Keď niekto mešká na dôležité stretnutie, nebude  predsa meškať vždy. Alebo podľa vás áno? Na bezdomovca sa môžete pozerať buď ako na človeka s nedostatkom iniciatívy a proaktivity, alebo ako na obeť nedostatku pracovných príležitostí a zníženia sociálnych dávok. Nerobíte to len vy. Každý človek vnútorne analyzuje konanie a správanie svojho okolia a podľa toho si spraví úsudok. Často aj celkom mylný. Týmto fenoménom sa zaoberá atribučná teória. Skúma, ako si ľudia vysvetľujú správanie vlastné, ale aj iných ľudí. A čo z neho vyvodia.

Všetci zhromažďujeme informácie a na ich základe formulujeme teórie o ich možných príčinách. Ich identifikácia je známa ako proces atribúcie – teda prisudzovanie. Pretože sa snažíme porozumieť svetu, dávame prednosť príčinám, ktoré sú stále a trvalé, pred príčinami, ktoré sú iba prechodné. Ak má niečo stálu príčinu, môžeme predpovedať, kedy sa to v budúcnosti asi opäť stane. To nám pomáha vytvárať si obraz sveta.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/cakate-vam-bude-darit-mate-pravdu-ako-si-nastavit-myslenie-uspech.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Čakáte, že sa vám bude dariť? Máte pravdu! Ako si nastaviť myslenie na úspech?</a>

Predstavte si to takto: Ak dôjdem k názoru, že ste prišli neskoro, pretože vám chýba schopnosť byť dochvíľny – čo je stála príčina –, budem aj v budúcnosti rátať s tým, že sa oneskoríte. Ak však zistím, že ste sa zdržali, pretože zazvonil telefón práve vtedy, keď ste už boli pri dverách – čo je nestabilná príčina –, potom nemám nijakú predstavu o tom, či nabudúce prídete načas, alebo nie.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/relax/fascinujuci-vyskum-vedci-odhalili-slovnu-mapu-mozgu-takto-ukladame-pojmy.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)" title="Odkaz sa otvorí v novom okne (Odkaz sa otvorí v novom okne)">Fascinujúci výskum: Vedci odhalili slovnú mapu mozgu. Takto premýšľame!</a>

Vedec Lee Ross s kolegami v roku 1977 urobili pokus, ktorý pripomínal kvízovú hru. Zúčastneným boli náhodne pridelené úlohy pýtajúcich sa alebo súťažiacich. Pozorovatelia i účastníci hry vedeli, že tieto úlohy boli určené náhodne. Napriek tomu u nich pretrvávalo presvedčenie, že tí, ktorí dávali otázky, mali viac vedomostí ako súťažiaci. Svedčí to o tom, že ignorovali rôzne situačné premenné vrátane toho, že pýtajúci si mohli tému vybrať a tak zvoliť takú, ktorú dobre ovládali. Súťažiaci takú možnosť nemali.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/oblubena-farba-vas-prezradi-viac-nez-si-myslite.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)" title="Odkaz sa otvorí v novom okne (Odkaz sa otvorí v novom okne)">Obľúbená farba o vás prezradí viac, než si myslíte!</a>

Atribučná chyba je zvlášť zreteľná vtedy, ak porovnávame vlastné správanie so správaním iných ľudí. Keď rozmýšľame o vlastnom, zohľadňujeme situáciu, v ktorej sa nachádzame, a aj to, ako ovplyvňuje naše správanie. Ale keď posudzujeme správanie druhých, vysvetľujeme si ho skôr ich vlastnosťami a názormi, a to aj vtedy, ak ide o úplne rovnakú udalosť. Keď totiž posudzujeme správanie niekoho iného a to nezodpovedá nášmu očakávaniu, vysvetľujeme ho situačnými premennými.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/fototest-co-dokaze-mozog-za-60-sekund-zistite-ci-je-vas-vynimocny.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)" title="Odkaz sa otvorí v novom okne (Odkaz sa otvorí v novom okne)">FOTOTEST: Čo dokáže mozog? Za 60 sekúnd zistíte, či je váš výnimočný</a>

Predstavte si nasledujúcu situáciu. Musíte dokončiť urgentnú úlohu a potrebujete na to kolegyňu. Volajme ju Petra. Je tu však problém. Petra mešká a mešká naozaj dlho. Váš mozog si veľmi rýchlo pospája fakty. Určite to robí naschvál. Chýba jej disciplína. V tomto prípade si váš mozog pomohol bežnou chybou v myslení, teda už spomínanou základnou atribučnou chybou. Keď pozorujeme správanie iných ľudí, ktoré vedie k negatívnemu výsledku, máme tendenciu pripisovať ho ich povahovým vlastnostiam. Neberieme do úvahy situačné faktory, napríklad mohla dostať defekt.

Keď ľudia robia iba to, čo očakávate, veľa vám to o nich neprezradí. Ale keď urobia niečo nezvyčajné, začnete rozmýšľať o tom, prečo to spravili.

V dôsledku základnej atribučnej chyby teraz kolegyňu Petru vnímate negatívne a má to obrovský vplyv na ďalší úsudok týkajúci sa jej konania. Budete si možno hovoriť, že Petra je hlúpa, lenivá alebo neschopná. Každá chyba, ktorú urobí, zosilňuje toto negatívne vnímanie. Preto ste sa rozhodli pracovať na ďalšom projekte úplne sami. Aby ste ho dokončili načas, pracovali ste neskoro do noci. Na druhý deň ráno vám z nejakého dôvodu nezazvonil budík a okrem toho ste sa dostali do poriadnej dopravnej zápchy.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/relax/nevydrzite-bez-socialych-sieti-zarabate-si-depresiu.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)" title="Odkaz sa otvorí v novom okne (Odkaz sa otvorí v novom okne)">Nevydržíte bez sociálnych sietí? Zarábate si na depresiu</a>

Výsledkom je, že ste do práce prišli neskoro. Ospravedlnili ste sa svojmu nadriadenému a cítili ste vinu. Ale nemohli ste spraviť vôbec nič, aby ste to zmenili, keďže ste budík nepočuli. Bol to jeden z tých dní, keď sa úplne všetko kazí a nič nejde podľa plánu. Váš mozog práve využil ďalšiu chybu v myslení, ktorú nazývame skreslenie slúžiace sebe. Pri analyzovaní vlastného správania, ktoré vedie k negatívnemu výsledku, ho pripisujeme situačným faktorom a nie našim povahovým vlastnostiam. Robíme to preto, aby sme samých seba videli v pozitívnom svetle. Dôležité je uvedomiť si, že v oboch prípadoch ide o subjektívny úsudok.

Máte odhad na ľudí alebo sa mýlite? Rovnako ako sa mýlia vo vás?

Výber pre vás