Mojím tradičným námetom tvoria prvky nielen z prečítaných článkov, na ktoré sa dobre reaguje, komentuje, zamýšľa a podobne, ale podobne je to aj s niektorými anketami, ktoré mám veľmi rád, a ktoré ma niekedy prinútia zamyslieť sa nad tým, či ma niečo môže obohatiť niečo bez toho, aby som niečo z toho mal, aby som niečo z toho vyťažil, aby som sa na niečo pozeral len z akéhosi prospechového hľadiska alebo zisku, či teda stále sa dá niečo z toho vyťažiť mať, nejaký prospech, osoh, nejaké hmotné alebo iné zabezpečenie, ktoré mi teda dá akýsi pocit istoty. Nie falošný, ale pocit istoty, ktorý ma niekde posunie, a z čoho naozaj budem mať nejaký osoh.

Už máloktorý človek sa naozaj chce zamyslieť, čo mi konkétne vprostred tohoto sveta môže dať nádej, kedy som naučený akémusi stereotypu, kedy som naučený niečomu pevnému, z ktorého nechcem vybočiť, práve z toho dôvodu, že stratou akejsi hodnotovej orientácie stratím aj ja smer svojho putovania, a presne tam v tom konkrétnom bode, častokrát, ale mnohí si to nechcú priznať, mnohí práve tam strácajú nádej, čiže to všetko čo v sebe majú.

Takéto niečo mi môže naozaj poskytnúť nádej. Priznávam sa, že písaním článku na túto zaujímavú tematiku, mi naozaj ponúka veľmi široký pohľad, a teda pravdepodobne je viac než isté, že ponúknem aj ja niekoľko blogov na túto tematiku. Je potrebné zaoberať sa niečím, čo možno svet ako taký nechce, pretože svet chce vidieť len to, čo je dobré, dokonalé, svet je rýchly, svet nechce na nič čakať, chce všetko mať už aj, bez čakania, prijať všetko bez najmenšieho pochybenia, alebo zaváhania. človek aby už naozaj nerozmýšľal, pretože aj rozmýšľanie podlieha istému časovému horizontu, a samozrejme, čas je veľmi drahý aby sa ním plytvalo. 

Presne takéto hlúposti chce natlačiť do hláv možno aj táto doba, niektorí ľudia, ktorí veľmi dobre vedia, že práve istá časová stiesnenosť oberá ľudí o akýsi pocit bezpečia, človek niekedy stráca nádej. 

V rozličných obdobiach, aj v literatúre sme sa učili, že proste mnohé literárne prúdy vznikali proste tendenčne, kedy ľudia viacmenej nedôverovali aktuálnej celospoločenskej dobe, teda chcem povedať, nedôverovali tomu, čo sa deje, nedôverovali mocným tohoto sveta, tým, ktorí sú priamo, alebo nepriamo zodpovední za stav a blaho spoločnosti, ale pokúšali sa vymaniť z područia toho, čo ich v prvom rade obmedzovalo, zväzovalo im ruky, cítili sa neslobodne, boli proste stále akosi na niekoho nechcene naviazaní, stále na niekom viseli, záviseli, stále im niekto niečo musel napríklad schvaľovať, museli sa na niekoho obracať a podobne teda naprieč dejinami by sme mohli menovať aj ďalej.

Toto všetko v človeku vytváralo akýsi popud, z ktorého sa človek aj v dnešnej dobe viac menej chce účinne vymaniť. A čím to bude skôr, tým lepšie. Práve preto vznikali rozličné prúdy, ktoré mali za cieľ zvýšiť akési národné a iné povedomie v ľuďoch, ktorí teda prestali dôverovať azda tým najbližším, ktorých majú okolo seba, čo by sme mohli povedať, že je veľmi smutné. Kedy už neveríme tomu, koho máme vedľa seba, a nie raz sa to stáva aj v súčasnosti.

Uprostred tohoto všetkého viac menej každý z nás vlastní akýsi osobný prirodzený mechanizmus, ktorý mu hovorí, čo má robiť, ako sa má zachovať, a ako ma zachovať svoju vlastnú identitu, o ktorú akýmsi spôsobom postupne prichádza.

Záverom chcem povedať toľko, že človek má dbať okrem iného aj na správnu akúsi samovýchovu, kedy budeme vedieť ešte schopní rozpoznať dobré od zlého, čo už nie je také jednoduché. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár