Nechcem byť zlepený s liberálmi

Pred voľbami postupne urobíme rozhovory s predsedami kľúčových strán. Začíname s Borisom Kollárom. Do redakcie prišiel sám, vypil jednu kávu, veľa sa usmieval a snažil sa často zdôrazňovať témy, kde máme spoločný pohľad, najmä gender a nesúhlas s partnerstvami. Pýtali sme sa však aj na iné veci a najmä na to, ako uvažuje o budúcej vláde.

Končiace sa volebné obdobie malo pre vás jeden nenápadný benefit. Dlhý čas na vás nikto z opozície neútočil.

Na mňa nikto neútočil?

Taký Matovič neušetril nikoho a vás ušetril. Prečo vlastne?

Pretože ani my sme neútočili zbytočne na Matoviča.

Ale to nerobili ani ďalší a príliš si tým nepomohli.

Na to sa musíte spýtať Igora Matoviča.

Pýtame sa vás, lebo nás zaujíma kľúč k tomu, ako utíšiť Matoviča a nemať s ním neustále konflikty. Dá sa to teda?

Dá sa to. My sme s ním na začiatku mali vážny konflikt. Myslím, že došlo aj k nejakej vulgárnej výmene názorov. Nie ja, ale Peter Pčolinský si s ním skočil do vlasov. No potom sme si povedali, že to celé nemá význam, a snažili sme sa byť konštruktívni. Vzťahy sa nám tak napravili, že dnes mi je Igor Matovič bližší ako Beblavý s Trubanom.

Dlho ste neboli terčom sporov v opozícii, váš koaličný potenciál rástol a potom sa niečo zmenilo. Začal na vás útočiť Hlina a keď do straníckej politiky vstúpil Kiska, dostali ste sa na okraj, ako neželaný partner, vyradený z ich dohôd. Čo sa stalo?

Ujasnime si to, ja nie som súčasťou ich liberálneho sveta a bloku. Som na to pyšný. Aj keby ma zavolali, tak to odmietnem. Naposledy, keď ma zavolal Richard Sulík, tak som na stretnutie išiel, pretože si ho vážim ako politického partnera. No napriek tomu, to, čo bolo na stole, som musel odmietnuť. Jednu vec z troch som podporil. Išlo o zvolanie nejakej mimoriadnej schôdze. Dva body som musel odmietnuť. Nechcem byť s nimi zlepený, nechcem podpisovať žiadny pakt o neútočení. Keď teraz niečo vyparatí Kiska alebo Truban, prečo by sme mali mlčať?

Ste súčasťou opozície.

Som súčasťou opozície, ale opozícia je aj Kotleba. Ani s ním sa nemienim lepiť a chodiť s ním na obedy. V žiadnom prípade.

Opíšte nám, ako vidíte opozíciu.

To vôbec neriešim. Riešim to, ako chceme pomôcť ľuďom. Jediní na nikoho neútočíme. Nedal som ani jeden negatívny status voči akémukoľvek politickému subjektu. Vezmite si, čo robí Hlina. Je tam tri roky a nevynechal príležitosť, aby neútočil na Kotlebu alebo na mňa. Čo ja s ním mám, preboha, spoločné? Nič.

Hlina je na vás zvlášť vyťažený. S ním ste sa neskúšali dohodnúť tak ako s Matovičom?

Na čom by som sa s ním mal dohadovať? Je to mimoparlamentná strana. Nerobí nič, len do nás kope. On by si mal hľadať cestu k nám. Ani na jeden jeho hejt som nedal jediný status. Ja mám hľadať cestu?

Vy sa politicky štylizujete do pozície tretej sily medzi vládou a opozíciou. Preto sa pýtame: Je žiaduce, aby došlo k ukončeniu éry Smeru po 1. marci?

Rozhodne áno. Každý vidí, čo vyplávalo z Threemy. Je to katastrofa.

To je jedna poloha, ale súčasne nevylučujete vládu so Smerom, respektíve o nich hovoríte inak.

Ale kdeže, vylúčil som to stokrát! Kde ste na to prišli?

O Smere hovoríte inak ako o Kotlebovi a SNS.

Neviem, ako dopadnú voľby. Neviem, či tam budeme my. Robíme všetko preto, aby sme tam boli. No o tom predsa rozhodnú ľudia a vláda sa zostavuje podľa toho. Moje stanovisko je, že sa po voľbách stretnem s každým lídrom, ktorý ma zavolá rokovať. Nebudem bežať ani za Robertom Ficom, ani za Andrejom Kiskom. Keď ma pozve hoci aj Kotleba, na stretnutie pôjdem, pretože si vážim každého jedného voliča. Bolo by neúctivé voči nim, keby som sa nerozprával s politikmi, ktorých si vybrali voliči.

Aký je váš postoj voči ĽSNS?

Vadí mi štýl politiky Kotlebu. Vadí mi, že nemajú vyriešenú tému holokaustu. Blbnú s tými číslami 1488. Nechápu, že Povstanie nebol žiadny komunistický puč, ale vďaka nemu sme boli po vojne na strane víťazov. Pre mňa je spolupráca s nimi nepriechodná cesta, ale vidím tých 200-tisíc voličov. To nie sú všetko fašisti. Áno, má tam niekde fašistickú úderku, ale tých 200-tisíc ľudí, to sú aj lekári, kňazi... To sú fašisti? Nie. Nemôžem si ich neuctiť. Stretnem sa s každým, ale nie som ochotný ísť s každým do vlády.

A teda so Smerom?

Strana Smer je pre nás neprijateľná a je mi jedno, kto stojí na čele, či Robert Fico, Pellegrini alebo Pampelíni. Nemení sa pozadie – oligarchovia, ktorí tú stranu vlastnia. Museli by ste vymeniť ich. A to sa nedá.

A čo široká koalícia so Smerom, ak by bola patová situácia?

Možno tu bude aj úplne iná strana, netuším, ako dopadnú voľby. Keď sme my kandidovali pred štyrmi rokmi, nikto netušil, že sa tam dostaneme, možno niekto prekvapí a vyskočí aj teraz, neviem. A aby to bolo všetkým jasné: Nie, so Smerom nepôjdeme. Stačí? Poďme už ďalej.

Chápte aj vy, že tie otázky ste vyvolali sám, napríklad keď ste naposledy hovorili o sebe ako o neveste, ktorá má vysokú cenu. Tak sa nehovorí o nevestách, ale o neviestkach, ktoré sa predávajú...

Vôbec nie. To len hejteri si vymysleli, aby do nás mohli kopať.

Povedali ste to sám pre Denník N.

Áno, ale takto sa to interpretovať nedá, to robia len hejteri. Chcem ale povedať ešte niečo. Najhoršie je, keď je niekto spupný a pyšný. Pýcha je hrozná vlastnosť.

Kto je pyšný?

Cítim to z politikov takzvanej demokratickej opozície – ako si hovoria. Z mojich úst nikdy nešla žiadna pýcha, že s ním nie, len ak to inak nepôjde, tak so zapchatým nosom ho zavoláme. Tak to nebude fungovať.

Koho máte na mysli?

Napríklad posledné Kiskove vyjadrenia. Buď je pyšný, alebo neskúsený a nevie, čo hovorí.

Je to bývalý prezident. To je vyššia ústavná funkcia, akú máte vy ako poslanec Národnej rady.

Prepáčte, ale dnes Andrej Kiska nie je ani prezident, ani ústavný činiteľ, ani poslanec. A keď bol prezidentom, bol chránená zver, všetci ho hýčkali, nikto nekritizoval, až teraz sa stáva skutočným politikom. Až teraz je na bojovom poli. Tu máme viac skúseností my. Preto hovorím, že ak chcete s niekým niekedy vládnuť, nemôžete ho najprv opľuť. Tak to nefunguje. To nejde. Buď to urobil naschvál a má problém, to je tá pýcha, alebo to neurobil naschvál, pretože je neskúsený. Pyšný človek, to je hriech.

Rozumiete tomu, že partia Kiska, Truban, Beblavý a Hlina sa od vás môžu odťahovať aj zo strachu o kompromitáciu kvôli vašej minulosti?

A kto z nich má nejakú krajšiu minulosť? (Smiech.) Napríklad pána Kisku nemôže niekto kompromitovať s témou pozemkov alebo daní?

Narážame na fotky, ilustrujúce vaše kontakty s ľuďmi z podsvetia.

Je to moja minulosť. No ja nemám problém postaviť sa s hocičím pred verejnosť. Nemám čo skrývať a tým pádom nemusím hrať žiadne divadlo. Kompromitovať alebo vydierať vás môžu vtedy, keď máte niečo za ušami a bojíte sa, že to vyjde najavo. No ja som všetky tieto veci vysvetlil. Ja so svojou minulosťou nemám žiadny problém. Doveďte mi človeka, ktorého som okradol, podnikateľa, ktorého som podviedol, alebo zamestnanca, ktorému som nevyplatil mzdu. Takého nenájdete.

A pokiaľ ide o tie kontakty, vyrastal som s Petrom Steinhübelom a poznal som ho, keď bol ešte obyčajný chalan, ale nebol som súčasťou jeho sveta a ľudí som s ním neokrádal ani nevydieral. Aj teraz stretávam veľa ľudí v parlamente, poslancov a ministrov, ktorí možno o dva roky skončia v base. A tiež môžem potom dostať otázku, že či som ich poznal, veď máš s nimi fotky. No áno, poznal som ich, ale nikdy som nebol súčasťou ich sveta a neokrádal som s nimi slovenský národ.

Ostatní opoziční lídri môžu mať obavu, či v súvislosti s vami nevypláva niečo nové.

Aj ja môžem mať obavu, či niečo ešte nevypláva na Kisku alebo na Trubana, napríklad v súvislosti s drogami. Možno by som aj ja mal zvážiť, či vôbec pôjdem s takými nestabilnými partnermi, čo možno ešte majú za ušami. (Úsmev.)

Ako sa k vám dostal bývalý smerácky podnikateľ Borguľa, ktorý smrdí už aj Smeru?

(Úsmev.) Nesmrdí. On Smer začal kritizovať a odišiel od nich pred rokom alebo rokom a pol. Je to veľmi šikovný človek.

Aj Kaliňák je šikovný.

(Úsmev.) Súhlas, ale to je veľký rozdiel. Kaliňák bol ministrom a funkcionárom strany. Naproti tomu, Borguľa bol obyčajný radový člen. My sme ho najali, aby nám manažoval kampaň, a robí to veľmi dobre. Tak sme mu dali ponuku kandidovať. Neviem, že by bol stíhaný alebo trestaný. Počul som o tom, čo robil na meste, tiež, ale to sú také babské reči, veď kto vládne mestu? Smer mal tuším troch poslancov zo 45. Snáď mi niekto nechce povedať, že traja poslanci diktujú, čo sa v meste bude robiť.

Sám viete, že šikovný človek sa vie presadiť.

Pri všetkej úcte, o tendroch, miestach, predajoch nehnuteľností rozhodovať nemohol. Za mesto predsa rozhodovali nominanti a poslanci KDH, SDKÚ a iných pravicových strán, ktorí mali vždy v meste väčšinu.

Ak by voľby dopadli pre súčasnú opozíciu dobre a vy by ste sa stali súčasťou vlády, koľko tá koalícia vydrží?

Môžem povedať iba za nás, že keď v politike niečo sľúbime, dodržíme to, aj keby sme mali z toho ujmu. Spýtajte sa Igora Matoviča, spýtajte sa Richarda Sulíka. To znamená, že keď ja raz do vlády vstúpim, na mne to určite nepadne.

Čo sú vaše červené čiary?

