Hoax proti KDH

KDH v tejto predvolebnej kampani čelí z viacerých strán kritike, že opúšťa svoje pôvodné hodnoty a stáva sa čoraz viac progresívnejším. Najnovšie so slovným spojením „progresívne KDH“ prišiel vo svojom predvolebnom videu Smer, ale už dlhší čas s ním pracujú Kotleba s Harabinom a zo zrady kresťanských voličov obvinil KDH aj Igor Matovič.

Skúsme sa však pozrieť, ako táto predvolebná nálepka obstojí zoči-voči faktom.

Jedným z dôkazov „sprogresívňovania“ KDH by mohol byť jeho predvolebný program. Lenže z toho nič také nevyplýva. V citlivých kultúrnych témach si v ňom KDH drží konzervatívnu pozíciu. Časť venovaná podpore a ochrane rodiny je prvou kapitolou volebného programu a patrí k tým najrozsiahlejším a najprepracovanejším. Kresťanskí demokrati v nej deklarujú, že sú za ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť a sľubujú aj presadenia „Zákona za život“. Aj keď bližšie parametre tohto zákona neuvádzajú.

V programe sa KDH tiež zaväzuje chrániť rodinu ako zväzok muža a ženy. Zároveň sľubuje nepodporiť zákony a medzinárodné zmluvy, ktoré by boli v rozpore s ústavnou ochranou manželstva a Deklaráciou NR SR o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Hnutie sa tiež chce zasadiť za obmedzenie práce v nedeľu.

Ďalším indikátorom príklonu k progresivizmu by mohla byť kandidátka. Ale ani pohľad na ňu takýto trend nesignalizuje. Na miestach, o ktorých sa dá baviť ako o zvoliteľných, sú buď stranícki funkcionári, alebo kresťanskí aktivisti. Jedna z nich, Eva Grey, poskytla minulý týždeň rozhovor Denníku N. Od pozícií, ktoré KDH v kultúrnych témach roky háji, v ňom neuhla ani o centimeter. V súvislosti s kandidátkou by sa voči KDH možno dali formulovať nejaké výhrady, ale progresivizmus z nej nedýcha ani náhodou.

Ďalším indikátorom príklonu k progresivizmu by mohla byť kandidátka. Ale ani pohľad na ňu takýto trend nesignalizuje.Zdieľať

Potom je tu ešte presadzovaná agenda či hlasovanie v parlamente. Táto druhá kategória je v prípade KDH komplikovanejšia, keďže sa v ostatných voľbách nedostalo do parlamentu. Až postupne začali jeho farby v parlamente hájiť Igor Janckulík, ktorý kandidoval za Sieť, a tri poslankyne (Gaborčáková, Červeňáková, Verešová) pôvodne za OĽaNO. Nejaký čas zastupoval KDH aj Richard Vašečka, ktorý je dnes už v Kresťanskej únii a o parlament sa uchádza opäť na kandidátke OĽaNO.

Pokiaľ ide o tému ochrany života, tak títo poslanci, ktorí dnes už kandidujú za KDH, podporili vo februári 2019 sprísnenie interrupcií, ktoré navrhoval Richard Vašečka. Keď sa v septembri minulého roku, po Pochode za život, v parlamente hlasovalo o štyroch pro-life zákonoch, títo poslanci hlasovali ako za tvrdší návrh Richarda Vašečku, ktorý reálne obmedzoval potraty, tak aj za mäkšie verzie, ktoré predložili poslanci OĽaNO či Milan Krajniak zo Sme rodina.

Nepodporili akurát návrh ĽSNS. Iste, viacerí pro-life poslanci (Podmanický, Blanár, Vašečka, Heger, Krajniak...) hlasovali aj za tento návrh. Z tohto postoja štyroch poslancov za KDH sa však určite nedá vyvodzovať záver, že sa v strane rozmáha progresivizmus. Bolo to gesto voči Kotlebovi. O tom, či bolo namieste, sa dá baviť, ale je to už úplne iná debata. Navyše, koncom tohto roku všetci títo poslanci zahlasovali za návrh SNS na zmeny pri výkone potratov.

Pokiaľ ide o ďalšiu silnú kultúrnu tému, Istanbulský dohovor, tak stačí spomenúť minulotýždňovú výzvu KDH Zuzane Čaputovej. Kresťanskí demokrati v nej prezidentku žiadajú, aby Rade Európy oznámila, že Slovensko tento dokument neratifikuje.

Ešte je tu, samozrejme, možnosť, že sa progresívnym smerom menia voliči KDH. Ani tomu však nič nenasvedčuje. Kresťanskí demokrati majú spomedzi všetkých strán medzi svojimi voličmi stále najväčší podiel praktizujúcich kresťanov a z dát, ktoré sú k dispozícii, sa nedajú vyčítať ani žiadne väčšie pohyby medzi ich voličstvom.

Z niektorých vyjadrení a krokov Alojza Hlinu je zjavná snaha osloviť voličov aj mimo tradičného košiara KDH. Voličské jadro KDH je síce disciplinované, ale dnes už nie je natoľko početné, aby zaručovalo istotu parlamentu. Aktivita smerom k voličom, ktorí síce nie sú praktizujúci veriaci, ale ku KDH môžu mať kultúrne blízko, je preto logická. Najmä nejde o nič nové. O potrebe osloviť aj týchto ľudí sme tu roky počúvali aj od predchádzajúcich vedení KDH.

Čiže jediná vec, ktorej sa dá pri nálepkovaní KDH progresivizmom chytiť, je pakt o neútočení, ktorý strana uzavrela s PS/Spolu a neskôr sa k nemu pridali aj SaS a Za ľudí. Lenže tento pakt je čisto situačným taktickým ťahom. Dá sa pri ňom sporiť, či ide o užitočný alebo skôr kontraproduktívny krok, ktorý vložil zbraň do rúk konkurencie. Odpoveď na to dajú definitívne až volebné výsledky. Určite sa však tento pakt nedá používať ako argument pre tvrdenie, že KDH zrádza konzervatívnych voličov.

Je to podobne absurdné, ako keby v roku 1998 niekto Jána Čarnogurského obviňoval z toho, že vytvorením jednej volebnej strany SDK spolu s liberálmi z DÚ a DS, socialistami z SDSS a zelenými KDH zrádza kresťanských voličov. Aj vtedy na to boli vo vnútri KDH rôzne názory, zvažovali sa aj iné modely, ale o zrade nikomu nenapadlo hovoriť.

Na KDH aj na Alojzovi Hlinovi je viacero vecí, ktoré sa dajú kritizovať. Nedá sa, samozrejme, ani vylúčiť, že KDH sa niekedy v budúcnosti vyberie progresívnejšou cestou. Takýto vývoj máme možnosť sledovať pri viacerých západoeurópskych konzervatívnych stranách.

V tejto chvíli však označovanie KDH za progresívnu stranu a strašenie kresťanských voličov zradou ich záujmov nestojí na faktoch.

Skrátka ide o hoax.