O všetky takéto srdcia sa starajú v špecializovanom zariadení, akým je Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Noví pacienti obyčajne prejdú ambulantným oddelením ústavu, ktorého primárkou je MUDr. Ivana Šoóšová, PhD.
Ako sa pacient s podozrením na nejaké srdcové problémy vlastne dostane k vám?
Cesta ku špecialistovi sa vždy začína u praktického lekára. Ak má pacient ťažkosti, o ktorých si myslí, že súvisia so srdcom, príde za svojím všeobecným lekárom a ten podľa anamnézy a základného vyšetrenia posúdi, či si zdravotný problém vyžaduje stanovisko a liečbu kardiológom, alebo to vie vyriešiť aj sám. Dnes má veľa praktických lekárov v ambulancii aj ekg. Ak praktik rozhodne, že je potrebné urobiť špecializované vyšetrenie, posiela pacienta ku kardiológovi, ale môže aj k internistovi. Tí mu vyšetria srdcovo-cievny systém podrobnejšie.
Dobre, ale aká je cesta z kardiologickej ambulancie do špecializovaného ústavu? Vy ste už vyššie pracovisko.
Kardiológ si vie väčšinou poradiť, čo sa týka potrebných vyšetrení aj liečby. Ak je však pacientovo ochorenie také, že si vyžaduje nejaké intervenčné alebo operačné riešenie, čiže zákrok, ktorý nie je možné urobiť ambulantne, prichádza pacient do národného ústavu. My teda pacienta objednáme na vyšetrenie k nám a ak sa diagnóza a potreba nejakého zákroku potvrdia, objednáme ho na hospitalizáciu. Druhá možnosť je, že ten nález nie je taký dramatický a netreba radikálne riešenie. V takom prípade odporučíme, čo robiť ďalej, a pacient sa vráti ku svojmu špecialistovi.
Ktorí špecialisti môžu k vám poslať svojich pacientov?
Objednávajú ich kardiológovia a internisti, ale keďže sme srdcovo-cievne zariadenie, do nášho zariadenia posielajú pacientov aj angiológovia a angiochirurgovia, ale často aj neurológovia alebo diabetológovia.
Ambulantné oddelenie je akousi vstupnou bránou ústavu, kde má pacient s touto nemocnicou prvý kontakt. Čo je súčasťou ambulantného kardiologického vyšetrenia?
Prvoradý je rozhovor s pacientom, tzv. odobratie anamnézy. Dokážeme sa veľmi veľa dozvedieť už len na základe toho, čo nám pacient hovorí, vieme mu dávať cielené otázky. To je často 90 % diagnózy, veľmi užitočná forma vyšetrovania, ktorá sa v súčasnej uponáhľanej elektronickej dobe trochu podceňuje. Ďalším krokom je tzv. fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom skúsený lekár pohľadom, pohmatom, posluchom (pomocou fonendoskopu) a poklopom (tzv. 4P) zistí objektívne prejavy kardiálneho ochorenia. Typickým príkladom je objektivizácia znakov srdcového zlyhávania fyzikálnym vyšetrením. Potom pacientovi zmeriame tlak a pulz a nasleduje ekg. A v závislosti od diagnózy, pre ktorú je u nás vyšetrovaný, nasleduje ultrazvukové vyšetrenie srdca, ergometria, čiže záťažový test, prípadne ďalšie doplňujúce vyšetrenia.
Ekg je dnes už štandardné vyšetrenie, ktoré dnes vie urobiť aj veľa praktických lekárov. Čo vám napovie?
Posudzujeme základný rytmus srdca, zisťujeme, či pacient nemá arytmiu, či tam nie sú zmeny svedčiace pre ischémiu, čiže nedokrvenosť srdcového svalu, prípadne zmeny, ktoré súvisia s tzv. hypertrofiou, so zhrubnutím srdca či štrukturálnymi ochoreniami srdca. Aj tie môžu byť vidieť na elektrokardiograme.
Ultrazvuku srdca pacienti laicky hovoria aj echo. Na rozdiel od ekg krivky vidíte asi na obrazovke obraz srdca a pozorujete ho z anatomického hľadiska…
Echokardiografia dnes patrí medzi základné kardiologické vyšetrenia. Je to zobrazovacie vyšetrenie, na základe ktorého vieme posúdiť veľkosť srdcových dutín, funkciu srdcových komôr – ľavej aj pravej – posúdiť činnosť chlopní. Napríklad či nie sú zúžené, alebo nedomykavé. Vieme zobraziť veľkosť odstupujúcich veľkých ciev, napríklad aorty, zo srdca. Doslova sa dá povedať, že toto vyšetrenie nám „dá obraz“ o srdci. Echokardiografia sa teda vykonáva pomocou prístroja, ktorého súčasťou je ultrazvuková sonda. Zvláštnosťou a výhodou echokardiografie je možnosť zobrazenia srdca v pohybe vrátane zobrazenia prúdenia krvi a merania jej rýchlosti. Pacient počas vyšetrenia leží ľavom boku alebo na chrbte, niekedy je potrebné polohu meniť, aby sme dosiahli optimálne zobrazenie všetkých štruktúr.
