak sa na tomto zločine podieľala aj Alena Zsuzsová, vidíme jej rafinovanosť vo vystupovaní na súde.

Ešte k&nbsp;predošlej otázke. Hovoríte teda, že na Slovensku nie sú dostupní profesionálni zabijaci?

Chvalabohu, sme bezpečná krajina. Vyčíňanie vrahov, najmä nájomných, nie je bežnou súčasťou slovenského života tak ako napríklad v&nbsp;Mexiku. Preto tým „našim“ vrahom ich skutky tak ľahko neprechádzajú.

Spomínate aj lojalitu. Miroslav Marček sa ako jediný priznal k&nbsp;trojnásobnej vražde, Zoltán Andruskó zase k&nbsp;sprostredkovaniu.

Najslabšou stránkou slovenského organizovaného zločinu je práve jeho organizovanosť. Teda zapojenie viacerých ľudí. Keď im prihára, začnú topiť jeden druhého. Na začiatku sú presvedčení, že budú úspešní. Potom sa však situácia zmení a&nbsp;oni môžu vo väzení prežiť zvyšok života. Stačí, ak, ako sa povie, pustí perie iba jeden.

Cosa Nostra bola dlhodobo úspešná práve pre zákon mlčania – omerte. Vedeli, že ak prehovoria, mafia ich zabije. Preto sa im oplatilo vydržať. Našim páchateľom nič také nehrozí, na vyjednávanie, teda doslovné obchodovanie s&nbsp;políciou, majú voľné ruky.

Zločinci poväčšine pochádzajú zo zlého rodinného prostredia, bili ich či inak zneužívali v&nbsp;detstve. Títo obžalovaní sú však z&nbsp;bežných rodín. Napríklad Tomáš Szabó – jeho matka je podľa medializovaných informácií zdravotná sestra, otec stavebný podnikateľ.

Áno, veľa sériových vrahov v&nbsp;detstve týrali, prípadne zažili citový chlad, preto zanevreli na celý svet. Ďalšie prostredie, kde vyrastajú zločinci, sú rodiny, ktoré vedú svoje deti už odmala k&nbsp;zločinnosti a&nbsp;amorálnemu spôsobu života. História však pozná aj vrahov z&nbsp;takzvaných dobrých rodín.

Sú to zväčša rozmaznávané deti, rodičia sa ich zastávajú v&nbsp;každej situácii, nekriticky ich bránia, netrestajú ich v&nbsp;počiatočnej fáze, vyrastajú z&nbsp;nich potom morálne pokrivení ľudia. Už ako deti porušujú spoločenské normy, teší ich pocit moci, neskôr ako dospelí, naučení z&nbsp;detstva všetko mať, urobia pre peniaze čokoľvek. Niektorí odborníci však tvrdia, že naše správanie je ovplyvnené genetikou.

Môj názor na genetiku je – ak sa dieťa, ktoré je temperamentné a&nbsp;veľmi vystrája, dostane do dobrého prostredia, vyrastie z&nbsp;neho úspešný vynálezca, ktorý sa nebojí skúšať nové veci. Ak sa dostane do zlého prostredia, vyrastie z&nbsp;neho gauner.

Na dôvažok, obžalovaný Tomáš Szabó je bývalý policajný vyšetrovateľ, mal by teda chrániť ľudské životy.

Ak vo vražednom reťazci figuruje policajt, ide o&nbsp;nebezpečného hazardéra, neschopného napriek vzdelaniu a&nbsp;profesionálnej skúsenosti domyslieť veci do konca. Traja z&nbsp;obžalovaných pôsobia na súde ako ľudské trosky. Naopak, keď sa človek pozerá na Mariana Kočnera, pôsobí ako manažér na obchodnej konferencii.

Jeho správanie podľa môjho názoru nesúvisí so zločinom, ak ho spáchal, je to „iba“ povahová črta. Aj Mikuláša Černáka opisujú ako praktického človeka, vystupuje bez emócií, je schopný racionálne vypovedať aj pod tlakom. A&nbsp;vždy je na súde upravený. Gustáv Husák – síce ho nemožno porovnávať s&nbsp;takýmito kriminálnikmi – sa vypracoval z&nbsp;veľmi chudobných pomerov.

