Dáša Balogová

Stresovaní ľudia častejšie siahajú po upokojovačoch ako cigarety, kalorické jedlo či alkohol. Preto sa doteraz uvažovalo o nepriamom negatívnom vplyve stresu na srdce. V štúdii na základe skúmania skenov mozgu takmer troch stoviek ľudí však odborníci dokázali aj priamy vplyv. Amygdala, časť mozgu zodpovedná za vyrovnávanie so stresom, počas neho signalizuje kostnej dreni potrebu vytvárať biele krvinky navyše. Telo tak pripraví na reakciu typickou odpoveďou –<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/podliehate-panike-zachvat-uzkosti-pripomina-infarkt-pomocou-necakat.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)"> útokom alebo útekom</a>. Tá však vyvolá zápal tepien, teda nebezpečný stav pohotovosti.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/ukryva-vo-vasom-tele-zapal-8-signalov-ho-prezradi.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Ukrýva sa vo vašom tele zápal? 8 signálov ho prezradí</a>

Kardiológ Roman Margóczy viní stres z toho, že pribúda čoraz viac mladíkov po infarkte. „Obávam sa, že za aktuálnym trendom presunu srdcovo-cievnych ochorení do čoraz mladších vekových skupín je práve stres. Po roku 2000 sme v našom kardiocentre ročne hospitalizovali menej než desať pacientov mladších ako štyridsať rokov s diagnózou infarktu myokardu. Takmer za dvadsať rokov tento počet narástol približne desaťnásobne. Príčiny ako strava, fajčenie alebo dedičnosť sa zásadným spôsobom nezmenili,“ konštatuje.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/5-zasad-prevencie-pred-infarktom-toto-ohrozuje-aj-mladych.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">5 zásad prevencie pred infarktom. Pre toto ohrozuje aj mladých</a>

Srdcovo-cievny systém reaguje na stresové situácie obrannými mechanizmami. „Zvýšením <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/zdravie/ked-srdce-spravne-bije-viete-aky-je-idealny-pulz.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">pulzovej frekvencie</a>, krvného tlaku i dychu. Po ich pominutí sa dostávajú opäť do normálu. Primeraný stres je pre človeka potrebný. Ak však nadmerný a negatívny pretrváva dlhšie, obranné mechanizmy sa zafixujú. Tlak zostáva trvale vyšší, rovnako pulzová frekvencia,“ potvrdzuje kardiológ docent MUDr. Gabriel Kamenský. „U niekoho môže aj relatívne malý stres vyvolať nadmernú reakciu. Niekto aj veľký stres zvláda bez ťažkostí. Problém je chronický stres, ktorý sa opakuje príliš často. Vtedy sa aj menší môže časom zmeniť na veľmi intenzívny. Taký stres môže mať za následok vznik rôznych ochorení. Nielen kardiovaskulárnych, ale aj zažívacích, neurologických alebo psychických.“

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/skodlivy-chronicky-stres-neuverite-co-vsetko-vami-robi.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Škodlivý chronický stres: Neuveríte, čo všetko s vami robí</a>

9 skrytých príznakov stresu ►►►

Aspoň jeden z týchto príznakov môže znamenať, že sa so stresom neviete vyrovnať tak dobre, ako by ste mohli.

shutterstock_141389161.jpg

Ako sa vyhnúť infarktu z nadmerného stresu? ►►►

shutterstock_790043194.jpg

Zdroj foto v článku: Shutterstock

Čítajte aj:<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/mladi-prepracovani-preco-tridsiatnici-praci-kolabuju.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)"> Mladí a prepracovaní: Prečo tridsiatnici v práci kolabujú?</a>

9 skrytých príznakov nadmerného stresu. Môže vyvolať infarkt, takto tomu zabránite

Výber pre vás