Ak by nás potrebovali, postavíme si tvrdé podmienky. Nejde o mňa, ale o ľudí. Vieme, čo ich trápi. Sú to tri zásadné veci. Po prvé: kultúrno-etické otázky. Sme proti registrovaným partnerstvám, LGBT-agende, adopciám pármi rovnakého pohlavia, Istanbulskému dohovoru a prerozdeľovaniu migrantov v rámci európskych kvót. Po druhé: nedovolíme rušiť sociálne vymoženosti prijaté za tejto vlády. Aj keď to boli len odrobinky, chceme ich pre ľudí zachovať. Hovorím o vlakoch zadarmo pre dôchodcov a študentov, obedoch zadarmo, vianočných dôchodkoch a iných sociálnych opatreniach. Po tretie: zásadné veci z nášho programu, ktoré chceme presadiť.

Ktoré to sú?

Stavanie nájomných bytov: Dá sa to a vieme to spraviť. Potom zrušenie doplatkov na lieky, exekučná amnestia a niektoré ďalšie sociálne opatrenia pre bežných ľudí. Keď partneri predložia reformy zdravotníctva a školstva, ktoré nepostihnú obyčajných ľudí, ochotne to podporím, ale ak neprijmú naše témy a výhrady, v takej vláde s nimi nebudem. Pekne poďakujem a pôjdem do opozície.

Berieme vás za slovo. Predstavme si, že nikto nevie vytvoriť väčšinu, pretože to nejde. Čo potom? Budete ochotný podmienečne podporiť menšinovú vládu alebo dočasnú širokú koalíciu? Ako sa budete správať, keď vznikne pat?

Nebudem nikoho podmienečne podporovať. Keď sa nedohodneme, pôjdem do opozície. Ak sa poradia a budú to ochotní zmeniť, tak sa vrátia a dohodneme sa neskôr. Bude to zodpovednosť tej takzvanej demokratickej opozície. Registrované partnerstvá so mnou nebudú. Bodka.

Pred štyrmi rokmi ste podmienečnú podporu pripúšťali.

To bola iná situácia. Bol som nováčik. Nemal som skúsenosti a nechcel som, aby si ľudia mysleli, že to robíme kvôli tomu, aby sme sa tlačili do vlády. Vtedy som to sľúbil ľuďom. Teraz je iná situácia. Jasne ľuďom hovoríme, čo chceme. Áno, chceme ministerstvo dopravy, pretože tam je možné realizovať výstavbu nájomných bytov a ďalšie infraštruktúrne projekty.

Teraz ste spomenuli, že máte záujem o ministerstvo dopravy. Ešte minulý týždeň ste v inom rozhovore hovorili o vnútre alebo obrane. Čo sú teda vaše prioritné rezorty?

To bolo vytrhnuté z kontextu. Pre nás je prvoradé ministerstvo dopravy, lebo pod ním je výstavba. Cez tento rezort chceme stavať nájomné byty a realizovať veľké infraštruktúrne projekty, ktoré budú generovať peniaze aj pre štát, aj pre podnikateľov, aj pre podporu zamestnanosti. Viedenský inštitút pre ekonomický výskum WIFO vyrátal, že miliarda eur, vynaložená na infraštruktúrne projekty, prinesie 15- až 20-tisíc pracovných miest a ešte v tom roku sa 500 miliónov vráti štátu prostredníctvom daní a poplatkov. My chceme preinvestovať 2 až 4 miliardy ročne.

Tým ale nevyhnutne zvýšite rozpočtový deficit, nie?

Dlhovú brzdu nechceme otvárať a nechceme ani zadlžovať budúce generácie. Chceme tie prostriedky preinvestovať mimo Maastrichtu tak, aby sa nezapočítavali do deficitu verejných financií. A to spôsobom, ako funguje napríklad rakúsky ASFINAG. To je akciová spoločnosť, ktorú vlastní štát a financuje diaľnice i rýchlostné cesty v Rakúsku. Tiež by sme vytvorili takúto spoločnosť, vlastnenú stopercentne štátom. Ona by si požičiavala peniaze napríklad v londýnskych bankách. Chceme týmto spôsobom zrýchliť výstavbu infraštruktúry bez prieťahov a tak, aby to nebrzdilo zmeny vlád.

Kto je váš kandidát na ministra dopravy?

Tieto veci má u nás na starosti náš ekonomický expert Štefan Holý. Samozrejme, uvedomujeme si, že na riadenie takého projektu budeme potrebovať najať špičkových manažérov napríklad z Rakúska. Na Slovensku nemáme totiž manažérov, ktorí sú schopní riadiť preinvestovanie miliardy eur.

Na aký ďalší rezort si trúfate?

Našou prioritou je doprava, sociálne veci a životné prostredie alebo pôdohospodárstvo, keďže medzi naše priority patrí potravinová sebestačnosť.

Prečo ste teda naposledy v rozhovore spomínali obranu a vnútro?

Bavíme sa o ministerstvách, o ktoré máme záujem. Vládna koalícia je manželstvom z rozumu, nie z lásky. Keď do takej koalície idete, je optimálne, keď získate silový rezort a súčasne ekonomický rezort. Ja ako osoba záujem o žiadny rezort nemám, chcem zostať v parlamente, ale o ministerské posty záujem máme a dosadíme na ne odborníkov. Preto som v inom rozhovore hovoril o obrane alebo vnútre. Opakujem, naše priority sú pôda, doprava a sociálne veci. Zároveň mi je jasné, že asi nedostanem všetky tieto rezorty. Možno budeme mať percentá na jedno ministerstvo, možno na dve a možno na štyri, keď dopadneme veľmi dobre. V tomto sme ochotní rokovať, zároveň máme svoje priority.

Vo svojom programe máte právo na garantovaný štátny nájomný byt. Dokonca uvádzate, že dvojizbový byt by mohol mať nájomné asi 119 eur mesačne. Aj bytovú výstavbu chcete riešiť prostredníctvom nejakej štátnej akciovky, ktorá si bude požičiavať mimo verejných financií?

Áno, presne týmto spôsobom. Vznikla by štátna spoločnosť, ktorá by stavala nájomné byty.

Prvá námietka, ktorá sa núka sama, je otázna kompetentnosť štátu niečo také vôbec manažovať. Druhá námietka sa týka rizika tunelovania takejto štátnej spoločnosti. Teda že peniaze sa z nej budú pokútne odlievať.

Rovnako je riziko, že sa budú peniaze odlievať zo zdravotníctva, z dopravy, z eurofondov či životného prostredia. Prepáčte, ale tento argument nemôžem prijať, lebo peniaze sa môžu odlievať odvšadiaľ.

No veď slovenská skúsenosť je, že sa vo verejnom sektore aj skoro odvšadiaľ odlievajú.

A v tomto musí dôjsť na Slovensku k zmene. Ja vám garantujem, že keď budeme mať pod sebou ministerstvo, tak urobíme všetko preto, aby sa odtiaľ peniaze neodlievali.

Ako chcete docieliť také nízke ceny nájomného?

Štát má ľuďom pomáhať, a nie na nich zarábať. Ak odpadne profit a marža zisku z developerského projektu, hneď je stavba o 40 percent lacnejšia. Rovnako štát má iné možnosti stavať ako súkromný developer. Bude mať pozemok zadarmo. Vezme ho zo Slovenského pozemkového fondu. Štát bude mať 40-ročnú úverovú linku s minimálnym úrokom, kým súkromník potrebuje návratnosť svojej investície do štyroch až desiatich rokov. Úplne iné budú obstarávacie náklady, od kuchynskej linky cez kachličky až po okná.

Prečo by mali byť kachličky lacnejšie, keď stavia štát, oproti súkromnému developerovi?

Lebo je rozdiel, či kupujete milión metrov štvorcových alebo 50-tisíc metrov štvorcových.

Inými slovami, sľubujete si, že úspory z rozsahu pri nákupoch štátu zabezpečia nižšiu jednotkovú cenu. Lenže zažili sme obstarávania štátnych inštitúcií, kde sa nakupovalo skôr drahšie ako v súkromnom sektore.

Máme dobre vytvorený tím. Štefan Holý je človek, ktorý žije sčasti v Londýne. Má napojenie na anglické banky. Je to človek, ktorý spolurealizoval takéto miliardové projekty v Rakúsku pre ASFINAG či pre železnice. To znamená, že vie, ako to urobiť. Dokonca máme dnes dohodu s bývalým generálnym riaditeľom ASFINAG-u, že by bol ochotný na Slovensko prísť a toto riešiť. Mne je jasné, že riadiť preinvestovanie miliardy eur je ťažké, a na Slovensku taký manažérsky tím, čo by to zvládol, dnes nevidím. To hovorím rovno. Na druhej strane, Rakúšania to robia každý rok. Nechceme, aby to riadili slovenskí manažéri a rozkradli to, chceme najať manažérov zo zahraničia, ktorí to vedia urobiť. Štandard to musí mať nemecko-rakúsky, nie slovenský a kleptokratický.

Hovoríte, že diaľnice a byty chcete stavať tak, aby to nešlo do deficitu verejných financií. Zároveň sľubujete 200 eur mesačne navyše od štátu do každého rodinného rozpočtu. Z čoho to chcete financovať, keďže tam budete musieť ísť cez verejné financie?

Tam áno. Chcel by som zdôrazniť, že náš program videl pán Šramko z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, konzultovali sme ho s INESS-om, so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, boli sme u odborárov a v ZMOS-e. Všetky naše priority by mali stáť ročne asi miliardu eur. Rátam sem napríklad aj zrušenie doplatkov na lieky pre matky s deťmi do 6 rokov a pre dôchodcov či ďalšie opatrenia.

A odkiaľ príde tá miliarda eur?

Už som spomenul, že z prostriedkov, ktoré sa požičajú v zahraničí mimo verejných financií na masívnu výstavbu nájomných bytov a infraštruktúry, sa asi polovica cez dane, odvody a rôzne poplatky dostane do roka do štátneho rozpočtu ako jeho príjem. To je jeden zdroj peňazí.

Ďalej chceme zmeniť systém dane z pridanej hodnoty tak, aby sa neplatila medzi jednotlivými dodávateľmi, ale až u koncového predajcu. Tak ako to urobili v Česku. Inak povedané, DPH za mlieko sa zaplatí až v Lidli, nie medzi jednotlivými článkami reťazca, cez ktoré to mlieko prešlo, ako je to doteraz. Tým by sa na koniec dodávateľsko-odberateľských vzťahov presunula aj kontrolná mašinéria. Zredukovalo by to priestor pre podvody na DPH. Štát by už nemusel nikdy vyplácať vratky. Bol by už iba čistým prijímateľom, lebo dnes nám na podvodoch s vratkami uniká do 2 miliárd eur. Verím, že keby sme len toto urobili, tak miliardu navyše máme na stole.

Zaujal nás tiež bod z vášho programu, kde sľubujete právo na prenájom auta od štátu za 100 eur mesačne pre každú rodinu. To má fungovať ako?

V Rakúsku majú jednu spoločnosť, ktorá nakupuje veľké množstvo automobilov a tie potom dáva k dispozícii štátnym inštitúciám. Pointa je, že keď od výrobcu nakúpite napríklad 50-tisíc áut, môžete si dohodnúť zľavy aj okolo 40 percent. Predstavte si, že Kiu Sportage, ktorá stojí 20-tisíc eur, kúpi štát ako celú flotilu za cenu 12-tisíc eur na jedno auto. Tri roky ju štát prenajme rodine za 100 eur mesačne. Dostane od nej za ten čas spolu 3600 eur. Potom štát uskutoční flotilový odpredaj za 9000 eur na kus. A môžete následne zobrať nové autá a urobiť to isté odznovu. Vôbec na tom netratíte, naopak, štát na tom získava.

Prepáčte, ale v čom je rozdiel medzi týmito nápadmi a napríklad nápadmi Andreja Danka na štátne aerolínie?

Štátne aerolínie by boli stratové, ale na tomto by štát dlhodobo netratil, ale zarábal.

Váš prvý podpredseda Milan Krajniak po prezidentských voľbách ustúpil trochu do úzadia. Menej ho cítiť v komunikácii strany. Napríklad aj program Sme rodina sa začína úvodom od vás a potom od Štefana Holého. Stalo sa niečo medzi vami a Milanom Krajniakom?

Nestalo sa medzi nami nič zlé. Výpadok Milana Krajniaka spôsobili zdravotné problémy. Vídavame sa skoro každý druhý deň. Je to môj prvý podpredseda, voči ktorému mám absolútnu dôveru, a pevne verím, že aj on voči mne. Ľudsky si ho veľmi vážim, mám ho rád a rátam s ním.

Prečo ste nehlasovali za jeho zákon o bití srdca?

V etických otázkach máme od začiatku voľné hlasovanie. Už keď sme s Milanom stranu zakladali, vyjasnili sme si, že aby na takýchto témach nedochádzalo k rozkolom, každý môže hlasovať podľa svojho svedomia.

Rozumieme postoju, že nechcete hlasovať za zákaz potratov, ale potom bol predložený druhý zákon o bití srdca, čistá osveta, ženám by nezobral možnosť rozhodnúť sa pre interrupciu.

Principiálne si myslím, že prevencia sa robí vtedy, keď nejaký neželaný spoločenský jav má stúpajúcu tendenciu. V situácii, keď počty potratov klesajú, by som legislatívu ponechal, aká je, hoci rešpektujem, že na túto otázku existujú rôzne názory. No keby to začalo stúpať, aj ja by som sa na vec začal zrejme pozerať inak. Možno sám by som vtedy prišiel s návrhom na sprísnenie.

Na záver len krátke otázky, nech vidíme, ako uvažujete o niektorých témach. EÚ s Komisiou pod vedením von der Leyenovej tlačí do popredia zelené témy, zelené regulácie, váš názor?

Treba nájsť rozumný kompromis. Najhoršie je uletieť k extrému, je mi jedno, či doprava alebo doľava. Treba sa dohodnúť, aby to neškodilo ani ľuďom. Nemám rád prístup, že svetový mier zachránime, aj keby sme mali všetkých povraždiť. Ak by to bolo tak, mám zásadný problém.

Prezident Trump vedie obchodnú vojnu s Čínou. EÚ si bude musieť vybrať. Má byť na strane Ameriky alebo na strane voľnejšieho obchodu s Čínou?

Európa má byť na svojej strane. Nie sú dve strany, je len jedna strana. Najhoršie je, keď ste niekomu onuca alebo handra. V podnikaní som stretol veľa ľudí, ktorí neboli silnejší ako ja, ale mali svoju hrdosť a to si viem vážiť. Mocnosti nemajú priateľov, nenahovárajme si, že sme priateľmi Ameriky alebo Ruska, mocnosti majú len svoje záujmy. Keď ale ide o Čínu, vymietol by som s nimi špajzu, dal by som im také clá, ako to robí Trump. Nie kvôli Amerike, ale kvôli Európe, aby sme sa nesprávali ako taká handra. Hovorme si o ňom, čo chceme, ale Trump uspel s Kanadou, Mexikom aj Čínou.

Ešte nám povedzte, kedy ste boli naposledy v kontakte s Marine Le Penovou?

(Smiech.) V osobnom kontakte nie, ale dal som pokyn kolegom, aby mi dohodli priateľské stretnutie v Paríži. Chystám sa za ňou aj za Salvinim. Kontakty udržiavame.

To sa asi vašim budúcim koaličným partnerom tiež nebude páčiť.

A je mi to úplne jedno. Politiku nerobím kvôli nim. A oni sa mi tiež nepáčia. Politika je o ľuďoch, a nie o tom, či sa páčite politikom iných strán. Keď viem, že Le Penová alebo Salvini chcú chrániť hranice, sú mi bližší ako nejakí liberáli, ktorí ich chcú otvárať.

Foto: Andrej Lojan