Testovanie PISA nedopadlo na Slovensku dobre – no matematika prekvapila. Prečo je to tak?
Po období pravidelného zhoršovania sa, zaznamenali naši žiaci v testoch PISA prekvapivý úspech v testovaní z matematiky. Podľa reakcií všetkých, ktorí reagovali, to bol úspech prekvapujúci a nečakaný, veď všetci vieme, že za posledné roky sa na školách neudialo nič, čo by malo niečo zlepšiť.
Celkové výsledky tak boli zmiešanou správou – na svoje si prišla aj ministerka, ktorá sa mohla pochváliť, ako dobre to tu robia, no aj jej opozícia, lebo ďalší prepad v už i tak mizernej čitateľskej gramotnosti je len zárukou prichádzajúcich katastrof v podobe mladých ľudí neschopných diskutovať, argumentovať a premýšľať nad tým, čo počujú a čítajú.
Zlepšenie žiakov v matematike?
Ale tento komentár má byť primárne o matematike. Aj keď výsledok žiakov v tomto predmete potešil, podľa reakcií je vidieť, že vlastne nikto nevie prečo. Prečo v katastrofálnej situácii, ktorá na školách nespochybniteľne pretrváva, zrazu takýto úspech? Keďže na Slovensku nie sme schopní v školstve preskúmať a analyzovať závažnejšie otázky, nečakám, že niekto príde s odpoveďou potvrdenou poctivým pedagogickým výskumom.
Nedá mi ale, aby som sa ako človek zvnútra systému a pomerne dobre informovaný, nepokúsil sformulovať aspoň hypotézu, prečo sa to podarilo. Moja hypotéza znie: Len sa v praxi ukázalo, čo niektorí tvrdia už dlho, že úspechu žiakov (a ich učiteľov) pomôže zopár základných veci – sloboda, zdroje a podpora – a hlavne, ak sú tieto k dispozícii dlhodobo.
Ako je to teda s týmito základnými ingredienciami úspechu vo vzťahu k vyučovaniu matematiky na slovenských školách? Prekvapujúco, napriek všetkej mizérii slovenského školstva, práve učitelia predmetu matematika sa môžu tešiť ich dlhodobému dostatku.
Ako sme na tom so slobodou?
Matematika je matematika a tá sa relatívnej slobode tešila už za socializmu. Keďže väčšina politikov na Slovensku matematike veľmi nerozumie, nemajú potrebu, na rozdiel od iných predmetov, do nej politicky vstupovať. 2 + 2 = 4 platí bez ohľadu na to, či rovnicu rieši liberál, nacionalista, národný socialista alebo konzervatívec, a tak matematiku a to, ako sa učí, ponechávajú na odborníkov. No a tu je druhá nečakaná výhoda Slovenska – máme tu dlhú tradíciu v oblasti inovácií vo vyučovaní matematiky. Aj profesor Hejný, autor asi najinovatívnejšej metódy na vyučovanie matematiky, o ktorej sa dnes hovorí, je pôvodom Slovák. Tábor učiteľov, ktorý okolo neho vznikol už v 80. rokoch, už roky prispieva k diskusii o skvalitnení vyučovania tohto predmetu. Aj šéfredaktor DOBREJ ŠKOLY Vlado Burjan pochádza pôvodne z tohto okruhu.
Široký výber kvalitných učebníc matematiky
No a to sa dostávame k ďalším ingredienciám úspechu – zdroje a podpora. Jediná doteraz uskutočnená reforma školstva – za ministra Mikolaja – potrebou nových učebníc vytvorila priestor pre učiteľov z tábora matematických inovátorov vytvoriť nové učebnice. Ich autorom sa napokon stal Ján Žabka, ktorý vytvoril naozaj inovatívne učebnice. Na konzervatívnom Slovensku ale jeho učebnice veľa učiteľov neprijalo, sťažovalo sa a hľadalo alternatívu. Keďže učebnice už boli vytlačené a rozdistribuované a nebolo ich málo, ministerstvo nemalo priestor urobiť iné. Tak ponechalo učiteľom slobodu siahnuť aj po iných učebniciach. To zase ponúklo priestor ďalším inovátorom vytvoriť iné sady učebníc, a tak sme dnes v situácii, že sa na základných školách používajú učebnice Černeka, Žabku, Berovcov alebo Totkovičovej a pár škôl experimentuje aj s učebnicami Hejného metódy. Prekvapujúco, napriek rôznym autorom, sú to všetko kvalitné učebnice – oproti minulosti pomerne pokrokové, líšiace sa len v koncepcii a prístupoch. No keďže výnimočne v tejto oblasti panovala skutočná konkurencia a možnosť výberu, vydavateľstvá a autori boli nútení v rámci marketingu svojich produktov urobiť viac, ako len poslať na školy vytlačené katalógy. Našťastie si zo všetkých dostupných marketingových metód vybrali poskytovanie rozšírenej podpory pre učiteľov, organizovali školenia, vystupovali na konferenciách, a teda urobili všetko preto, aby učitelia učebnice nielen mali, ale aj vedeli využívať.
Primeraná hodinová dotácia je bonusom
Tým posledným zdrojom, ktorý učitelia matematiky majú, je pomerne veľká hodinová dotácia tohto predmetu v štátnom vzdelávacom programe.
Toto všetko je, domnievam sa, vysvetlenie pre nečakaný úspech našich žiakov v matematickom testovaní PISA – mimo záujmu ministerstva a politikov sa komunita schopných a šikovných učiteľov a autorov učebníc postarala o to, aby sa matematika učila kvalitnejšie (alebo teda kompatibilnejšie s predstavami testovania PISA) – stačilo k tomu len pár základných ingrediencií – sloboda, zdroje a podpora.
Otázkou je, či to postačí aj na úspech v iných predmetoch, napríklad v tej čitateľskej gramotnosti. Podľa všetkého na Slovensku neexistuje rovnako veľká a plodná komunita učiteľov a pedagogických odborníkov slovenčiny. Navyše, tento predmet predstavuje silné politikum tešiace sa záujmu rôznych politikov, ktorí do neho radi vstupujú a diktujú, aké knihy dnes deti majú povinne čítať. A snaha inovátorov, akým je napríklad Tibor Hujdič, ktorý sa snažil získať podporu pre reformu a budovanie školských knižníc, vychádza naprázdno. Podobne zle sú na tom aj ďalšie predmety – dejepis či technika.
Dobrou správou je, že existuje viacero iniciatív aj v iných predmetoch vytvoriť inovatívne koncepty ich vyučovania – projekt Expedícia pre vyučovanie prírodovedných predmetov alebo projekt Civilizácia pre vyučovanie humanitných predmetov. Možno aj im sa časom podarí to, čo sa podarilo inovátorom v matematike – pomôcť učiteľom na našich školách skvalitniť každodenné vyučovanie našich detí.