Slovenské obete bankového odvodu

Ak dnes vstúpite do najnovšej pobočky Frankfurter Volksbank, bude žiariť jasnými bledomodrými farbami. Ak vojdete do tej istej budovy nasledujúci deň, interiér bude červený. Ocitnete sa totiž v inej banke – v Taunus Sparkasse. Nie, nepomýlili ste sa. V Nemecku, postihnutom bankovou krízou, peňažné inštitúcie šetria, kde sa dá. A jedným zo spôsobov je spoločné využívanie bankových pobočiek. Jeden deň má priestory k dispozícii jedna banka, ďalší deň druhá. Takto si dve menšie lokálne peňažné ústavy znižujú náklady na sedemnástich miestach v krajine.

Banky v Európe, ale najmä v Nemecku, Taliansku a Grécku, sú tlačené do kúta. Počas predkrízového obdobia rástli až príliš a teraz sa konsolidujú. Ani desať rokov nestačilo. Ich ziskovosť je nízka, a tak hľadajú akýkoľvek spôsob, ako náklady ešte znížiť. Tým najprirodzenejším je prepúšťanie. Práve európske peňažné ústavy stoja na čele globálneho znižovania počtu zamestnancov. Zo svetových bánk, ktoré verejne ohlásili prepúšťanie, je až 83 percent európskych. Od roku 2010 prepustili až 300-tisíc zamestnancov. Slovenské banky, aj keď v súčasnosti ešte stále zdravé, môže čakať podobný osud.