Nebytové priestory v podobe apartmánov sú v skutočnosti byty s chybami krásy, ktoré pri kolaudácii nemusia vyhovovať normám týkajúcim sa odhlučnenia od okolitých priestorov v objekte alebo prístupu svetla do miestností.
Apartmánom môže byť teda aj priestor, kde bývať nie je žiadnou výhrou, ale skôr trestom. Pri investičných bytoch určených na prenájom a špekuláciu s tým, že ich neskôr investor predá, to však neprekáža. Časť investícií do apartmánov tečie od podnikateľov, ktorí sú platiteľmi DPH. Títo zaplatenú DPH dokážu od štátu získať späť, čo zvyšuje ich ziskovosť.
Najväčší počet apartmánov sa logicky stavia v Bratislave. Ich nájomcami sú zväčša mladé páry, ktoré prichádzajú do Bratislavy za prácou a hluk od susedov, z frekventovanej cesty alebo málo slnka v izbách ich príliš netrápia. Najmä vtedy, ak predpokladajú, že apartmán si budú prenajímať len dočasne a neskôr si kúpia vlastné bývanie. Nevýhody bývania v nebytovom priestore apartmánového typu, samozrejme, neprekážajú ani nocľažníkom, ktorí si byt alebo izbu prenajali ako náhradu za hotel len na pár dní.
Apartmánovým investorom spravili škrt cez rozpočet nové sadzobníky dane z nehnuteľností za rok 2020, ktoré sa platia do mestských rozpočtov. Tie narástli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi najviac. Kúpou apartmánového bytu preberá kupujúci do rúk čierneho Petra, lebo bude platiť v porovnaní s bežným bytom nielen vyššiu daň, ale aj úroky z hypotéky. Problematickejšie môže byť i prihlásenie sa majiteľa na trvalý pobyt.
Politici, analytici a ekonómovia dlhodobo tvrdia, že majetkové dane sú u nás veľmi nízke, čo tlačí na rast cien nehnuteľností. Najmä preto, že každý chce bývať vo svojom, aj keď malom, byte financovanom dlhodobou hypotékou.
Ceny nehnuteľností určených na bývanie v posledných troch rokoch lámu rekordy nielen u nás, ale aj vo väčšine krajín EÚ. Cenová bublina bude narastať súbežne s ďalším zvyšovaním miezd v stavebníctve a z nich odvodených cien stavebných prác a čiastočne aj rastom cien stavebných materiálov. Vysoké dane z nehnuteľností týkajúce sa apartmánových bytov v Bratislave dávajú predpoklad, že praskanie cenovej bubliny sa začne u nás ako prvé práve v tomto segmente investícií.
Pokles cien nehnuteľností v uplynulej dekáde zaznamenalo z dôvodu extrémne vysokého rastu daní z nehnuteľností iba Grécko. Z dôvodu dlhodobej krízy ceny klesli aj v Srbsku. Na dedinách vo Vojvodine, kde žije aj veľa obyvateľov slovenskej národnosti, sa dá pekný dom kúpiť už od 10-tisíc eur.
Nehnuteľnosti sú tam lacnejšie ako samotné náklady na kúpu stavebného materiálu potrebného na ich postavenie. Ak Srbsko raz vstúpi do EÚ, môže byť kúpa nehnuteľnosti v tejto krajine pre Slovákov atraktívnou investíciou.