Ženy pri zvažovaní potratu nekonajú skratovo, hľadajú aj iné riešenia 

Poradňa Alexis, ktorá slúži na pomoc ženám i párom s neplánovaným tehotenstvom, funguje už desať rokov. Riaditeľka Zuzana Stohlová Kiňová hovorí o tom, čím si za ten čas prešli, aké prípady riešia a kde vidia priestor na ďalší rozvoj. 

Pri diskusii o pomoci tehotným ženám zvažujúcich potrat vás pro-liferi často spomínajú ako jednu z hlavných organizácií, ktorá sa tejto téme venuje. Bolo o vás počuť napríklad aj pri poslednom Pochode za život. Cítite zodpovednosť v tejto téme?

Áno, sme jeden z pomáhajúcich projektov v tejto oblasti. Pred nami už existoval projekt Zachráňme životy a práve odtiaľ vzišla potreba, aby vznikla organizácia, ktorá by poskytovala sociálne, psychologické či právne poradenstvo. 

Všímame si, že nás spomínajú v rôznych diskusiách. Spolupracovníčka, ktorá učí na medicíne, nám tiež hovorila, že keď sa študentov pýta, či poznajú nejakú poradňu pre ženy zvažujúce potrat, viacerí spomínajú práve nás. 

Hovorili vám niektoré klientky, že sa o vás dozvedeli práve cez Pochod za život?

To vám neviem povedať, pretože väčšinou nám nehovoria, odkiaľ sa o nás dozvedeli. Niektoré tvrdia, že si nás vygooglia, ale nevieme, či a kde o nás predtým niečo zachytili. 

Existuje na Slovensku ešte podobný projekt, ktorý poskytuje poradenstvo ženám stojacim pred dilemou, či ísť na potrat alebo si dieťa nechať?

Pokiaľ viem, sme u nás jediní svojho druhu. Máme tu OZ Fórum života, ktoré je postavené na troch hlavných pilieroch – advokácii, prevencii a konkrétnej pomoci, v rámci ktorej realizuje projekt Zachráňme životy – systém konkrétnej finančnej a materiálnej pomoci tehotným ženám v zložitej životnej situácii. Okrem toho rozbieha po Slovensku sieť centier konkrétnej pomoci Femina, ktoré pomáhajú ženám v krízových situáciách.

„Počet prípadov, ktoré riešime, narastá. Ženy viac hľadajú iné riešenie ako potrat.“Zdieľať

V Poradni Alexis sa zameriavame na poradenstvo pre ženy, ktoré sú nečakane tehotné alebo sa trápia po spontánnom či umelom potrate. Práve to bol podnet pre vznik poradne. Všimli sme si totiž, že máme medzi sebou ženy, ktoré nepotrebujú finančnú pomoc, ale potrebujú pomoc v momente, keď sa rozhodujú, či si dieťa nechať alebo ísť na interrupciu. Ženy, ktoré potrebujú sociálne, právne poradenstvo, psychologickú podporu a usmernenie. Sme pre nich akousi tiesňovou linkou.

Prvých päť rokov sme fungovali pod OZ Fórum života a od roku 2014 sme samostatná nezisková organizácia, stále však úzko spolupracujeme. Fórum života je naším zriaďovateľom. Okrem toho, Fórum života zastrešuje 50 členských organizácií a skoro dve stovky členov, čo vytvára sieť kontaktov a možnosti vzájomnej pomoci. 

Inšpirovali ste sa nejakým podobným projektom v zahraničí?

Skôr sme to vymysleli takpovediac na kolene, ale so zázemím odborníkov z praxe. Páči sa mi však česká organizácia Na počátku, ktorá má výborne vybudovaný model pomoci. Okrem krízovej linky, na ktorej dostanú klientky poradenstvo, ponúkajú krízové ubytovanie a tiež „Byty na počátku“ určené pre ženy, ktoré odišli z azylových domov a nedarí sa im nájsť vlastné bývanie. Všetko to zastrešuje jedna organizácia.

Čo sa najviac zmenilo v Poradni Alexis oproti začiatkom pred desiatimi rokmi?

Máme väčší priestor na propagáciu. Zásadnou vecou bolo, že sme získali podporu z európskych fondov. Vďaka tomu sme vlani mohli otvoriť pobočku aj v Banskej Bystrici a prijať novú poradkyňu. Dovtedy sme boli iba dve a časovo bolo pre nás náročné zvládnuť viac ako stovku prípadov ročne, z ktorých sú viaceré opakované, keďže sme s niektorými klientkami v kontakte aj niekoľko mesiacov.

