Voľbou Korčoka volíte vojnu! Nevoľte za prezidenta vojnového štváča, ktorý by neváhal vyslať vašich mužov, otcov a synov na smrť do ukrajinských zákopov!

Dôvod, prečo je Dánsko v rebríčkoch šťastia pravidelne na vrchole


Print Friendly, PDF & Email

V Dánsku učia žiakov vo veku 6 až 16 rokov empatii

Šťastie hľadáme všetci, že? No vo svete, v ktorom je normou honba za mocou a peniazmi, sa emócie považujú za „slabosť“. Je možné, že novú cestu dláždi Dánsko.

Táto európska krajina je už dlho žiadaným miestom na prácu a veľa nás môže naučiť aj ich kultúra. Čo je teda dánska hodina empatie a čomu sa z nej môžeme naučiť?

Dánsko a šťastie ich jeho obyvateľov

Správa Šťastie vo svete z Organizácie spojených národov robí od roku 2012 prieskum, v ktorom sa hodnotí 155 krajín sveta podľa šťastia ich obyvateľov.

Správa radí Dánsko medzi najšťastnejšie krajiny, a to sa za posledných 7 rokov nikdy neumiestnilo horšie ako na treťom mieste. Faktorom, ktorý najviac prispieva k tomuto dánskemu rekordu, je hodina empatie v ich školách.

Od roku 1993 majú všetky školy v Dánsku každý týždeň hodinu venovanú „Klassens tid“. Tento dôležitý predmet zameraný na empatiu musia navštevovať žiaci vo veku 6 až 16 rokov.

Žiaci sa učia byť empatickejší, čo im pomáha vytvárať si lepšie vzťahy a byť neskôr v živote úspešnejší. Tiež to pomáha prechádzať šikanovaniu v školách.

Na dôležitosť empatie prisahajú aj tí najlepší podnikatelia, lídri a manažéri. Dánsko sa stará o to, aby ich nasledujúce generácie boli na tej správnej ceste k úspechu a šťastiu.

Z takých hodín majú veľký prospech aj tínedžeri, ktorí si v tomto veku často vytvárajú narcistické sklony. Empatia z nich robí pozorných, cieľavedomých ľudí.

Ako prebiehajú vyučovacie hodiny empatie

Počas hodín nazvaných Klassens tid nabádajú žiakov k diskusii o problémoch, ktorým čelia.

Či už ide o aktivity súvisiace so školou, alebo iné, žiaci hovoria o svojich problémoch a zvyšok triedy, spoločne s učiteľom, vymýšľa možné riešenia.

Tieto riešenia vychádzajú z počúvania a množstva porozumenia, čo žiakom pomáha byť empatickejšími k iným.

Ak nemajú žiadny konkrétny problém, o ktorom by sa rozprávali, tak strávia hodinu len zábavou a relaxom. Pracujú na hygge, koncepte, ktorý je tesne spätý s dánskou kultúrou. Asi najlepšie sa dá „hygge“ vysvetliť ako „zámerne vytváraná pohoda“.

Dánsko je krajina, v ktorej slnko zapadá pomerne skoro a počasie je dosť pochmúrne. Hygge znamená dánsku srdečnosť, priateľstvo a vytváranie atmosféry blízkosti, v ktorej sú všetci vítaní.

Stop Candida

Dáni si dávajú na hygge záležať kvôli svojej duševnej a fyzickej pohode. A tento koncept si osvojuje aj svet. V súčasnosti má Instagram viac ako tri milióny postov označených hashtagom ♯hygge a Amazon predáva vyše 900 kníh s touto témou.

Čo o Dánsku zistila štúdia

Opakované umiestnenia Dánska v popredí rebríčka šťastia vyvoláva zvedavosť u výskumníkov, ako je Jessica Alexandrová.

Táto americká spisovateľka a psychologička spolupracovala s dánskou psychoterapeutkou Iben Sandahlovou na napísaní knihy „Dánsky spôsob výchovy: čo vedia najšťastnejší ľudia na svete o výchove sebavedomých, schopných detí“.

Pri vykonávaní prieskumu pre túto knihu dvojica zistila, že k rozvoju empatie u školákov veľmi prispieva tímová práca.

V Dánsku sa na tímovej práci zakladá 60% práce v škole a žiaci pracujú, aby si vzájomne pomáhali, nie aby porážali iných pre svoj osobný prospech.

