Neskrotný basketbalový živel Kobe Bryant

Bola to správa, ktorá šokovala športový svet. Vo veku 41 rokov v nedeľu zahynul bývalý dlhoročný basketbalista LA Lakers, Kobe Bryant. Pri havárii helikoptéry v Kalifornii, ktorú zrejme spôsobili zlé poveternostné podmienky, prišla o život aj jeho 13-ročná dcéra Gianna a sedem ďalších ľudí.

Na Twitteri svoj smútok vyjadrili mnohé osobnosti športového života a tiež bývalý i súčasný prezident Spojených štátov. Pár hodín nato dokonca vznikla kontroverzia, či Donald Trump náhodou neskopíroval svoju správu podľa tej Obamovej. – Spor nehodný pamiatky na jedného z najlegendárnejších basketbalistov posledných desaťročí.

S 33 643 nastrieľanými bodmi počas svojej kariéry v NBA je Kobe Bryant historicky na 4. mieste, za LeBronom Jamesom, Karlom Melonem a Kareemom Abdulom-Jabbarom. A pred piatym, Michaelom Jordanom, s ktorým sa počas svojej kariéry cielene porovnával.

Kobe Bryant bol takmer univerzálny hráč. Všestranne pripravený po atletickej, gymnastickej i silovej stránke – výborný tak v individuálnych, ako aj v kolektívnych basketbalových činnostiach. Jeho dokonalosť vo všetkých týchto disciplínach z neho urobila legendu.

Nie je to samozrejmosť. Niektorí basketbalisti NBA sú totiž napríklad dobre pripravení po atletickej, ale nie po gymnastickej stránke, či naopak. Kobe bol všetko. Dobre to vidieť v zostrihoch Bryantových akcií, ktoré sa dajú nájsť na YouTube.

No ponúkajú sa aj iné prívlastky: Výbušný, rýchly a zakončovateľ, ktorý dával veľa bodov na zápas. Nebol sebec, aj keď mu to často vyčítali. Veľakrát ho museli brániť dvaja hráči a tým vytváral pre spoluhráčov voľné pozície na streľbu.

Vedel vniknúť pod kôš a zavesiť, strieľať z trojkovej čiary (často na konci zápasu, kde jeho body rozhodovali), prípadne urobiť stop-jump, teda zastaviť sa náhle dva-tri metre od koša, vystreliť a premeniť. Jeho doménou bol aj rýchly protiútok. Vynikal tiež v útočnom a obrannom doskakovaní, kde žiadna lopta pre neho nebola stratená.

Mlynček na psychiku

NBA pritom nie je len basketbalová liga. Je to tiež multimiliónová zlatá sliepka a šoubiznisová mašinéria, ktorá vyvíja značný psychický tlak na svojich hráčov.

Toto zákulisie dobre opisuje napríklad tréner Phil Jackson vo svojej knihe Jedenásť prsteňov (Tatran, 2014). Život v NBA zahŕňa ubíjajúce hodiny, strávené v autobusoch počas ciest na zápasy; strach zo zranení, či (ne)predĺženia zmluvy; nároky médií, očakávania reklamných partnerov i vrtkavú priazeň publika; tesne prehratý zápas môže hráča v nočných morách prenasledovať roky...

To všetko je samozrejme vykúpené rozprávkovými zárobkami najväčších hviezd. Pred štyrmi rokmi, keď Kobe Bryant odišiel do „dôchodku“, odhadol časopis Forbes jeho majetok na 350-miliónov dolárov (asi 318-miliónov eur). Za svoju dvadsaťročnú kariéru inkasoval dohromady 680-miliónov dolárov (617-miliónov eur).  

„Veľa mladých hráčov opantajú peniaze a sláva do takej miery, že nikdy nedospejú na zrelých mladých mužov a nenaplnia očakávania vrcholových výkonov,“ píše Phil Jackson, ktorý trénoval počas svojej kariéry tak Michaela Jordana, ako aj Kobeho Bryanta. „Ja to vidím tak, že kľúčom k tomu, aby sa človek stal úspešným hráčom NBA, nie je naučiť sa najúžasnejšie manévre, ktoré vás dostanú na obrazovky. Treba sa naučiť ovládať svoje emócie a udržať si myseľ sústredenú na hru, na to, ako hráte aj v bolestiach, ako si vydriete svoju úlohu v tíme a ako ju budete dôsledne zastávať, ako zostanete pokojný aj pod tlakom a udržíte si vyrovnanosť po zdrvujúcich porážkach či extatických víťazstvách.“

Mnohí hráči NBA sú vyhranené športové individuality. Je úlohou trénera urobiť z nich orchester. Slovami Phila Jacksona: „Hráči čarujú s loptou, tréneri nastoľovaním rovnováhy medzi egami.“

Životopis Kobeho Bryanta, to sú aj spory. Slávny je ten so spoluhráčom Shaquillom O’Nealom. A tiež s trénerom Philom Jacksonom.

No Kobe vedel rásť aj osobnostne. Časom sa pomeril so Shaquom. Jackson si zase vo svojej knihe všíma, ako sa spočiatku arogantný, ctižiadostivý a vzťahovo rezervovaný Kobe Bryant postupne zmenil na tímového hráča a družnú vodcovskú osobnosť, povzbudzujúcu spoluhráčov.         

Zabojoval aj o manželstvo

V životopise Kobeho Bryanta sa nájdu aj tienistejšie stránky. V roku 2003 ho 19-ročná zamestnankyňa hotela v Colorade obvinila zo znásilnenia. On tvrdil, že išlo o konsenzuálny pohlavný styk. Napokon údajná poškodená odmietla proti Bryantovi vypovedať na súde, a tak bolo trestné konanie voči basketbalistovi zastavené. V občianskom konaní sa obe strany vyrovnali mimosúdne.

Basketbalista vtedy prišiel o lukratívne reklamné zmluvy a utrpela aj jeho povesť vo verejnosti. Podľa rozhovoru pre magazín GQ z roku 2015 mu opäť sa postaviť na nohy pomohla katolícka viera a kňaz. Prehodnotil vďaka tomu niektoré svoje životné priority. Kobeho s vlastnou zraniteľnosťou konfrontovala aj séria športových zranení.   

V roku 2011 jeho žena Vanessa podala žiadosť o rozvod. Kobe sa rozhodol o svoje manželstvo zabojovať a ona o dva roky svoju žiadosť stiahla. Založili spolu dobročinnú organizáciu, ktorá sa sústreďuje na problém bezdomovstva či pomoc mládeži.

„Stále sa hádame, rovnako ako každý manželský pár,“ cituje Bryanta spravodajská agentúra Catholic News Agency. „No viete, ako športovec mám povesť, že som extrémne odhodlaný a viem si veci vydrieť. Ako by som to mohol dokázať vo svojom profesionálnom živote, keby som taký nebol aj v súkromnom živote, kde to má vplyv na moje deti?“

A vplyv na deti mal Kobe Bryant aj ďaleko za hranicami svojej rodiny. Mnohé decká po celom svete priviedol práve príklad jeho športového majstrovstva k basketbalu.

Napokon, Obama a Trump mali vo svojich hodnoteniach pravdu: Kobe Bryant mal celú druhú polovicu života ešte len pred sebou. Tú druhú polovicu, po skončení kariéry v NBA.