Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Kto je daňový rezident na Slovensku a ako riešiť dvojitú rezidenciu v roku 2024?
Daňový rezident. Foto: Thinkstock
20. októbra 2023 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť
Dane a ich platenie sú nevyhnutnou súčasťou života každého pracujúceho človeka. V prípade podnikateľa je situácia o to zložitejšia, že za platenie daní zodpovedá sám, nikto ho v tomto smere neodbremení. Stretli ste sa už s pojmom daňový rezident? V nasledujúcom článku sa dozviete všetko podstatné.
Daňový rezident
Pojmom daňový rezident označujeme daňovníka, ktorého povinnosťou je zdaňovať všetky príjmy v danej krajine, pričom sa nezohľadňuje, v ktorom štáte ich nadobudol. Príjmy ale prioritne zdaňuje v tej krajine, v ktorej sa zdržiava najviac, má jej občianstvo, trvalý pobyt, prípadne silnejšie osobné a hospodárske väzby.
Vznik rezidencie ovplyvňuje aj spôsob platenia dane z príjmov. Rezidentom daného štátu sa stávate aj v prípade, že sa na jeho území zdržiavate minimálne 183 dní v kalendárnom roku. Daňovým rezidentom môže byť fyzická osoba (bydlisko a trvalý pobyt na území krajiny, 183 dní strávených na území krajiny) alebo právnická osoba (sídlo firmy alebo miesto skutočného vedenia je v danej krajine).
Neobmedzená daňová povinnosť
Rezidentom Slovenskej republiky, resp. daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je:
fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom
fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,
2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.
Obmedzená daňová povinnosť
Nerezidentom SR a teda daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Taktiež to môže byť osoba ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia.
Daňové priznanie pre rezidenta
Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2023 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane, a nie je od dane z príjmov oslobodený.
Ak rezident SR poberal v roku 2023 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr. príjem z prenájmu, z predaja nehnuteľnosti alebo dosiahol výhru a pod.), použije tlačivo daňového priznania k dani z príjmov FOtyp B.
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 je 2. apríla 2024.
Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa na základe
oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 písm. a) alebo b) (platné od 1.1.2023). Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j. v termíne do 2.4.2024.
Dvojitá rezidencia je zložitejšou situáciou, no na druhej strane pomerne častou. Nie je totiž ničím výnimočným, že v jednej krajine sa dlhodobo zdržiavame a pracujeme, v inej máme trvalý pobyt a osobné väzby. Môžeme sa tak stať rezidentom dvoch krajín naraz.
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií.
Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v nasledovnom poradí:
stály byt (trvalo dostupné bývanie) – t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť. Tento dom, byt alebo prenajatá zariadená miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase.
stredisko životných záujmov – t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy – napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, zmluvy o pôžičkách a úveroch), zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity,
miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava – uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie,
štátna príslušnosť (občianstvo),
vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov – ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie.