Ja som v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a tri kolegyne robia túto činnosť na polovičný úväzok. Ak by sme mali finančné zdroje, určite by mal dosť práce minimálne jeden ďalší pracovník. 

Ako sa vyvíja počet prípadov, ktoré riešite? 

Narastá, pred tromi rokmi sme ich mali 136, pred dvomi ich bolo 218 a vlani 264. Keď sa hovorí, že počet potratov na Slovensku klesá, rozmýšľam, či to nie je aj preto, že ženy pristupujú k neplánovanému tehotenstvu zodpovednejšie a snažia sa o situácii hovoriť, či už s blízkym človekom, alebo využijú poradňu. Nekonajú skratovo, ale viac hľadajú iné riešenie ako potrat. 

Koľko z vašich klientok sa ozýva po potrate?

Minulý rok sme mali 60 percent žien, ktoré boli nečakane tehotné, 19 percent sa nám ozvalo po potrate, spontánnom či umelom, a zvyšných 21 percent boli iné prípady, napríklad ženy, ktoré čelili týraniu alebo iným problémom. Tie sme nasmerovali na naše spolupracujúce organizácie.

Sú prípady, ktoré riešite, v niečom iné ako v minulosti?

Ide skôr o podobné scenáre, i keď každý prípad je svojím príbehom jedinečný. Zväčša tieto ženy partner opustí alebo ich tlačí do potratu. V posledných rokoch však vnímame, že sa nám ozýva viac tínedžerov. 

Čo sú ich najčastejšie obavy?

Majú strach, že sa im nepodarí dokončiť školu alebo ich rodičia vyhodia z domu. Častá je veta: „Naši ma asi zabijú...“ Veľmi smutné sú pre mňa prípady, keď počujem, že mama povie svojej dcére, aby išla na potrat a neurobila rovnakú chybu ako ona v minulosti. Práve v momente, keď dievča potrebuje najväčšiu oporu od svojej mamy, dostane takúto „ranu pod pás“.

Ozývajú sa vám aj muži?

Áno, dokonca v druhej polovici minulého roka sme zaznamenali ich zvýšený počet. Aj preto sa chceme tento rok zamerať na mužov a viac komunikovať ich zodpovednosť za vzťah i nenarodené dieťa. Často totiž žene povedia, aby si urobila po svojom, a viac sa nestarajú. Je to však aj ich dieťa, preto majú právo a zodpovednosť vyjadriť sa.

Na čo sa pýtajú, keď vás oslovia?

Zisťujú, ako majú pristupovať k partnerke, čo jej majú povedať, aby zachránili dieťa. Pýtajú sa aj na svoje práva.

Prípadov, keď muž chce dieťa zachrániť a žena nie, je asi menej...

Áno, ale občas sa objavia. 

Mohol by u vás poskytovať poradenstvo aj muž?

Neviem si to predstaviť. V mnohých situáciách je žena na muža nahnevaná a nemyslím si, že by zareagovala pozitívne, ak by sa jej napríklad u nás v telefóne ozval mužský hlas. 

Ako to vyzerá, keď sa vám ozve žena s dilemou, či ísť na potrat alebo si dieťa nechať?

Na začiatku musíme zväčša akoby uhasiť prvotný šok. Neskôr, keď si postupne jej situáciu rozoberieme, zistí aj sama, že existujú riešenia. S niektorými klientkami pracujeme dlhodobejšie, iné stačí iba nasmerovať na určitú organizáciu alebo úrad, ktorý jej dokáže pomôcť. 

Samotné tehotenstvo často nie je hlavným problémom. Skôr sú v pozadí vzťahové, materiálne a iné problémy, ktoré potrat aj tak nijako nevyriešia, prípadne sa nimi nabalia len ďalšie problémy.

Vašou úlohou teda nie je ženy presviedčať, aby nešli na potrat?

Nie. Sme tu na to, aby sme im ukázali, že existujú aj iné riešenia. Ich konečné rozhodnutie však rešpektujeme. 

Dá sa povedať, koľko životov Poradňa Alexis za doterajších desať rokov zachránila?

Nejde to, pretože nie vždy sa dozvieme, ako sa nakoniec ženy rozhodli. Väčšinou sme s nimi v kontakte len počas prvých týždňov, mesiacov tehotenstva. 

Nechýba vám takáto odozva?

Niekedy ju dostávame, mamičky nám napíšu poďakovanie za pomoc alebo pošlú fotku dieťaťa. Rady by sme však získali nejaké svedectvá žien, ktoré sa rozhodli si dieťa nechať, a zverejnili by sme ich povzbudivé príbehy na našej webovej stránke.

„Ak by si gynekológovia plnili svoju zákonnú povinnosť a poctivo ženu informovali, tak si myslím, že máme v poradni výrazne viac prípadov.“Zdieľať

Objavia sa aj také ženy, ktoré sa rozhodnú pre potrat a potom sa spätne ozvú s výčitkami, že vás mali počúvať? 

Spomínam si na jeden prípad. Sedeli sme dve hodiny so ženou, ktorá bola dotlačená do potratu partnerom, ktorý sa s ňou síce rozišiel, ale bol schopný odviezť ju na kliniku. Po rozhovore bola ochotná si dieťa nechať, no potom nám volala o nejaké tri dni, že šla na potrat, že sa s tým nevie zmieriť a že to ľutuje. No veta, že sme mali pravdu, neodznela. Prosila nás, či jej vieme odporučiť psychológa, keďže bola z iného mesta. 

Akou formou vás ľudia oslovujú? 

Väčšinou píšu e-maily. V poslednom čase narástol počet ľudí, ktorí prichádzajú osobne, hlavne za kolegyňou – psychologičkou. Ide o oblasť, kde je ťažké riešiť veci cez e-mail. Ak sú klienti z väčšej vzdialenosti, ponúkame rozhovor cez Skype, ale stále platí, že na citlivé situácie je najlepší osobný kontakt. 

Prídu k vám ľudia aj neohlásene? 

Málokedy. Na webovej stránke máme informáciu, že si osobné stretnutie treba dohodnúť telefonicky. 

Čo by ste rady vylepšili? 

Hodil by sa nám manažér, avšak na toho treba financie. Ideálne by bolo mať jedného človeka na PR, ďalšieho na fundraising a podobne. Takisto by sme uvítali, aby bol aspoň jeden človek z tímu na plný úväzok, čo pri momentálnej finančnej situácii a rodičovských povinnostiach mňa aj kolegýň nie je možné. 

Ako vidíte možnosti propagácie, pre vás asi dosť kľúčovej oblasti, bez ktorej sa klientky neozvú?

Plány by sme aj mali (úsmev). Samozrejme, vieme si predstaviť napríklad kampaň medzi gynekológmi. I keď v zozname ministerstva zdravotníctva k tejto oblasti sme uvedení iba my a projekt Zachráňme životy, takže ak by si gynekológovia ozaj plnili svoju zákonnú povinnosť a poctivo ženu informovali, tak si myslím, že máme výrazne viac prípadov. 

Z reakcií žien máte pocit, že si gynekológovia spomínanú povinnosť neplnia? 

Ženy pri kontakte s nami vzťah s gynekológom veľmi neriešia. 

Vy aktívne lekárov neoslovujete? 

Nemáme na to veľmi kapacitu. Kolegyňa sa teraz vybrala inou cestou – oslovuje materské centrá, skúšame tiež rozdávať informačné materiály do škôl. Podľa možností tiež realizujeme prednášky v školách, ktoré v súčasnosti kombinujeme aj s témou domáceho násilia. 

Kolegyňa – psychologička kontaktovala aj kňazov v Bratislave s tým, že ak sa pri spovedi stretnú so ženami, ktoré riešia otázku potratu, tak ich môžu odkázať na nás. Chystáme tiež novinku, tzv. svojpomocné skupiny pre ženy po spontánnom potrate. 

O čo ide?  

Svojpomocnú skupinu tvoria ľudia, ktorých spája spoločná skúsenosť, podobný osud. Stretávajú sa v otvorenej skupine, lebo majú potrebu zdieľať svoje názory a pocity s ostatnými. Spoločne hľadajú riešenia a východiská. Prvé takéto stretnutie plánujeme 28. februára 2020 v Bratislave.

Na webovej stránke vyzývate ľudí, aby sa stali dobrovoľníkmi. Koho by ste uvítali? 

