OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Eden v Egypte? (časť prvá)


Poloha Rajskej záhrady a Babylonskej veže mätie teológov a historikov už stovky ak nie tisíce rokov. Pre nedostatok informácií a kvôli neriešiteľnosti tejto hádanky sa mnohí rozhodli zaradiť Genezis (Kniha stvorenia) do oblasti mytológie a legiend. Inak povedané, nič také sa v skutočnosti nestalo a ani neexistovalo.
Obr. "Adam a Eva v záhrade Edenu" Wenzel Peter (1745-1829)


Na základe mojich predchádzajúcich článkov, ktoré sa týkali astrológie v Biblii, sme si mohli všimnúť, že skutočná veda a história sa dá nájsť tam, kde ostatní nevideli nič iné, len fantáziu a fikciu. Dosiahnete to tak, že si nenecháte odpútať pozornosť západnými spoločensko-náboženskými predsudkami. Jednoducho dáme bokom to, čo si myslíme, že vieme a začneme od začiatku s čistou a otvorenou mysľou. Predstavte si, že v Egypte práve objavili Pentateuch (názov pre 5 kníh Mojžišových v Starom zákone) a nič o ňom nevieme. Čo teda vieme zistiť o Rajskej záhrade a Babylonskej veži? Odpoveď je prekvapivá – až príliš mnoho.

 

Eden v Egypte

Mnoho autorov sa snažilo zistiť polohu Babylonskej veže v Sumeri (dnešný Irak). Ich vytrvalým výskumom patrí všetka úcta a rešpekt, no Mezopotámia nie je jediným miestom, kde by sa mohla táto legendárna "pyramída" nachádzať. Úvodné verše knihy Genezis nám ponúkajú ďalšiu alternatívu:

 

„Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky.“
Genezis – Prvá kniha Mojžišova, 2:10

 

V tomto regióne je v súčasnosti len jedna rieka, ktorá preteká cez záhradu a potom sa rozdeľuje do štyroch tokov, a tou je Níl. Tečie krížom cez dolinu v Egypte, predtým ako sa rozširuje do delty. Hoci dnes má Níl len dva toky, v dávnej minulosti mal štyri. Avšak čitatelia môžu protestovať, že Pentateuch presne pomenúva rieky Tigris a Eufrat, takže to vlastne nie je možné. Ale Pentateuch v skutočnosti vôbec nespomína tieto známe rieky, uvádza Chiddeqel a Parath. Predstavuje Chiddaqel Tigris a Parath Eufrat? Niekoľko biblických referencií tento argument nepodporuje a prikláňa sa skôr k Egyptu.

Keď sa pozrieme na poznámky Josepha Flávia z výkladu Genezis, zisťujeme, že skutočné názvy a polohy riek v Raji sa časom stratili. Josephus Flávius o Raji (Edene) hovorí:

 

Záhradu zavlažovala jedna rieka, ktorá tiekla okolo celej Zemi a bola rozdelená na štyri toky.
Starožitnosti 1:1:3

 

Štyri toky, ktoré sú vyššie spomenuté, Josephus identifikoval ako Gangu, Eufrat, Tigris a Níl. Tak to už je teda záhrada! V čase, keď Josephus písal svoju verziu Starého zákona, informácie zahrňujúce názov a polohu týchto riek sa stratili. Navyše Josephus prepisoval z oveľa staršej verzie Pentateuchu ako je klasický Starý zákon, ktorý poznáme dnes. No dokonca táto skoršia verzia Pentateuchu nemá jasno v tom, kde presne sa štyri toky Rajskej rieky nachádzajú.

Ale ak sú názvy tokov popletené už od šiesteho storočia pred našim letopočtom, možno bude opis tejto rieky o niečo viac hodnoverný – v krátkosti, bola to dlhá rieka tečúca cez záhradu, ktorá sa nakoniec rozdelila na štyri toky. Skúsme sa držať tejto predstavy a uvidíme, kam nás zavedie. Je možné, že kniha Genezis odkazovala na Egypt a Níl a nie na Mezopotámiu. Toto je dohad, ktorý nám otvára ďalšie zaujímavé možnosti, no vyhliadky na nájdenie komplexného vysvetlenia a polohy Raja s jeho neodlúčiteľným príbehom Adama a Evy sa zdali byť nemožné, keďže príbeh a genealógia z tejto časti Biblie spočiatku vyzerajú príliš rozkúskované a mätúce na to, aby poskytli overiteľnú minulosť. Avšak ak bol Eden v Egypte a ak v ňom bola aj slávna záhrada a známa prvá dáma a prvý muž, potom tak isto môže existovať dobré vysvetlenie pre tento príbeh a tiež porovnateľný opis v historických záznamoch.

 


Obr. 2.1: Rieka Níl tečie v údolí Nílu a potom sa rozdeľuje do niekoľkých tokov. V dávnej minulosti boli tieto ramená štyri. Rajská záhrada by sa preto mala nachádzať niekde pozdĺž východných brehov rieky Níl

 

Na čo v skutočnosti „Eden“ poukazuje? V prvom rade by sme mali poznamenať, že aramejské ayin ‘e´ môže byť do angličtiny prepísané buď ako „e“ alebo „a“, takže Eden sa môže čítať aj ako Aden. A ak bola záhrada Eden v Egypte, tak tu možno máme priamy egyptský ekvivalent, pretože je známe, že v strednom Egypte bola Záhrada Aden (Aten). Záhradu vytvoril faraón Akhenaten (Amenhotep IV) pre svojho boha, Atona. A ešte tu je ďalšia podobnosť, pretože meno Aton sa môže vysloviť aj Adon. *1 Navyše boh Aton sa zapisoval pomocou hieroglyfu trstina, ktorý predstavuje egyptský ekvivalent pre hebrejské ayin ‘e´ a tým pádom sa mohlo meno boha Aton vyslovovať ako Iten alebo Eten (a ako Iden alebo Eden). Táto podobnosť začína byť veľmi zaujímavá.

