Európa sa rúti do emisnej špirály, prejaví sa na cene áut

V roku 2021 má ísť do kasy Bruselu podľa odhadov agentúry AP Consulting 14,65 miliardy eur. Kto to zaplatí? Najskôr zákazníci.

Rok 2020 je pre európsky automobilový priemysel prelomový. Bohužiaľ, nie pozitívne. Vstupujeme totiž do éry finančných trestov za nadlimitné emisie skleníkového oxidu uhličitého, ktoré budú vypúšťať do atmosféry autá so spaľovacími motormi. Za každý nadlimitný gram a za každé auto poputuje do pokladnice Európskej únie 95 eur.

Ide pritom o astronomické sumy. Spoločnosť AP Consulting vypočítala, že 30 najväčších značiek zaplatí v roku 2021, kedy začnú nové reguly platiť naplno, spolu 14,65 miliardy eur. Problémom totiž je, že v posledných štyroch rokoch spotreba nových áut v Európe a s ňou úmerne aj emisie oxidu uhličitého nielenže neklesli, ale práve naopak, stúpli. V roku 2018 napríklad o 2,4 gramu na konečných 120,5 na kilometer.

Môže za to móda väčších, ťažších a smädnejších SUV, ako aj radikálny pokles predaja naftových vozidiel po kauze Dieselgate v prospech benzínových, ktorých motory majú nižšiu účinnosť.

Priamu koreláciu medzi klesajúcim odbytom dieslov a rastúcou priemernou spotrebou už dokázali štatistiky agentúry Jato Dynamics za rok 2018. Dialo sa tak na 20 z 23 sledovaných trhoch. Automobilky majú teda k predpísaným 95 gramom oxidu uhličitého na kilometer poriadne ďaleko. To znamená obrie pokuty, ktoré sa pokúsila kvantifikovať agentúra AP Consulting na základe predpokladu flotilových emisií najväčších automobiliek pôsobiacich v Európe a predpokladu počtu predaných áut. Spomínaných 14,6 miliardy si však rozdelia nerovnomerne.

Normy nepodlezie žiadna značka

Hoci ani jedna z 30 značiek limit v roku 2021 pravdepodobne nesplní, niektoré sa k nemu aspoň priblížia. Najlepšie na tom má byť Toyota s emisiami 95,1 g/km, no i tak to znamená pokutu vo výške 18 miliónov eur. Pre Toyotu by to však nemal byť veľký problém, keďže túto sumu rozpustí vo veľkom počte predaných vozidiel. Navyše ide len o 0,1 % jej prevádzkového zisku. Toyota tak dokazuje, že stávka na hybridy bola správnou voľbou a že s príchodom plug-in hybridov a elektromobilov dokáže podliezť stanovenú normu. Taký Volkswagen, najväčší automobilový koncern Európy, však odvedie do európskej kasy až 4,5 miliardy eur a koncern Fiat-Chrysler 2,4 miliardy.

V prípade nemeckej značky ide o tretinu ročného zisku a v prípade taliansko-amerického konglomerátu o celú polovicu. S pokutou od 700 miliónov do miliardy eur musia rátať aj BMW, Mercedes-Benz, Hyundai-Kia, Renault s Nissanom či Mazda. Výrobcovia nebudú mať inú možnosť, ako tieto prostriedky premietnuť do ceny áut. A z tohto pohľadu to bude problémové najmä pre značky s menším odbytom a vysokými emisiami. V prípade Jaguaru Land Rover môžeme dokonca hovoriť o likvidačných sumách a dramatických vplyvoch na ceny. Britský výrobca síce odvedie v roku 2021 na sankciách „len“ 93 miliónov eur, tieto však predstavujú 400 % jeho zisku, ktorý vygeneroval v roku 2018.

Ceny áut porastú

„Jedinou dobrou správou je, že automobilky majú ešte možnosti, ako splniť svoje emisné ciele a minimalizovať dosahy finančných postihov,“ hovorí expert na automobilový priemysel Michael Schweikl z AP Consulting.

„Musia však konať veľmi rýchlo. Čas sa kráti. Musia naštartovať marketingové, predajné a cenové stratégie, ktoré zvýšia predaj áut s nízkymi emisiami,“ konštatuje. Možnosti vidí v diskontných cenách elektromobilov a plug-in hybridov, stiahnutí vozidiel a verzií s vysokou spotrebou z trhu, rozvoji služieb, ktoré zvýšia používanie nizkoemisných áut, alebo aj v skúmaní fúzií s inými výrobcami. Ako príklad uvádza najnovšie spojenectvo medzi FCA a PSA. Ďalšou možnosťou je široké spoločné využívanie elektrických platforiem, tak ako to plánuje VW s platformou MEB, ktorú ponúkol Fordu.

Len tak bude možné zvýšiť predaj áut s alternatívnymi pohonmi. Podľa AP Consulting by bolo nevyhnutné, aby automobilky už v tomto roku predali v Európe aspoň 2,5 milióna elektrifikovaných áut, čo predstavuje nárast o 1 280 %. To však nevidí AP Consulting reálne. A to ani z hľadiska produkčných kapacít. Ako príklad uvádza kapacitu výrobnej linky pre nový čisto elektrický Volkswagen ID.3, ktorá je v tomto roku nastavená na 100 000 kusov. To stačiť nebude. Nehovoriac o tom, že aj keby sa podarilo producentom vyrobiť dostatočný počet nízkoemisných áut, žiadna automobilka nedokáže prinútiť zákazníkov, aby si kúpili to, čo vlastne nechcú.