A čo známe bicyklovanie s naloženými elektródami? Čo sa tam všetko sleduje okrem ekg, tlaku či pulzu?
Ide o záťažové vyšetrenie na bicykli, niekde na bežiacom páse. My častejšie používame bicyklovú ergometriu. Toto „záťažové ekg“, ako sa niekde nazýva, nie je potrebné robiť pri každej kardiologickej diagnóze, ale indikuje sa v prípade podozrenia na koronárne postihnutie, čiže ischemickú chorobu srdca. U pacienta takto možno odhaliť znaky nedokrvenia srdca, ischémie myokardu. Je užitočná aj v prípade niektorých arytmií – či nie sú provokované záťažou. Užitočné je aj na overenie pacientovej výkonnosti, najmä ak je napríklad po operačnom výkone. Napovie, čo všetko si pacient môže neskôr v bežnom živote dovoliť.
Všetky tieto vymenované vyšetrenia sú neinvazívne, čiže nebolia. Dá sa odhadnúť, koľko asi trvajú?
Ekg je relatívne jednoduché, krátke vyšetrenie, väčšina ľudí ho už asi zažila. Ak nepočítame čas, kým sa pacient vyzlečie, položí na lôžko a sestrička mu nasadí prísavky s elektródami, trvá niekoľko málo minút, kým stroj urobí záznam srdcovej činnosti. Ultrazvuk trvá o niečo dlhšie, závisí od nálezu, ktorý tam nájdeme. V prípade relatívne bežného obrazu srdca, napríklad u hypertonika, ktorý nemá iné zmeny na srdci, je to možno desať minút, kým sa odmerajú všetky parametre. Ak je tam už stenóza, zúženie či nedomykavosť chlopne a chceme ju kvantifikovať, posúdiť, vyšetrenie sa môže predĺžiť a závisí to aj od skúsenosti vyšetrujúceho.
Bicyklový test, ergometria, trvá asi polhodinku, ale záleží aj na tom, ako je pacient výkonný. Čím je výkonnejší, tým viac stupňov zvládne a vyšetrenie tak trvá dlhšie. Štandardný protokol je taký, že každé dve minúty sa postupne zvyšuje záťaž. Väčšina zvládne tri stupne zaťaženia, tí s dobrou kondíciou štyri až päť stupňov. Takže päť krát dve minúty, to je len desať minút čistého bicyklovania. K tomu treba prirátať čas, kým ho napojíme na prístroj, nasadíme ekg prísavky, spustí sa program, meria sa tlak a po ukončení záťažovej fáze nasleduje reštitučná fáza, čiže fáza upokojenia. Snažíme sa, aby pacient bol na konci testu v takom stave ako na začiatku. Čiže stihol sa vydýchať, upokojiť.
Vyžadujú tieto vyšetrenia nejakú špeciálnu prípravu a oblečenie? Naposledy som videla pacienta na ergometrii v rifliach s koženým opaskom okolo pása, čo asi nebude to najpohodlnejšie riešenie.
Špecifická príprava pacienta na kardiologické vyšetrenie nie je potrebná, aj keď je pravda, že ergometria v rifliach nie je najpohodlnejšia. Je lepšie, ak si na bicyklový test pacient prinesie voľné oblečenie, hoci tepláky na prezlečenie, muži sú počas vyšetrenia vyzlečení do pol pása, ženy si ponechajú spodnú bielizeň. Takisto je vhodné mať uzavretú obuv, napríklad tenké tenisky. Určite nie letné šľapky ani zimné čižmy. Pacienti nemusia byť nalačno a čo sa týka liekov, užijú ich normálne v pravidelnom režime. Sú určité výnimky, keď sa istý typ liekov snažíme vynechať pred záťažovým testom, ale na to vždy vopred upozorníme. Vo väčšine prípadov sa vyšetrenia robia za bežných podmienok, takže pacient je nastavený na svoju odporúčanú liečbu.
MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC.
Foto: NÚSCH
Atestovaná odborníčka z kardiológie, vnútorného lekárstva a tiež klinickej imunológie a alergológie. Vyštudovala LF UK v Bratislave, po jej ukončení sa venovala transplantačnej imunológii a imunogenetike. Po atestácii z vnútorného lekárstva začala pracovať v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a ako imunológ a neskôr aj kardiológ sa aktívne zúčastnila na príprave a realizácii programu transplantácie srdca na Slovensku. V súčasnosti pôsobí v ambulantnej kardiológii s jej neinvazívnym zameraním. Je správkyňou Slovenskej nadácie srdca.