Namiesto snahy vyniknúť nad ľuďmi, ktorí nie sú takí nadaní ako ony, sa deti učia pracovať spoločne. Aj toto prispieva k faktu, že Dánsko je súčasne jedno z najlepších miest v Európe na prácu.

Deti súťažia nie navzájom ale sami so sebou

Nie je to tak, že by neexistovala žiadna súťaživosť. Človek ale súťaží len sám so sebou. Nie so svojimi spolužiakmi, rovesníkmi, ani s nikým iným.

Školy neponúkajú žiadne ceny ani trofeje, ktoré by podnecovali k zbytočnej súťaživosti. Radšej sa snažia svojich študentov nabádať a motivovať k práci na sebe samých a zlepšovaniu svojich zručností.

Školy tiež praktizujú kolaboratívne učenie. V rámci rozličných predmetov pracujú na projektoch spoločne žiaci s rôznymi silnými i slabými stránkami.

Poskytuje im to pomoc v oblastiach, v ktorých sú slabí, a zároveň nabáda ďalej sa zlepšovať vo svojich silných stránkach. Kolaboratívne učenie žiakov učí, že úspech nemôžu dosiahnuť sami a že lepšie výsledky prináša spolupráca s inými.

Keď spôsob nášho chápania vecí vysvetľujeme iným, učíme sa tému lepšie, než keby sme ju memorovali sami. Keď vysvetľujeme, musíme uvažovať nad tým, ako prijíma informácie ten druhý, čo tiež nabáda k empatii.

Na tieto hodiny sa dánske deti prirodzene tešia. A rodičov robí šťastnými vedomie, že budúcnosť bude v silných a empatických rukách.

Zbohom vysoký krvný tlak

Zdroj: themindunleashed.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články


Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.

 

Komentáre

  1. ….súčasne jedno z najlepších miest v Európe na prácu…. tento fakt je o Dánsku známy a pretrváva. V tomto smere sú ľudia spokojní. Ostatné radostné javy rapídne klesajú, mení sa to, začína tam ľuďom šibať, rovnako ako Nórom…

  2. Velmi zaujimavy clanok a ja stale hovorim, ze ludom chyba empatia, ale tiez respekt a ucta voci inym. Staci citat komentare pod najvacsou kauzou ohladne vrazdy Kuciaka a Kusnyrovej a cloveku je z toho zle, co su schopni niektori primitivi pisat na adresu rodicov. Strasne. Ludia na SK maju na com pracovat v tomto ohlade. Zacnite rozmyslat ludia.

    Taktiez ked si zoberieme skupinu fajciarov alebo psickarov, tak je to to iste. Nemaju ziadny respekt voci ostatnym. Fajciari fajcia kdekolvek (aj pri nemocniciach, kde by sa mali liecit chori!, co mi pride absurdne) a nevadi im ani to, ked sa okolo nich pohybuju male deti. Psickari chodia so psami bez obojkov a zbytocne vystavuju riziku okoloiducich. Pravidla a nariadenia nikto nerespektuje. Policajti vratane obecnych prakticky nic nekontroluju a ani ludia z UVZ akosi nerobia kontroly z pohladu zakona o ochrane nefajciarov. Co sa budu unuvat, ked pohodlne im peniazky nabiehaju na ucty. Takze viac respektu, empatie a ucty treba medzi ludi a nehrat sa na to aki sme slovaci mierumilovny.

    A to este smeraci opat oblbuju ludi pred volbami socialnymi balickami, tak ktovie, co nas este caka do buducna.

    • Kušnírová sa píše s mäkkým i, kamarát…

    • Neviem ako teraz, no v minulosti zostavené, deravé osnovy výučby v školách + svojské vypracovanie niektorých učebníc nasvedčovali tomu, že Slovensko nepotrebuje zdravých, rozhľadených ani empatických ľudí – tých posledne menovaných v súčasnosti už tobôž nie. Niekedy mám pocit, že naša krajina potrebuje ovce.

    • Z Tvé kritiky je patrné, jak málo jsi tolerantní a empatický Ty. Podíváš li se např. na kuřáka před nemocnicí empaticky, pak si uvědomíš, že je závislý na cigaretách, byl již vyhnán z budov a teď bys mu nedovolil ani kouřit venku atd.

  3. Musíš byť liberálnejší voči fajčiarom a psíčkárom.
    Nielen k sojim obdovovateľom.

Pridajte komentár

*