Keďže takmer všetky strany sú v kultúrno-etických otázkach viac či menej konzervatívne, je až komické, ako sa predháňajú vo vyjadreniach, že takúto agendu nikdy nepodporia. Na druhej strane diskutéri používajú tieto témy ako kladivo na čarodejnice voči svojim oponentom. Ten, kto čo i len teoreticky uvažuje o spojenectve s liberálmi, je okamžite ostrakizovaný.
V prípade kotlebovcov alebo harabinovcov je nenávistná rétorika súčasťou ich extrémistického naratívu. Je ich značkou, ich vývesným štítom, ktorým sa jasne odlišujú od iných.
Keď však túto rétoriku preberajú aj ostatní „bojovníci za tradičné hodnoty“, nepriamo tak legitimizujú aj samotných extrémistov. Strašidlo „dženderu“, s ktorým kedysi narábal jurodivý kazateľ Marián Kuffa a pár okrajových figúr, sa postupne stalo súčasťou všeobecnej debaty.
Podobne je to aj so slovným spojením „liberálny fašizmus“. Z politologického hľadiska je to síce úplný nezmysel, pretože liberalizmus je v priamom protiklade k fašizmu, no to niektorým zjavne nebráni, aby svojich oponentov takto negatívne onálepkovali. A tak sa tento nezmyselný oxymoron stal bežnou súčasťou diskusií.
Keď nenávistnú rétoriku preberajú aj ostatní „bojovníci za tradičné hodnoty“, nepriamo tak legitimizujú aj samotných extrémistov. Na slovách záleží, lebo predchádzajú činom.
„Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou,“ povedal svojho času minister propagandy Joseph Goebbels a dodnes sa presviedčame o tom, že stačí, aby niekto začal „papagájovať“ nejaký nezmysel a ľudia začnú veriť tomu, že na tom musí byť predsa len kus pravdy. Preto treba neustále zdôrazňovať, že na slovách záleží, lebo predchádzajú činom.
Keď však v diskusii rovnako ako „bojovníci za tradičné hodnoty“ argumentuje poslanec za Smer – sociálnu demokraciu, tak je namieste otázka, či si náhodou nepomýlil stranu, respektíve čo si vlastne predstavuje pod pojmom sociálna demokracia.
Najmä tí, ktorí sa formálne hlásia k ľavici, by mali dávať pozor, akú rétoriku používajú. Pretože platí, že kto mečom bojuje, mečom aj zhynie. „Džender strašidlo“ a migranti, ktorých momentálne Smer používa v kampani, sa v konečnom dôsledku môžu obrátiť proti nemu, pretože táto agenda patrí do portfólia kotlebovcov. Keď si má volič vybrať medzi napodobeninou a niečím autentickým, volí zväčša druhú možnosť.
V oboch prípadoch ide o klasické odvádzanie pozornosti od podstaty problémov. Je to ako keď za minulého režimu súdruhom došli argumenty, tak debatu zakončili slovami: „Ale veď v Amerike bijú černochov!“. Černochov dnes nahradilo „strašidlo dženderu“, migranti a „LGBTI ideológia“.
Pritom ľudí zjavne trápia úplne iné problémy – dôchodcov dlhé čakacie doby na termín u lekára a drahé lieky, mladých nedostatok dostupných bytov a nás všetkých by mali znepokojovať výsledky našich žiakov v medzinárodných testoch PISA.
Ale o týchto skutočných problémoch politici v debatách rozprávajú len zriedka.