Nacisti vyvraždili štvrtinu európskych Rómov, história to však stále prehliada

Vyvraždenie okolo 500-tisíc európskych Rómov a Sintov nacistami a ich spolupracovníkmi počas druhej svetovej vojny je málo známym aspektom zverstiev, ku ktorým došlo v tomto období.

Bezprostredne po vojne sa vojnové zločiny proti Rómom nestíhali. Pozostalí zápasili s nadobudnutím potvrdenia o prenasledovaní a získaním kompenzácie. Rómske obete neboli priznané ani na pamätníkoch venovaných obetiam nacizmu.

Hoci je dnes už povedomie o zverstvách páchaných na Rómoch väčšie, zápas o uznanie pokračuje. Profesorka Eva Rosenhaftová, historička moderných nemeckých dejín, opisuje rómsku genocídu ako „zabudnutý holokaust“.

Ako kurátorka súčasnej expozície Wienerovej knižnice holokaustu pod názvom Zabudnuté obete: Nacistická genocída Rómov a Sintov som sa snažila túto často prehliadanú históriu preskúmať.

Naša knižnica je svetovo najstarším archívom materiálov o nacistickej ére a holokauste. Evidencie a informácie o skúsenostiach z nacistického útlaku Rómov sme zbierali od 50. rokov 20. storočia.

Knižnica vlastní materiály zozbierané akademickým bádateľom Donaldom Kenrickom a aktivistom a bádateľom Grattanom Puxonom v druhej polovici 60. rokov 20. storočia, ktoré boli prvým pokusom o systematickú dokumentáciu rómskej genocídy.

Česká Rómka Margaréta Krausová, ktorá prežila Auschwitz. Na jej ľavom predlaktí je viditeľné vytetované väzenské číslo. Foto: Wiener Holocaust Library Collections

Nútené práce a väznenie

Jeden z príbehov predstavených na výstave hovorí o Hansovi Braunovi, nemeckom mužovi sintskej národnosti.

Braun prežil nútené práce a väznenie v Auschwitzi. V 80. rokoch 20. storočia podal o svojich skúsenostiach svedectvo, ktorého kópia je uložená v našej knižnici.

Ďalšie archívne dokumenty preukazujú, ako prvé Braunove snahy o získanie kompenzácie zlyhali, pravdepodobne na základe nepodložených dôvodov, podľa ktorých ho nacisti zadržali, pretože mal byť kriminálnik, a nie z „rasových“ dôvodov.

V prvých rokoch po vojne sa kompenzácie rómskym a sintským obetiam zamietali z týchto dôvodov väčšinou napriek tomu, že existovali rozsiahle dôkazy, že v skutočnosti boli prenasledovaní v rámci kampane cieleného a v konečnom dôsledku genocídneho rasizmu.

Nacistická rasová ideológia

V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa nacistická rasová ideológia rozšírila do podoby, podľa ktorej Rómovia podobne ako Židia mali „nepriateľskú krv“ a ohrozovali silu „árijskej nadradenej rasy“.

V rámci rozvíjania týchto myšlienok boli Rómovia podrobení rozsiahlemu programu pseudovedeckého skúmania.

Boli tiež cieľom programov nútenej sterilizácie a vynútených medicínskych experimentov.

Margaréta Krausová (na fotografii), česká Rómka, ktorá prežila Auschwitz, bola obeťou nútených medicínskych experimentov.

Na povojnovej fotografii, ktorú v 50. rokoch 20. storočia urobil nemecký novinár Reimar Gilsenbach, je na jej ľavom predlaktí stále viditeľné vytetované väzenské číslo.

V strede sintský chlapec August so svojimi nemeckými príbuznými. August zomrel v Auschwitzi, pravdepodobne aj ostatní dvaja chlapci. Foto: The Conversation/University of Liverpool GLS Add GA

„Cigánsky“ tábor

Súčasťou výstavy sú aj výpovede očitých svedkov, ktoré podrobne opisujú takzvaný „cigánsky“ tábor v Auschwitzi. Július Hodosi, Róm z rakúskeho Burgenlandu, ktorý prežil Auschwitz, rozpráva o svojich deťoch, ktoré v tábore zomreli od hladu. Množstvo židovských preživších, vrátane Hermanna Langbeina, opísalo strašné podmienky v „cigánskom“ tábore. Povedal:

„Podmienky boli horšie než v iných táboroch. (...) Cestu medzi barakmi tvorilo hlboké bahno a špina. Cigáni stále nosili odevy, ktoré dostali po príchode. (...) Obuv chýbala. (...) Latríny boli postavené takým spôsobom, že pre rómske deti boli prakticky nepoužiteľné. Ošetrovňa bola v zúboženom stave.“

Ďalší svedok Dr. Max Benjamin, Žid z Kolína, ktorý bol lekárom v „cigánskej“ nemocnici v Auschwitzi, vo svojom svedectve pre knižnicu hovorí o „likvidácii“ „cigánskeho“ tábora, ku ktorej došlo v auguste 1944: „Počas jednej náhlej razie bol každý jeden cigánsky obyvateľ tohto tábora nahnaný do plynových komôr.“

Zo všetkých 23-tisíc ľudí, ktorí prešli týmto „cigánskym“ táborom v Auschwitzi, zomrelo 21-tisíc – na vyhladovanie, zlý zdravotný stav alebo boli vyvraždení v plynových komorách či iným spôsobom.

V 50. rokoch 20. storočia poskytla rakúska Rómka Hermína Horváthová rozsiahle svedectvo o svojich skúsenostiach z prenasledovania, ku ktorému dochádzalo po anšluse Rakúska v roku 1938. Bola odvedená do táborov na nútené práce a neskôr prežila koncentračné tábory. Sama zažila sexuálne násilie páchané esesákom a neskôr bola svedkom sexuálneho násilia proti rómskym dievčatám v Auschwitzi príslušníkmi SS.

Hoci však zbierky našej knižnice týkajúce sa prenasledovania a genocídy Rómov obsahujú veľa cenných dôkazov a svedectiev, nehovoria celý príbeh. Väčšina týchto dokumentov sa týka udalostí v Nemecku, Rakúsku a strednej Európe, ako aj situácie v táboroch a getách v Nemcami okupovanom Poľsku.

Židovský holokaust a rómska genocída zahŕňajú aj masové popravy zastrelením vykonávané nacistami a ich spolupracovníkmi vo východnej Európe a na sovietskych teritóriách. Na ďalších miestach, napríklad v Chorvátsku, kde vládol režim spolupracujúci s nacistami, sa na Rómoch vykonávali podobné zverstvá.

Genocída proti Rómom a Sintom zasiahla ľudí naprieč celou Európou od spoločenstiev vo Francúzsku až po tie na Ukrajine a v Grécku. Táto strašná história sa však často prehliada a európski Rómovia na celom kontinente naďalej čelia veľkej diskriminácii a násiliu.

Veríme, že naša výstava pomôže túto históriu objasniť a varovať pred tým, kam predsudky a diskriminácia môžu viesť.

Pôvodný text: Nazis murdered a quarter of Europe’s Roma, but history still overlooks this genocide. Uverejnené v spolupráci s The Conversation, preložil L. Obšitník.