Dobré noviny
Psychologička: Prečo ľudia veria nezmyslom a konšpiráciám? Fakty sú pre mozog nudné, úmysly hľadáme aj v náhodách
Marián Balázs
Marián Balázs

Psychologička: Prečo ľudia veria nezmyslom a konšpiráciám? Fakty sú pre mozog nudné, úmysly hľadáme aj v náhodách

Prečo ľudia veria nezmyslom? Odpoveď na túto otázku je komplexná a zaoberajú sa ňou psychológovia, sociológovia, či experti na sociálne siete. V rovnomennej knihe sa na ňu pokúsili nájsť odpoveď aj psychologička Vladimíra Čavojová a tím autorov.

BRATISLAVA 26. január – Prečo ľudia veria nezmyslom? To je názov knihy, ktorej spoluautorkou je aj psychologička Vladimíra Čavojová. Odpoveď na otázku, ktorá je názvom knihy, je veľmi komplexná a zaoberajú sa ňou psychológovia, sociológovia, či experti na sociálne siete.

Vladimíra Čavojová v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom pripomína, že „nezmysly“ sú široký pojem, v knihe sa ho preto autori snažili vysvetliť jazykom vhodným pre ľudí, no zároveň obsahujúcim vedecké poznatky. Venovali sa teda konšpiráciám, paranormálnym presvedčeniam a pseudovedeckým presvedčeniam.

Na problém sa pozerajú najmä cez perspektívu psychológov: „Ako rôzne naše omyly v myslení – ako nás mozog môže často zavádzať – faktory, ktoré vedú k tomu, že podľahneme nejakým nezmyslom,“ vysvetlila Vladimíra Čavojová pre Dobré noviny.

Konšpirácie nie sú novinkou dneška

Autori riešia aj to, ako médiá môžu chtiac či nechtiac prispieť k šíreniu nezmyslov. „Televízia a kanály, ktoré sú zamerané na dokumenty, často natáčajú už aj veci, pri ktorých je to ťažké odlíšiť. Vidím to na dokumentárnom kanáli, ale je tam napríklad dokument o morských pannách,“ uviedla Čavojová s dodatkom, že s tým môžu mať problém najmä mladí ľudia.

Psychologička však pripomína, že konšpirácie nie sú novinkou dnešného sveta.Konšpirácie sa zďaleka netýkajú len našej doby. Siaha to až do starého Ríma, keď vznikali konšpirácie ako ‚kto podpálil Rím‘ a podobne. Mnohé nezmysly nie sú nové, len spôsob, akým sa šíria, je teraz oveľa efektívnejší vďaka technológiám,“ myslí si Čavojová.

Veľmi efektívny, no zároveň lenivý mozog

Prečo teda ľudia veria nezmyslom? Vysvetlenie nie je ľahké, no psychologička sa o to pokúsila aspoň zjednodušene. „Náš mozog je na jednej strane veľmi efektívny, no na druhej strane je lenivý a snažíme sa vynakladať čo najmenej energie v podstate na všetko,“ povedala a dodala, že „overovať si tie veci je namáhavé“.

Hoci je teda mozog z evolučného hľadiska efektívny a vie si dopĺňať informácie, vedie to aj k rôznym omylom. „Závery vyvodzujeme predčasne, na základe neúplných dát, neuvedomujeme si často komplexnosť danej problematiky. Potom sú tam rôzne faktory zo sociálnej psychológie ako napríklad to, že skupinu, do ktorej patrím, vnímam pozitívnejšie ako druhú skupinu,“ vymenováva príčiny psychologička.

V dobe, keď je svet globalizovaný, sú podľa nej akési „automatizované“ reakcie voči druhým ľuďom alebo voči niektorým myšlienkam na príťaž.

Prečo podľahneme konšpiráciám? Úmysly hľadáme aj v náhodách

„Fakty sú často nudnejšie a neobsahujú emočný náboj. Aj konšpiračné teórie majú také charakteristiky, ktoré sú často príťažlivé, čiže obsahujú nejakú hrozbu. A my sme evolučne podmienení, aby sme prikladali oveľa väčšiu pozornosť nejakej hrozbe – niečo nám môže škodiť, čiže je to dôležitá informácia,“ hovorí Čavojová. Podľa psychologičky sa nepreukázala súvislosť medzi inteligenciou a podliehaním konšpiráciám.

A prečo teda konšpiračným teóriám podľahneme? Odborníčka vysvetľuje, že využívajú psychológiu tzv. „teória mysle“, to znamená, že je tam nejaký konkrétny človek, ktorý manipuluje vecami. „Je to pre nás príbeh, ktorý je oveľa zaujímavejší ako vysvetlenie, ktoré neobsahuje takéhoto zaujímavého konkrétneho škodcu,“ upresňuje Čavojová a situáciu vysvetľuje na názornom príklade.

Keď máme napríklad príbeh, že v lese vznikol požiar, tak vysvetlenie, že niekto ho založil náhodne alebo nechtiac, je menej zaujímavé ako to, že tam bol nejaký úmysel. „Máme tendenciu vidieť úmysly aj v nejakých náhodných situáciách,“ uvádza. Napríklad pri politikoch a verejných činiteľoch vždy hľadáme úmysly a tie zlé sú skoro vždy zaujímavejšie, keďže predstavujú hrozbu.

Ako sa brániť? Príkladom prezidentka Čaputová

Psychologička tvrdí, že dokázateľné klamstvá sa fakticky dajú dobre vyvrátiť, preto je dôležité sa voči klamstvu vymedziť. Ako vhodnú stratégiu vidí poukázať na to a ukázať dôkazy, ktoré máme. „Často je problém ten, ze keď sa bavíme o rovine bežných ľudí, uzatvárame sa do vlastných bublín - volá sa to komnaty, ozveny,“ upozorňuje. Dôležité sú podľa nej sebareflexia a empatia, ktoré by často pomohla a mohla zabrániť eskalácií konfliktov.

Podľa Čavojovej je často dôležité nenechať sa vyprovokovať a zachovať si chladnú hlavu. Chápe však, že napríklad aj politici sú len ľudia a vie si predstaviť, že v prípade útoku na osobné veci je to náročné: „Bránenie sa nezmyslom je namáhavé, lebo nejde naozaj len o vyhľadávanie informácií, ale aj o to mať pod kontrolou emočné reakcie, myslieť na dlhodobé ciele, rozmýšľať strategicky nad tým, ako reagovať, nech sa to neobráti proti mne.“

Príkladom pre ňu je prezidentka Zuzana Čaputová. „Ona je pre mňa úžasný príklad toho, ako sa to dá zvládnuť s takou noblesou a bez toho, aby človek pôsobil umelo. Jej sa podarilo pozitívne a empaticky reagovať aj v rôznych diskusiách a myslím si, že toto presvedčilo veľmi veľa nerozhodnutých voličov,“ myslí si Čavojová.

Viac o téme a aj o tom, ako podľa Vladimíry Čavojovej bude prebiehať boj s nezmyslami, si môžete pozrieť v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?