Jedna veľryba pohltí viac uhlíka ako tisíc stromov. Výrazne tak pomáha v boji proti klimatickým zmenám
Sú majestátne a tajomné. Ba čo viac, veľryby by mohli v sebe ukrývať kľúč v boji proti klimatickým zmenám. Podľa výskumov tieto podmorské cicavce pohlcujú viac oxidu uhličitého ako stromy.
WASHINGTON 15. januára - Vo všeobecnosti platí, že na zvrátenie skleníkového efektu a ohrievania našej planéty je najlepšia výsadba stromov. Navyše, ľudia prišli s rôznymi mechanizmami, ktoré vedia zo vzduchu filtrovať skleníkové plyny, akým je aj oxid uhličitý.
Namiesto drahých a v komerčnom meradle nevyskúšaných technológií zachytávania a ukladania oxidu uhličitého pod zem by však ľudia mohli využiť riešenie, ktoré funguje tisícky rokov. Tým je podpora veľrýb a zvýšenie ich populácie.
Stromy verzus veľryby
Podľa štúdie Medzinárodného menového fondu jeden podmorský cicavec absorbuje viac uhlíka ako 1000 stromov. Potenciál veľrýb v ochrane klíme je preto masívny.
Priemerná dĺžka života tohto obrovského cicavca je 60 rokov, pričom za toto obdobie pomocou svojho tela absorbuje až 33 ton oxidu uhličitého. Keď jeho život vyhasne, uhlík s ním putuje na samé dno oceánu, kde ho zakonzervuje na ďalšie stovky rokov.
Na porovnanie, jeden strom za rok pohltí 21 kilogramov oxidu uhličitého.
Podporujú rast fytoplanktónu
To nie je všetko. Veľryby podporujú rast fytoplanktónu, ktorý pohlcuje až 40 percent uhlíka vyprodukovaného na Zemi. Zvýšenie produkcie fytoplanktón o jedno percento potom v schopnosti uložiť uhlík znamená ekvivalent dvoch miliárd dospelých stromov.
Veľryby v súčastnosti čelia mnohým hrozbám, ako je ich lov, zapletenie sa do rybárskych sietí, či plastový odpad. Za posledné roky ich populácia klesla z piatich miliónov na 1,3 milióna. Pokiaľ by sa ich populácia vrátila do hodnoty pred masívnym odlevom, výrazne by sa tým zvýšilo množstvo fytoplanktónu. Objem uhlíka odberaného týmito organizmami by dosiahol 1,7 miliardy ton.
