Po Lolite Rodiona Ščedrina, pod ktorej novembrovú premiéru sa podpísali režisérka Sláva Daubnerová a scénograf Boris Kudlička, má slovenský „rodný list“ aj ďalší prírastok pražského Národného divadla. Pucciniho Turandot inscenovala slovenská režisérka a výtvarníčka Zuzana Gilhuus, kostýmy navrhol známy módny tvorca Boris Hanečka.
Bulletin k pražskej inscenácii ponúka originálnu literárno-filozofickú i hudobno-dramatickú analýzu diela. Jej autor, dramaturg Ondřej Hučín, popri inom upozorňuje na to, že Čína v Pucciniho opere nechce byť vernou fotografiou reálií, ale symbolom obrovskej, vzdialenej, európskemu chápaniu cudzej ríše. Rovnako zborové teleso, ktoré sa takmer sústavne nachádza na javisku, nie je „(pseudo)realistickým pozadím, rozprávkovou kulisou, ale symbolisticko-dekadentným svetom úpadku, bytostne prepojeným s intímnym svetom hlavnej hrdinky, nemilujúcej, neplodiacej ženy, zvrátenej matky, „milenky mŕtvych“…“.
V podobnom duchu inscenovala Pucciniho Turandot aj v Nórsku žijúca slovenská režisérka a výtvarníčka Zuzana Gilhuus, keď javisko dôsledne zbavila znakov, ktoré by mohli zvádzať k realistickému čítaniu diela. No na rozdiel od Hučína, ktorý vo svojom texte pátra po ďalších ideových vrstvách pestrofarebnej partitúry, pohybujúc sa v spektre od naturalizmu po symbolizmus, sa Gilhuusovej nepodarilo ponúknuť divákovi protihodnotu za odstránený výpravný kolorit. Z jej nekontaktnej, akýchkoľvek vzťahov, emócií a vášní zbavenej koncepcie vanie len neprekonateľný chlad.
Hlavným problémom pritom nie je nahá, čiernymi závesmi lemovaná scéna, ktorej jedinými „kulisami“ sú pohybovo štylizovaný zbor a mostík vedúci stredom javiska k cisárskemu majestátu. Napokon, vzdušný priestor, minimum kulís, inklinácia k textilným materiálom aj antirealistický prístup k zborovému telesu, to všetko k rukopisu Zuzany Gilhuus patrí. Ani tentoraz sa jej nedá uprieť „maliarske oko“, vďaka ktorému vytvorí v scénickej prázdnote niekoľko efektných obrazov. Takými boli napríklad zmiznutie popraveného princa v približujúcej sa projekcii tváre Turandot, rozprávkovo strieborný cisár Altoum na pozadí bielej „kučeravej“ luny (tento dojem vytvoril použitý textilný materiál) či nástup princeznej zo záhybov dlhého cisárovho plášťa.
Problémom Turandot je, že Zuzana Gilhuus sa natoľko oddala funkcii scénografky, až rezignovala na prácu režisérky. Protagonisti príbehu sú u nej indiferentnými bytosťami – nemajú žiadne city, neexistujú medzi nimi žiadne vzťahy, väčšinu partov spievajú na proscéniu otočení do hľadiska. Jediným pokusom o kontrastný moment je komicky koncipované trio ministrov Pinga, Ponga a Panga. Prevahu výtvarnosti nad režijným výkladom umocňovali aj vizuálne dominantné kostýmy Borisa Hanečku, využívajúce kontrast extravagantných materiálov (hrubý neoprén verzus jemná organza) a efekt nepoddajných, kubistických tvarov.
Zrejme aj preto v tejto inscenácii – na rozdiel od mnohých iných – neruší bohato využívané tanečné teleso (choreografia Martin Dvořák). Aspoň ono dynamizuje statický tvar a zároveň slúži ako komunikačný prostredník medzi partitúrou a divákom. Asi najsilnejším obrazom inscenácie je smrť Liu: Z lásky sa obetujúca žena umiera na vztýčených paliciach strážcov a zároveň s ňou hynú tanečnice odeté v bielej organze, uvädajúc ako lupene krehkého kvetu.
Inscenácia by možno nepôsobila natoľko chladno a vyprázdnene, ak by minimalistickú koncepciu naplnili strhujúce spevácke výkony. To však nebol prípad recenzovanej druhej premiéry (25. 1. 2020). Soprán Andy-Louise Bogza má dostatok prieraznosti aj dramatickosti k naplneniu jedného z najvypätejších partov opernej literatúry, no vo vysokej polohe jej chýbala rezerva a zapájanie hrudného registra pôsobilo neesteticky. V náročných vokálnych číslach (napr. In questa reggia) ju navyše hendikepovala nutnosť pohybu po strmom mostíku. Toto „protispevácke“ scénické riešenie oberalo interpretku o istotu a jej Turandot o aureolu vznešenosti.
Ani ruský tenorista Sergej Poljakov, ktorý už v mladom veku spieva dramatický repertoár na významných medzinárodných scénach, svojím pražským debutom nenadchol. Jeho hlas má objem i príjemný tmavší timber, ale pomerne málo lesku a kovovej rezonancie. V trojici ústredných postáv najviac zapôsobila Marie Fajtová ako Liu, predovšetkým krásne vystavanou áriou v 3. dejstve (Tu che di gel sei cinta). Trojica ministrov znela málo „vyladene“, a to nielen pre občasný rytmický nesúlad, ale aj pre nekompatibilitu naturálnejšie vedeného barytónu Jiřího Hájka (Ping) a precíznych tenorov Jaroslava Březinu (Pang) a Martina Šrejmu (Pong).
Farby Národného divadla obhájilo technicky disponované orchestrálne teleso, ktoré zvládlo nástrahy náročnej partitúry vo všetkých nástrojových sekciách, vrátane chúlostivých plechov. Jeho šéfdirigent Jaroslav Kyzlink – v súlade so scénickou koncepciou – ubral Turandot na výrazovom pátose, no neochudobnil ju o bohatstvo farieb a dynamickú pestrosť. Majestátne a farebne znelo i zborové teleso, najmä po tom, čo ho režisérka „vypustila“ z poklesnutého prepadliska, kam ho vnorila v úvodnom dejstve. Napokon ho v záverečnej scéne vyslobodila aj z bizarných plášťov, ktoré nahradila bielymi šálmi, a v civilnom pohybe ho rozpustila po javisku.
Aspoň záverečné tóny inscenácie priniesli náznak režisérskeho výkladu: Tak ako sa Turandot vďaka Kalafovi zbavila svojich fóbií, vymanil sa aj jej ľud z paralyzujúceho strachu a neistoty.
Autor: Michaela Mojžišová
písané z 2. premiéry 25. 1. 2020
Giacomo Puccini: Turandot
Národné divadlo Praha
Premiéry 23. a 25. januára 2020
Hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink
Dirigenti: Jaroslav Kyzlink, Zbyněk Müller
Réžia a scéna: Zuzana Gilhuus
Kostýmy: Boris Hanečka
Zbormajster: Pavel Vaněk
Dramaturgia: Ondřej Hučín
osoby a obsadenie
Turandot: Anda-Louise Bogza, Eliška Weissová, Iveta Jiříková
Timur: Jiří Sulženko, Peter Mikuláš
Calaf: Sergej Poljakov, Michal Lehotský
Liu: Alžběta Poláčková, Marie Fajtová
Ping: Jiří Hájek, Jiří Brückler
Pang: Richard Samek, Jaroslav Březina
Pong: Martin Šrejma, Josef Moravec
Mandarin: Roman Vocel, Miloš Horák
Altoum: Václav Lemberk, Jan Ježek
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.