Ako pozerám niektoré diskusie, tak vidím, že naozaj viacerým chýba presne to, čo píšem v mojom treťom článku. Chýba mnohým akýsi druh nádeje, viera v niečo, čo bude možno lepšie to, čo je dobré, a bude ešte lepšie to, čo je momentálne lepšie. Už na literatúre sme sa predsa učili, že mnohí ľudia proste nedôverovali situácii, ktorá sa diala okolo nich, už ich nezaujímal nejaký ten stereotyp, a potrebovali niečo nové, čo sa v značnej miere odlišovalo od toho zaužívaného.

práve preto, pretože v tom zaužívanom necítil podporu a oporu. Preto boli aj v minulosti sklony uveriť všetkému novému, lenže ako hovorí Písmo Sväté, dom postavený na piesku nemá dlhú životnosť, pokiaľ sa dom nepostaví na skale, ktorá mu poskytuje pevné základy, a neotrasie sa ani keď príde nejaká búrka.

Dobre vieme, že mnohí odpadli od toho svojho. Teraz sa nebudem zaoberať vierou, že mnohí odpadli od viery, vytvorili si vlastné demagogické učenie, ktoré, ako spomínam v nadpise v niečom im dávalo nádej, pretože všetko stratili, ale musíme povedať, koho vinou. Jedine ich.

Aj takto by som to mohol povedať, aký mnohí z nás majú predstavu o nádeji, pričom dobre vieme, že výsledok častokrát nezodpovedá a nekorešponduje s jednak realitou, a jednak prvotnými predstavami. najprv pochopiteľne človek má nejakú predstavu, potom sa to snaží realizovať do nejakej podoby, ale všetko je to o tom, že je to podľa jeho predstáv. Mnohí sa odmietajú podriadiť niečomu, čo je možno zaužívané, čo je dobré, len to treba viac prijať. Práve tá rebélia, ktorá spôsobuje odmietanie niečoho, čo je prospešné, a nastoľuje používanie neznámych vecí, nejaké experimentovanie, vidíme, že naprieč dejinami už mnoho ľudí sa voči niečomu dokázalo vzoprieť.

Lenže aké to malo následky. Následky to malo väčšinou devastačné, ktoré pôsobilo jednak celospoločensky, a čo je ešte horšie, na mentalitu a spôsob života ľudí. A ešte väčší problém je, že niekto silou mocou chce niekoho presvedčiť jednak o svojej pravde, ktorá môže byť subjektívna, alebo to, že potrebuje niekoho zmeniť na svoj obraz. Tak ako to on vníma, najlepšie by bolo, aby to tak vnímali aj ostaní.

Azda niet lepšieho príkladu, ako príklad študentského spoza lavíc, kedy človek nemá šancu myslieť kriticky. Práve niečo kriticky rozpoznávať je základná požiadavka rozumového zmýšľania, ktoré práveže zabezpečuje správny rast a vývin ako duchovný, duševný, spoločenský, ľudský morálny, a pravda mohli by sme takto ďalej menovať, týka sa to samozrejme v danej spoločnosti, kde sa človek pohybuje, zdieľa svoj život.

Mnohí už nedôverujú tým starým zaužívaným spôsobom, ktoré sú overené, ktoré sú konzervatívne, ale majú radšej cestu akejsi slobody, ktorá je neoverená, kde číhajú mnohé nebezpečenstvá.

Áno, človek pokiaľ napríklad nie je ešte sebestačný, a ešte potrebuje kohosi pri sebe obyčajne rozmýšľa tým voľnejším spôsobom, pretože si myslí, že keď sa vymaní z područia kohosi, bude mu lepšie. 

Bude sa mu lepši dýchať, bude v oveľa väčšej miere prejavovať svoje názory, prezentovať navonok svoje správanie, ktoré môže byť v niečom nie že odlišné, každý máme nejaké správanie, ale to, že človek mení názory vplyvom prostredia, doby, vplyvom okolností, kde nechce akosi zaostať, a takto prijíma všetko možné, len aby sa tendenčne prispôsobil davu. Robíme to v podstate všetci, čo sa dá vydedukovať aj na základe napríklad niektorých komentárov, ktoré sú dosť plytké, povrchné, také čudné, čo nekritizujem, mne je jedno čo kto hovorí, ja z toho nežijem, ale najviac ma udivuje, pokiaľ človek tendenčne niekomu chce uškodiť.

Záverom by som povedal, že dodržiavanie pravidiel, ktoré vedú človek k plneniu si svojich povinností, kedy človek má v úcte jeden druhého a bude rešpektovať jeho názory, vtedy je nádej, že človek plne pochopí tento svet, a bude sa snažiť ho zveľaďovať tak, aby sme všetci dospeli do momentu, kedy zavládne naozaj jednota, súhra, veď koniec koncov toto je posolstvo biblie. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár