Prezident ÚMS Richard Rybníček. Snímka: TASR
Regionalizácia štátu je podmienená odovzdaním nových úloh a právomocí regiónom, ktoré musia byť vymedzené prirodzene s ohľadom na ich homogénnosť, dopravnú regionalizáciu SR a špecifickosť hlavného mesta SR.
Zdôrazňujú to predstavitelia Únie miest Slovenska (ÚMS), ktorí na utorňajšom mimoriadnom sneme predstavili návrh reformy verejnej správy pod názvom Dozrel čas na zmeny.
Návrh upozorňuje na to, že súčasný model verejnej správy nedostatočne zabezpečuje možnosť vyšším územným celkom rozvíjať a zabezpečovať efektívnu správu štátu na regionálnej úrovni. Súčasne predkladatelia upozorňujú, že mestá a obce sú ochotné a schopné prevziať viaceré kompetencie regionálnych samospráv. "Návrh spočíva v tom, aby sa pokračovalo v procese decentralizácie a čo najviac naplnil princíp subsidiarity. Teda, aby právomoci a financie boli čo najviac pridelené samosprávam na lokálnej či regionálnej úrovni a tieto kompetencie boli prerozdelené na základe efektívnosti ich vykonávania," priblížil jeden z hlavných autorov reformy Viktor Nižňanský, ktorý stál i za poslednou reformou na začiatku milénia.
Podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka je reforma motivovaná úsilím zmeniť správu vecí verejných do podoby, ktorá bude jednoduchšia, efektívnejšia a pre ľudí zrozumiteľnejšia. Priblížil, že návrh ÚMS má štyri kľúčové témy. „Navrhuje nový model deľby právomocí medzi centrálnou správou a samosprávou, nový rozsah v oblasti regionálnej samosprávy, ďalšou oblasťou sú zmeny vo financovaní a finančnom vyrovnaní pri zabezpečení kompetenčných výkonov a zmena volebného systému, ktorá by zabezpečila väčšie zastúpenie ľudí z regiónov v zákonodarnom zbore," osvetlil.
V agende štátu by mali podľa autorov návrhu ostať kľúčové strategické oblasti, ako obrana, bezpečnosť, spravodlivosť či zahraničná politika, do kompetencie krajov by sa samostatne, prípadne v spolupráci s centrálnou mocou mali dostať úlohy týkajúce sa hospodárskeho rozvoja a politiky zamestnanosti, takisto daňová politika, regionálna doprava, ale aj úlohy v oblasti zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Predstavitelia regionálnej samosprávy by mali mať aj možnosť podávať návrhy zákonov. Návrh ÚMS ráta tiež s možnosťou presunu niektorých súčasných kompetencií vyšších územných celkov (VÚC) na mestá a obce, napríklad v oblasti regionálneho školstva s výnimkou toho odborného, sociálnych služieb, kultúry či športu.
V prípade návrhu na zmenu volebného systému chce ÚMS nahradiť jeden volebný obvod viacerými, korešpondujúcimi s počtom krajov. „Politická strana tak miesto jednej kandidátky by v súčasnosti vytvorila osem kandidátok,“ ozrejmil Rybníček.
Podotkol, že návrh sa nezaoberá konkrétnou zmenou počtu krajov. Regióny majú byť podľa jeho slov vytvorené prirodzene. "V diskusii s vládou a samosprávami chceme vytvoriť novú regionálnu politiku a nové hranice regiónov, ktoré budú vytvorené „zdola“, nie umelo, ako to bolo pri nastavení súčasného systému,“ dodal. Ak by však neboli regióny vytvorené takýmto spôsobom a nedostali by väčšie kompetencie, ÚMS nevidí zmysel v pokračovaní tejto úrovne samosprávy.
Nižňanský dodal, že reforma si bude vyžadovať súčinnosť silnej centrálnej vlády i podporu v parlamente, takisto schopnosť dohody medzi samosprávami. Túto ochotu na sneme deklarovali šéfovia ďalších samosprávnych združení – predseda Združenia samosprávnych krajov SK 8 Jozef Viskupič i predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger. Viskupič zároveň avizoval, že 12. marca v Košiciach predstaví SK 8 svoj návrh reformy verejnej správy.