Najmä dobrovoľníkov z radov odborníkov. Spolupracujeme s viacerými gynekológmi, psychológmi a právnikmi. 

Ako fungujú? 

Napríklad keď sa nám ozve žena, ktorá zvažuje potrat zo zdravotných dôvodov, tak to konzultujeme s niektorým z našich gynekológov, prípadne ak súhlasí, tak lekár odpíše priamo jej. 

Stále hľadáme pro-life gynekológov, najmä na východe Slovenska. Máme prípady žien, ktoré volajú s otázkou, či im vieme odporučiť pro-life gynekológa, trebárs v Košiciach. 

Ak by vám chcel niekto pomáhať ako dobrovoľník, ale nie je lekár, čo mu zveríte? 

Poradenstvo je komplikované, u nás ho môže poskytovať len človek, ktorý spĺňa kritériá na poskytovanie základného sociálneho poradenstva, ideálne s praxou.

Najviac by nám pomohla zo strany nových dobrovoľníkov propagácia. Stačí, ak si niekto príde po vizitky alebo plagáty a povie, že ich zanesie do nejakej ambulancie alebo na internát. Vieme ich zaslať aj poštou. Aj to je pre nás veľká pomoc. Lebo ako som spomínala, je to oblasť, na ktorú máme málo času. 

K téme: 
Mnohé ženy po potrate trpia, hovorí psychologička z Poradne Alexis

V posledných mesiacoch sa hovorilo o viacerých návrhoch v oblasti potratovej legislatívy. Ktorý sa vám pozdával?

Priznám sa, že som sa s návrhmi zákonov oboznámila len zbežne. Predovšetkým sa mi nepáčilo, že sa cez tieto návrhy naháňali politické body. Osobne by som uvítala, keby zákonodarcovia zvolali odborníkov z rôznych oblastí, ktorých sa táto zmena bude týkať, a spoločne pripravili jeden kvalitný zákon. Súčasný zákon jednoznačne potrebuje minimálne novelizáciu. Je predsa nemysliteľné, aby v dnešnej dobe mohol byť dôvodom na potrat herpes, chrípka či alkoholizmus otca dieťaťa.

Keď sa predsa len vrátime k tým návrhom...

Zaujal ma návrh, ktorého súčasťou bol príspevok pre matky, ktoré sa rozhodnú pre utajený pôrod – skorší materský príspevok. Išlo by o veľkú pomoc pre ženy, ktoré chcú tehotenstvo schovávať pred okolím, ale zároveň potrebujú vykryť príjem, keď prestanú chodiť do práce. 

Jedným z návrhov bol aj nápad ukazovať ženám snímky plodu, čo si o tom myslíte? 

Niektorí to považujú za manipuláciu, podľa mňa je to jedna z možností, ktorá je súčasťou slobodného rozhodnutia. 

Vy asi neposielate mailom ženám fotky plodov.

To nie. V niektorých prípadoch ale odporúčame webové stránky, kde sa žena o prenatálnom vývoji môže dozvedieť viac. Keby som však bola v podobnej situácii, chcela by som si pozrieť snímku. Ak sa mám slobodne rozhodnúť, viac informácií mi len prospeje, potrebujem vedieť o všetkom. Nemôže mi niekto tvrdiť, že je to zhluk buniek, keď mu 16. deň od počatia bije srdce. I keď nedokonalé, ale bije. Navyše, prečerpáva vlastnú krv dieťaťa, ktorá nie je totožná s krvou matky. 

Čo sa pri debate o pomoci ženám podľa vás zanedbáva? 

Málo sa hovorí o konkrétnych dosahoch na ženy samotné. Často táto diskusia pôsobí ako vojna medzi dvoma tábormi, ale ženy sa tam ocitajú akoby na vedľajšej koľaji.

Keby ste mali možnosť presadiť konkrétne opatrenie a viete, že prejde, čo by to bolo? 

Určite prehodnotiť spomínané indikácie na potrat zo zdravotných dôvodov, pre ktoré môže ísť žena na potrat, a určite by som zaviedla lepšiu informovanosť žien pred potratom. Lebo z našej skúsenosti vieme, že ony dostatočné informácie nemajú. 

Jeden gynekológ mi povedal, že keby robil všetko, ako predpisuje v tejto otázke zákon, tak by si musel otvoriť ordinačné hodiny navyše. To hovorí za všetko.