 


Obr. 2.2: Hieroglyfy pre boha Atena alebo Adena (Eten alebo Eden). (Hieroglyf trstina je úplne naľavo, pozn. prekl.)

 

Ak egyptské Eton alebo Edon napíšeme s alef namiesto s ayin, potom môžeme odvodiť slová ako Aton alebo Adon, ktoré vlastne predstavujú jedno z viacerých mien boha (Jozuova kniha 3:11 Žalmy 12:4 vo viacerých veršoch). Skutočne si ešte myslíte, že to je len náhoda?

 


Obr. 2.3: Kartuše faraóna Achnatona: Akhenaton Neferkhepure Ua-enre

 

Záhrada, východný Eden

Avšak ak bol biblický Eden (Aden) spojený s bohom Atenom (Adenom alebo Edenom), je možné, že myšlienka záhrady Eden vznikla v Achnatonovej záhrade Aten (Eten), honosnej ohradenej záhrade venovanej bohu Aten, v Amarne. *2 Takže keď Josephus Flávius tvrdil, že Eden leží na východe, mal pravdu, pretože Amarna a záhrada Eden (záhrada Aten) boli naozaj na východnom brehu Nílu. Zdá sa, že informácie v týchto starodávnych záznamoch sú často správne, len musíte byť veľmi opatrní ako ich čítate a interpretujete.

Avšak tento predpoklad nie je ojedinelý, pretože podobnosť môžeme nájsť aj v správach egyptského historika z 3. storočia pred Kristom, Manetha. Manetho spomína podobnú polohu:

 

Kráľ... zhromaždil v Egypte všetkých, ktorých telá premohla choroba: bolo to 80 000 ľudí. Boli premiestnení do kameňolomu na východ od Nílu, aby pracovali samostatne od zvyšku Egypťanov. Manetho dodáva, že medzi nimi boli aj niekoľkí učení kňazi, ktorých zlomila lepra.
Manetho Fr 54

 

Tento odsek musíme čítať opäť pozorne a kriticky, pretože Manetho nechcel priamo písať o tom, kto tí ľudia v skutočnosti boli. V skutočnosti boli títo zmrzačení mnísi a malomocní opovrhovaní atonisti faraóna Achnatona – kacírskeho faraóna, ktorý bol vymazaný z histórie. Boli vyhostení na pusté miesto v strednom Egypte, ktoré je známe ako Amarna. Manetho opisuje toto miesto ako „lomy na východ od Nílu“, pretože Amarna bola na východnom brehu Nílu. Zdá sa, že tu máme viac podobností medzi Adamovou záhradou Eden a Achnatonovou záhradou Aden.

 


Obr. 2.4: Obe naturalistické umelecké diela z Amarny. Používali sa techniky a štýly prevzaté z minojskej Kréty. Je vysoko pravdepodobné, že tieto vyobrazenia sú založené na skutočnej záhrade v Amarne – Záhrada Aten alebo Záhrada Eten. Nanešťastie väčšina týchto fresiek bola zničená miestnymi za posledné dve storočia, v tejto oblasti je to bežný jav

 

Ale ak je toto všetko pravda, vrhá to celkom iný pohľad na rozprávanie Genezis. Bol to naozaj epos o stvorení sveta alebo to bolo niečo úplne iné – napríklad hymnus spievaný v chráme? Keď sa na vec pozrieme z iného pohľadu, hneď nám dôjde, že epos o stvorení z Genezis je v podstate to isté ako Achnatonov Chválospev pre Atena, jeho veľkolepá oslava úsvitu nového dňa. *3 V tom prípade je pravdepodobné, že Chválospev pre Atena sa spieval pri vítaní úsvitu – pri vítaní začiatku každého nového dňa – a táto predstava sa neskôr poplietla so začiatkom celého tvorenia. Preto keď mal boh tvoriť vtáky a umožňoval im lietať, vtáky sa v skutočnosti len prebúdzali zo spánku a vítali Slnko – boha Atena, presne ako hovorí Chválospev pre Atena. V skutočnosti sa to odohrávalo v záhrade Eden (záhrade Aten) v Amarne.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

Referencie

*1 Boh Aton alebo Aten sa v knihe 'The Book of Precepts of Amenemapt, the son of Kanekht' sa píše ako Aden 
*2 Rajský: v zmysle ohradená záhrada
*3 The Great Hymn to the Aten, N. de G. Davies, The Rock Tombsof El Amarna

 

Ralph Ellis

http://www.ancient-origins.net/opinion-guest-authors/eden-egypt-part-1-0...

Preklad: Lucia Urbanová

Exkluzívne


Súvisiace:

Mýty alebo skutočnosť?
http://www.kemet.sk/rubrika/myty-alebo-skutocnost


Sekcie: 
Náleziská: 
Štítky: