Oskara majiteľ týral. Kto to urobil?

Zbierka na odmenu za informácie o človeku, ktorý psovi ublížil, dosiahla niekoľko tisíc eur. „Potešila nás táto aktivita, no nechceme skomplikovať vyšetrovanie. Polícia pracuje na tomto prípade a pevne veríme, že vinníka nájde. Boli by sme radi, ak by sme peniaze mohli použiť na činnosť nášho združenia a starať sa o psíkov a mačky v Bardejove a jeho okolí,“ povedala členka združenia Druhá šanca Soňa Michalčinová, no rada prijme rady a nápady, ako čo najskôr nájsť, usvedčiť a odsúdiť páchateľa tohto ohavného činu.

„Poverený príslušník začal v danej veci trestné stíhanie vo veci prečinu týrania zvierat. Momentálne prebiehajú procesné úkony a zabezpečujú sa potrebné listinné podklady,“ povedal prešovský krajský policajný hovorca Igor Pavlik.

Vianočný Oskar

Oskar sa počas Vianoc túlal po obci Malcov v Bardejovskom okrese, keď si ho všimla miestna obyvateľka. „Bol zmätený, dezorientovaný a pobehoval medzi autami. Už pri prvotnej obhliadke sme zistili, že mu niekto vypálil očká žieravinou. Nevieme sa doteraz zmieriť s touto krutosťou, je to niečo strašné. Odvtedy je u mňa doma a chodíme s ním po vyšetreniach,“ hovorí Michalčinová, u ktorej našiel psík druhý domov. Doma sa už stará o psiu tuláčku Laru, ktorá nového „parťáka“ chráni, stále je pri ňom a stráži ho.

„Veterinárka mu nasadila celkovú aj lokálnu terapiu, lieky na úľavu od bolesti a berie aj antibiotiká. Zasiahnuté boli len oči a ich najbližšie okolie. Absolvoval aj vyšetrenie na špecializovanom pracovisku kliniky Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Potvrdili diagnózu o vypálení očí žieravinou, a že tento stav bol spôsobený rukou človeka. Odporučili pokračovať v začatej terapii. Momentálne je na trojtýždňovej liečbe a po jej skončení ho čaká operácia, po ktorej mu zašijú očká,“ konštatuje Michalčinová.

Šanca na nový život?

Michalčinovú teší, že napriek smutnému osudu Oskar žije plnohodnotným životom. „Začiatky boli ťažké. Nechcel vôbec chodiť, bál sa urobiť čo len jeden krok. Vystrašený bol z každého buchotu, z iných hlasov, okrem môjho.

Trvalo to asi týždeň, potom som ho postupne začala socializovať. Začala som ho brať do mesta medzi ľudí aj medzi psíkov. Teraz už funguje ako každý iný normálny pes, nemá žiadne zábrany. Človek ho musí mať stále na očiach, aby niečo nevyviedol,“ smeje sa Michalčinová. Oskar sa podľa nej prestal báť ľudí, a hoci je stále opatrný, ak cíti, že mu človek neublíži, dá sa aj pohladiť.

Osud približne štvorročného Oskara nenechal ľahostajným množstvo ľudí, ktorí sa hlásia s ponukou, že by si ho zobrali k sebe domov a radi sa o neho postarali. „Mnohí z nich aj majú skúsenosti s takto postihnutými psíkmi. Momentálne ešte nie sme rozhodnutí, čo ďalej. Zvykol si už na mňa, môj hlas, takže s najväčšou pravdepodobnosťou už ostane u mňa,“ dodáva Michalčinová.

Podľa veterinárky Moniky Bakšiovej sa psíci dokážu rýchlo adaptovať a zvyknúť si na nového majiteľa. „Doba je rôzna, záleží aj na tom, ako dlho boli týrané a ubližovali im. Ak to bolo krátke, zviera si na nového pána zvykne a zabudne na utrpenie po dvoch až troch týždňoch. Ak to bolo dlhodobejšie, potom to trvá oveľa dlhšie,“ upozorňuje Bakšiová s tým, že takéto psy si svojich nových majiteľov veľmi vážia.