Stravovanie v reštauráciách, kantínach, ale aj návštevy kaviarní, barov či čajovní tak uberajú Slovákom z ich rodinných rozpočtov 5,4 percenta. Na hrubom domácom produkte (HDP) mali výdavky na stravovacie služby troj percentný podiel.
„V roku 2008 minuli našinci na stravovanie mimo domova 2,2 miliardy eur, čo v prepočte na obyvateľa predstavovalo 400 eur ročne. Desaťročie dozadu tieto výdavky predstavovali z celkových výdavkov domácností 5,9 percenta a na HDP krajiny sa podieľali 3,3 percenta,“ porovnala E. Sadovská.
Aj v prípade výdavkov na stravovacie služby podľa nej existujú na Slovensku regionálne rozdiely súvisiace s výškou príjmov, mierou nezamestnanosti a celkovo životnou úrovňou. S nárastom cien potravín, ale aj energií idú ruka v ruke aj vyššie ceny za stravovanie mimo domova.
Možnosti stravovania sa zväčšili
Na Slovensku sa za posledných desať rokov zvýšila výmera a dostupnosť stravovacích zariadení. „V roku 2017 bol počet miest za stolom v pohostinstvách na úrovni 104-tisíc. Oproti roku 2007 ide o neprehliadnuteľný 51-percentný nárast, nakoľko vtedy bol počet miest za stolom vykázaný na úrovni 69-tisíc. Najviac možností stravovania sa mimo domova ponúkajú reštaurácie a jedálne so samoobsluhou, spolu vyše 70-tisíc miest,“ vyčíslila analytička.
Jedným z dôvodov rastúceho trendu je podľa E. Sadovskej zvýšenie počtu nákupných centier a komerčných administratívnych budov, predovšetkým v hlavnom meste, ale aj v ostatných krajských či okresných mestách. Nákupné a biznis centrá ponúkajú okrem nakupovania a kancelárskych priestorov aj možnosť stravovania sa či posedenia pri káve.
„Rozdiely vo výdavkoch na stravovacie služby sú v jednotlivých ekonomikách EÚ neprehliadnuteľné. Najvyššie sumy za stravovanie mimo svojho domova vynakladajú v prepočte na obyvateľa Íri (2880 eur), nasledujú Rakúšania (2430 eur) a Španieli (2020 eur),“ priblížila.
Susedia minú ešte viac
Naopak, najmenej nechávajú ročne v reštauráciách, baroch či kaviarňach Rumuni (120 eur), Poliaci (220 eur) a Bulhari (230 eur). „V rámci V4 viac ako my nechali v roku 2018 v stravovacích zariadeniach v prepočte na obyvateľa Česi (620 eur), ale aj Maďari (510 eur),“ doplnila analytička.
E. Sadovská dodala, že za posledné desaťročie sa najvýraznejšie zvýšili výdavky na stravovacie služby (v eurách v prepočte na obyvateľa) v Litve, Bulharsku a na Malte, a to viac ako dvojnásobne. Naopak, Rumuni zaznamenali pokles týchto výdavkov, a to o osem percent. V EÚ aj eurozóne za posledných desať rokov narástli výdavky na stravovacie služby zhodne o 22 percent.
