To znamená, že na každého zo zhruba 7,7 miliardy ľudí na našej planéte pripadne dlh vo výške približne 32 500 amerických dolárov (USD), čo je viac ako 3,2-násobok ročného výkonu svetovej ekonomiky. Ale ohromujúce čísla sa tu nekončia, upozorňuje IIF.
Celkový dlh všetkých domácností, vlád, finančných a nefinančných podnikových sektorov sa za prvých deväť mesiacoch 2019 prudko zvýšil o približne deväť biliónov USD.
Na vyspelých trhoch už celkový dlh presahuje 180 biliónov USD alebo 383 percent spoločného hrubého domáceho produktu (HDP) týchto krajín. A na rozvíjajúcich sa trhoch sa vyšplhal na 72 biliónov USD, čo je dvojnásobok ich dlhu v roku 2010, a to najmä v dôsledku zvýšenia dlhov podnikov o 20 biliónov USD.
„Odhadujeme, že celkový globálny dlh povzbudzovaný nízkymi úrokovými mierami a voľnými finančnými podmienkami, v 1. kvartáli 2020 prekročí 257 biliónov USD,“ uviedol IIF. Samotný globálny štátny dlh by mal prekročiť 70 biliónov USD.
Čínsky dlh sa rýchlo blíži k úrovni 310 percent HDP krajiny a je jedným z najvyšších na rozvíjajúcich sa trhoch. Po výraznom spomalení jeho rastu v rokoch 2017/18, keď Peking vyvinul veľký tlak na zníženie pákového efektu, došlo k opätovnému zvýšeniu podnikového dlhu v Číne. Čínsky vládny dlh tiež vlani rástol najrýchlejšie od roku 2009, uviedol IIF. Dlh tamojších domácností a dlh verejnej správy sú v súčasnosti na historicky najvyššej úrovni 55 percent HDP.
Všetky časti sveta sa však viac zadlžujú. Dlh domácností v pomere k HDP dosiahol rekordnú úroveň v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Libanone, na Novom Zélande, Nigérii, Nórsku, Švédsku a Švajčiarsku. Dlh nefinančných spoločností voči HDP dosiahol vrchol v Kanade, Francúzsku, Singapure, Švédsku, Švajčiarsku a v Spojených štátoch. Vládny dlh v pomere k HDP tiež dosiahol rekordné maximum v Austrálii a Spojených štátoch.
Údaje IIF sú založené na údajoch Banky pre medzinárodné zúčtovanie a Medzinárodného menového fondu.
