Do Kostola sv. Cyrila a Metoda v Bratislave sa pred 30 rokmi vrátili redemptoristi. Slávnostne ho prevzali 14. januára 1990. Rovnaké výročie si pripomínajú i v Podolínci, kde rehoľa obnovila svoju činnosť 28. januára 1990.

Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa si výročie pripomenula na nedeľnej slávnostnej svätej omši 19. 1. 2020, ktorú celebroval provinciál Provincie Bratislava – Praha P. Václav Hypius CSsR. P. Martin Macko CSsR, pôsobiaci v Historickom inštitúte redemptoristov v Ríme, sa v prednáške po sv. omši zameral na prvé kontakty redemptoristov s Bratislavou – vtedajším Prešporkom – v prvej polovici 19. storočia, teda viac ako storočie pred tým, keď 28. septembra 1935 prevzali budovu na Puškinovej ulici. O dva roky skôr, v roku 1933, sa v Bratislave konali misie českých redemptoristov. Rehoľný dom bol kanonicky zriadený 20. januára 1936. Kláštor bol rámci Akcie K v noci z 13. na 14. apríla 1950 zabratý komunistickou mocou.

V kláštore v Podolínci rehoľa obnovila svoju činnosť 28. januára 1990 po 40 rokoch od Barbarskej noci. Toto výročie si redemptoristi pripomenuli v nedeľu 26. 1. 2020 slávnostnou svätou omšou, ktorej predsedal provinciál P. Václav Hypius CSsR. Po nej nasledoval spomienkový program v kláštornom Kostole sv. Stanislava. Počas Akcie K príslušníci národnej bezpečnosti internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí na Slovensku aj do kláštora redemptoristov v Podolínci. Medzi internovanými redemptoristami v podolínskom kláštore bol i blahoslavený Metod Dominik Trčka, neskorší gréckokatolícky biskup v Toronte Michal Rusnačok, viceprovinciál Jozef Chochula, ktorému sa podarilo ujsť a za dramatických okolností emigrovať, či páter Augustín Krajčík. V kláštore v Podolínci po Barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári.  V kláštornom kostole v Podolínci sa nachádza drevená socha „Podolínska Madona“ frátra jezuitu Baču, ktorý ju v roku 1951 vytesal do stromu vyrúbaného pred kláštorom. Tá dodnes zdobí priestor kostola svätého Stanislava. Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám; v roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník.