Ružinov eviduje žiadosť o stavebné povolenie projektu sanácie skládky

Zdroj: FB László Sólymos

Stavebný úrad v bratislavskom Ružinove ako príslušný stavebný úrad eviduje žiadosť o vydanie stavebného povolenia na projekt sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni. Mestská časť ju prijala v polovici januára.

Starosta Ružinova Martin Chren pozitívne hodnotí fakt, že projekt sa po dlhom čase pohol dopredu minimálne tým, že vlani získal právoplatné územné rozhodnutie. Vyplynulo to z rozhodnutia príslušného okresného úradu ako nadriadeného orgánu, ktorý potvrdil územné rozhodnutie vydané v júli 2019 stavebným úradom v Ružinove. "Veľmi ma to teší, aj keď všetci vieme, že toto riešenie nie je úplne dokonalé. Urgentne však treba zabrániť šíreniu toxínov z tejto skládky," skonštatoval  starosta Chren.

Envirorezort zároveň v tejto súvislosti podal návrh na začatie vyvlastňovacieho konania. Ide o pozemok s rozlohou 283 štorcových metrov v katastrálnom území Ružinov a pozemok s rozlohou 956 štvorcových metrov v katastrálnom území Vrakuňa. "Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť dočasné obmedzenie vlastníckeho práva vyvlastňovaného k pozemkom v prospech ministerstva s cieľom realizácie stavby," uvádza sa v návrhu, ktorým sa rezort obrátil na odbor výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Bratislava. Zverejnený je aj na webovej stránke Ružinova. Návrh sa má týkať doby 54 mesiacov, ako predpokladaný termín užívania pozemku sa uvádza marec 2020.

Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom sú podľa ministerstva životného prostredia zasiahnuté Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.

Envirorezort očakával spustenie sanácie ešte v roku 2018. Uviedol, že intenzívne pracuje na sanácii. Tvrdí, že za posledné obdobie sa spravilo viac ako za 20 rokov predtým. "Prijala sa legislatíva, ktorá umožňuje dočasne obmedziť vlastnícke práva, projekt je hotový, už sa realizovala aj prvá fáza, doplnkový prieskum," vymenoval hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

(TASR)