Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Pred 95 rokmi sa narodil režisér Ľudovít Filan

Záber z filmu Odhalenie Alžbety Báthoryčky, ktorej bol Filan scenáristom. Foto: archív TASR

Do Štúdia hraných filmov nastúpil ako dramaturg, scenárista a režisér v roku 1960. Jeho scenáristický debut Havrania cesta režíroval v roku 1962 Martin Hollý.

Bratislava 27. januára (TASR) – Málokto o ňom vie, že reprezentoval Slovensko v basketbale a do vysokého veku ho aj stále rekreačne hrával. Ako publicista patril v denníku Práca k zakladateľom žánru novinárskej reportáže. Scenárista, režisér, dramatik a publicista Ľudovít Filan, od narodenia ktorého uplynie v pondelok 27. januára 95 rokov, vstúpil do povedomia širokej verejnosti napríklad scenármi ku dvojdielnemu televíznemu filmu Mŕtvi nespievajú (réžia Andrej Lettrich, 1965) a filmovej tragikomédii Naši pred bránami (1970), ktorú zároveň aj sám režíroval.

Ľudovít Filan sa narodil 27. januára 1925 v Bratislave. Po ukončení gymnázia tri roky študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1943-1946). Po krátkej úradníckej kariére nastúpil do denníka Práca, v ktorom sa zaskvel svojimi reportážami a fejtónmi (1952-1959). Rok pôsobil ako redaktor v týždenníku Predvoj, no prispieval napríklad aj do Kultúrneho života, či týždenníka Život. Z tohto obdobia pochádza aj jeho knižný debut Poslovia skazy (1956), ktorý napísal spolu s Vladimírom Kučerom. Reportáže z denníka Práca mu knižne vyšli o rok neskôr pod názvom Ozveny všedných dní. K jeho knižkám treba do tretice pridať aj titul Podsvetie v útoku (1995), v ktorom zmapoval prácu kriminalistov.

Do Štúdia hraných filmov nastúpil ako dramaturg, scenárista a režisér v roku 1960. Jeho scenáristický debut Havrania cesta režíroval v roku 1962 Martin Hollý. Tento scenár bol adaptáciou Filanovej divadelnej hry A bolo svetlo (1961). Ako scenárista pracoval s režisérmi Andrejom Lettrichom (Mŕtvi nespievajú 1965, televízny seriál Na baňu klopajú 1981), Jánom Lackom (Výhybka 1963, Odhalenie Alžbety Báthoryčky 1965), Jánom Zemanom (Na konci diaľnice 1982) a mnohými ďalšími.

Ako režisér nakrúcal filmy rôznych žánrov väčšinou podľa vlastných scenárov. Z nich najviac zarezonovala a je aktuálna už spomínaná tragikomédia Naši pred bránami (1970) odrážajúca život slovenskej rodiny počas vojnovej Slovenskej republiky. Nasledovali Letokruhy (1972), psychologické filmy V každom počasí (1974), Člny proti prúdu (1981), či psychologicko-kriminálny film V bludisku pamäti (1984), Cena odvahy (1986).

Od roku 1970 spolupracoval Filan aj s Československou televíziou. Tu nakrútil napríklad televízne filmy Voľný pád (réžia 1970), Prípad Gabriela (scenár a réžia, 1973), Rok má šesť dní 1-2 (scenár a réžia 1976), Frajeri a frajerky (réžia 1979). Tiež spolupracoval na scenároch televízneho seriálu V službách zákona (1982-84).

Do svojich filmov, či seriálov najčastejšie obsadzoval spomedzi hercov Františka Desseta, Vladimíra Kostoviča, Igora Čilíka, Milana Kiša, či Jána Kramára.

Je autorom rozhlasových hier A bolo svetlo (1958), Ja Adam, volám Zem (1964), Zbohom, vtáci ohniváci (1970), S nohou vo dverách (1979). Napísal divadelné hry Žolík (1959), Motýle (1960), A bolo svetlo (1961), Ja Adam, volám Zem (1965, aj v podobe rozhlasovej hry).

V úspešných tvorivých stopách Ľudovíta Filana už niekoľko dekád pokračuje jeho syn - scenárista, dramaturg, textár, spisovateľ i moderátor Boris Filan. Na jeseň v roku 2019 oslávil svoje životné jubileum 70 rokov spolu so svojimi priateľmi i fanúšikmi veľkolepým spomienkovým koncertom v Národnom tenisovom centre v Bratislave. Na svojho otca si spomína ako na najusilovnejšieho človeka, akého v živote stretol. "Od detstva si ho najviac pamätám, ako sedí za písacím stolom a klopká do písacieho stroja. Bol mimoriadne sčítaný, hovorieval, že jeho kolegovia z dobrých rodín čítali Dostojevského pätnásťroční a on až v tridsiatke. Ale aspoň mu už rozumel."

Ľudovít Filan zomrel 2. apríla 2000 vo veku 75 rokov v Bratislave.