Osvojenie si čítania je veľmi náročný proces a úloha šlabikára je v ňom kľúčová. Pre prváka má šlabikár významné postavenie aj v tom, že ho učí narábať samostatne s učebnicou, v poznaní, že sa vie naučiť niečo sám, v rozvíjaní jeho trpezlivosti a sebahodnotenia. Dôležité sú preto logické následnosti, prehľadnosť, prítomnosť aktivizujúcich prvkov… Navyše, žiak má byť od začiatku vzdelávania vedený k pozitívnym spoločenským hodnotám, ako sú dobrý vzťah k rodine, prírode, blízkemu aj širšiemu okoliu, pestovaním lásky, slušnosti, zodpovednosti, tolerancie a podobne. Ako to všetko učiteľ dosiahne, nie je stanovené. Šlabikár alebo iné pomôcky si má vybrať sám.
Tri šlabikáre – ktorý si vybrať?
Diskusia o otvorenom trhu s učebnicami sa postupne vyjasňuje
a krajné riešenia začína vylučovať. Ministerstvo školstva zvažuje stratégiu ponuky troch učebníc pre každý predmet a ročník. Akiste stojí za zamyslenie: Ako je využiteľné takéto riešenie pre učiteľov a žiakov?
Z dnešného pohľadu existencia troch šlabikárov a čítaniek odštartovaná v rokoch 2009 – 2013 nebola systematická. Možno
sledovala viac trhové záujmy než potreby detí a učiteľov. Naznačuje to aj náš prieskum z roku 2019.
Na hondotení sa zúčastnili školy náhodného a čiastočne aj selektívneho výberu a ich učitelia v rámci školy sa zapojili povinne. Štatistický výber škôl bol reprezentatívny podľa kraja, zriaďovateľa a typu šlabikára. Získali sme hodnotenia od 651 učiteľov prvých ročníkov ZŠ. Učitelia sa poriadne zapotili, lebo niektoré položky hodnotiaceho formulára vyžadovali pozorovanie v triede z iného uhla ako pri bežnom vyučovaní.
Nakoniec vydali svedectvo celkovej spokojnosti s ponúknutými šlabikármi, ale s mnohými konštruktívnymi pripomienkami. Tie som predstavila autorským kolektívom a požiadala som ich o spätnú reakciu. Autorky šlabikárov a čítaniek dostali všetky odkazy učiteľov
a v súčasnosti s nimi pracujú. Ukázalo sa, že každý šlabikár nesie istú osobitosť autorského kolektívu a sústreďuje sa na svoj vlastný zámer, ako naučiť deti čítať a písať.
Empatický šlabikár či Najkrajšia kniha roka 2018
Dielo autoriek Lýdie a Zuzany Virgovičových stavia na osobnej dlhoročnej skúsenosti autora – pedagóga a je preto sprevádzané silnou empatiou rovnako k učiteľovi ako k žiakovi. Posledné vydanie šlabikára a čítanky výrazne posilnilo aktivizačnú a motivačnú funkciu učebnice vylepšením maskota Mima a novými, modernejšími ilustráciami silne korešpondujúcimi s textom, pričom pôvodné kvality ostali zachované. Ich šlabikár získal cenu Najkrajšia kniha roka 2018.
Hlavným zámerom autoriek je zaviesť taký spôsob vyučovania, ktorý je ústretový k učiteľom i žiakom a pomáha dosiahnuť vyučovacie ciele bez stresu. Šlabikár a čítanka narábajú s dieťaťom komplexne a láskavo, čiže ho postupne vpravujú do roly žiaka, predkladajú mu zvládnuteľné úlohy, aby sa čo najmenej stretával s prípadným neúspechom a sklamaním.
Šlabikár, ktorý učí čítať bez písmen
Šlabikár autoriek Štefekovej, Culkovej a Stankovianskej odborníci na primárne vzdelávanie považujú za prevratný v zmysle didaktiky čítania. Novátorstvo má podstatu v tzv. čítaní bez písmen. Výsledkom je rýchlejšie osvojenie si čítania v porovnaní s klasickými metódami. To môže vytvárať priestor na rozvíjanie čítania s porozumením už
v prvej triede. Písanie môže zostávať v miernom časovom závese za čítaním. Autorky sa zameriavajú cielene na čítanie. Nedeje sa tak na úkor výchovného pôsobenia, to zostáva prítomné.
Bez učiteľovho porozumenia koncepcie šlabikára a čítanky však vyučovanie môže uviaznuť na mŕtvom bode. Klasickými metódami práce sa nedosahujú možnosti, ktoré učebnice ponúkajú. Učiteľ zostáva sklamaný a zbytočne prepracovaný. Preštudovanie metodickej príručky je preto nutné. Tí učitelia, ktorí dokázali prijať nový spôsob vyučovania a pochopili stratégiu autoriek, si šlabikár a čítanku nevedia vynachváliť.
Šlabikár 2 v 1, s ktorým každý napreduje
Ako posledný z trojice posudzovaných učebníc spomeniem šlabikár Hirschnerovej, Mungátovej, Nemčíkovej a Futovej. Ani tento šlabikár nepatrí do „klasiky“ šlabikárovej tvorby, no nie pre novú didaktiku čítania, ale pre prístup k dieťaťu ako k bytosti, ktorá má prekonávať prekážky s úsmevom na perách. Autorky sa snažili, aby každé dieťa našlo v šlabikári podnety, ktoré mu pomôžu v jeho osobnom napredovaní.
Šlabikár je dva v jednom, čiže obsahuje v sebe aj čítanku. To môže byť na vyučovaní organizačne výhodné. Už od začiatku sa objavujú aj zložitejšie slová, ktorých význam žiaci nie hneď chápu. Rôznorodosť je hybnou silou rozvíjania myslenia detí, ale v prípade učiteľovej snahy dosiahnuť so všetkými deťmi rovnaký vzdelávací posun v rovnakom čase, je tento šlabikár nevhodný, keďže sa vymyká základnému pedagogickému princípu – postupnosti. Aj do výchovnej roly šlabikára sa tlačí modernosť, ktorú však podľa hodnotiteľov deti vo veku 6 – 7 rokov nechápu vždy spoločensky žiaduco.
Šlabikár by si mal vybrať učiteľ
Práca s každým šlabikárom a čítankou vyžaduje od učiteľa neprestajnú vynaliezavosť, tvorivosť, porozumenie schopnostiam detí, flexibilné využívanie a rozširovanie ponúknutého materiálu podľa aktuálnej situácie v triede. Z odpovedí učiteliek a učiteľov je zrejmé, že prevažná väčšina pedagógov vníma svoju rolu vo využívaní učebníc práve takto, a to bez ohľadu na typ šlabikára.
Tiež sme zaznamenali, že viacerí učitelia menia medziročne typ šlabikára, dokonca nájde sa nemálo škôl, kde sa v rôznych triedach učí podľa rôznych šlabikárov. Isté je, že stotožnenie sa učiteľa so zámerom autorov je veľmi dôležité. To, či šlabikár vyhovuje naturelu dieťaťa, zistíme až po istom čase, čiže neskoro. Navyše, v triede máme tých naturelov toľko, koľko je žiakov, takže žiadna novinka: Najdôležitejší je učiteľ.