Dlhé roky ho väznili, mučili, z&nbsp;väzenia vyšiel bez zubov, držali ho vo veľmi zlých podmienkach. Nezlomil sa, nepriznal sa, vždy si zachoval svoju tvár. Ako policajný elév som strážil jeho dom a&nbsp;práve pre výdrž som ho obdivoval. A&nbsp;že ostatní vyzerajú ako trosky?

Rozprával som sa na túto tému s&nbsp;niekoľkými kriminálnikmi. Hovorili mi – keď som páchal trestný čin, bol som si istý, že mi to prejde. Keď ma chytili, povedal som si – veď sa z&nbsp;toho dostanem. Keď som sa však ocitol vo väzení, vedel som, že je koniec.

Ako by ste vyprofilovali údajného hlavného objednávateľa vraždy Jána Kuciaka?

Asi bohatý a&nbsp;úspešný podnikateľ, jeho osobnosť zdeformovalo to, že v&nbsp;minulosti vymyslel veľmi dobre fungujúce projekty. Niektoré boli protizákonné a&nbsp;on stratil súdnosť. Sám seba vidí ako boha, ktorého úlohou je potrestať každý odpor. Je však príliš urodzený, aby nositeľov problémov likvidoval sám alebo sám hľadal vrahov.

V&nbsp;záchvate svojej samoľúbosti a&nbsp;neskúsenosti v&nbsp;danom odbore pridelí úlohu nájsť vraha svojmu podriadenému. Porušil však jednu zásadu úspešného podnikateľa: vyhýbajte sa spodine, neschopným ľuďom, smoliarom a&nbsp;babrákom, pretože práve tí vás stiahnu dole.

Laická verejnosť vás istý čas pokladala za Dominika Dána.

Áno, dokonca na túto tému niekto založil webovú stránku. Nie som spisovateľ s&nbsp;týmto pseudonymom, môjmu kolegovi, ktorý píše knihy, veľmi držím palce a&nbsp;teším sa z&nbsp;jeho úspechu. Vlastne úspech každého policajného kolegu ma teší, sú to poväčšine schopní a&nbsp;múdri ľudia, napriek vtipom o&nbsp;policajtoch. Ja osobne som autorom kníh Vrahovia&nbsp;I&nbsp;a&nbsp;Vrahovia II.

Aký máte názor na to, že rozpustili policajný tím s&nbsp;názvom Kuciak? Veď vražda novinára odkryla ďalšie zločiny, do ktorých sú zapletení významní ľudia.

Myslím si, že dôležitú úlohu zohráva personálny problém. Polícia dnes zažíva krízu, nie je záujem pracovať v&nbsp;jej radoch. Môžeme nadávať na socializmus, ale v&nbsp;tej dobe mal policajt spoločenské uznanie, dobrý plat a&nbsp;v&nbsp;tejto inštitúcii platila prirodzená hierarchia. Znamená to, že nadriadení boli odborníci, zväčša služobne starší od zvyšku tímu, preto mali autoritu. Nejeden policajt sa dnes cíti ako zle platený zamestnanec. S&nbsp;úžasom sleduje, ako sa mladší a&nbsp;neskúsený kolega stane jeho nadriadeným. Pýta sa sám seba – čo ma naučí, ako mi poradí nadriadený, ktorý toho vie menej ako ja? S&nbsp;popularitou a&nbsp;rešpektom polície je to dnes na bode mrazu, svedectvom je, že už ani vtipy sa o&nbsp;policajtoch nevymýšľajú. (Smiech.) Ďalší negatívny znak dnešnej polície je, že jej členovia sú zavalení kancelárskou prácou, nečudo, že im neostáva čas na usvedčovanie páchateľov.

Čo podcenili? Vrahovia Kuciaka a Kušnírovej urobili podľa bývalého kriminalistu viacero chýb

Výber pre vás

Čo podcenili? Vrahovia Kuciaka a Kušnírovej urobili podľa bývalého kriminalistu viacero chýb

Súvisiace články

Výber pre vás