Astrid Anna Emilia Ericssonová sa narodila 14. novembra 1907 na statku Näs neďaleko mestečka Wimmerby. Detstvo strávila na farme svojho otca Samuela Augusta Ericssona. Mala o rok staršieho brata Gunnara, po nej sa narodili ešte sestry Stina a Ingegerd. Tajný románik so ženáčom Rozbeh Lindgrenovej kariéry sa začal v roku 1923 v miestnych novinách. Mala tam však tajný románik so ženatým kolegom. Keď ju po dvoch rokoch priviedol do druhého stavu, tlak okolia 19-ročnú Astrid vyhnal z rodiska. Syna Larsa porodila v Kodani, ale pre nedostatok peňazí ho dala do pestúnskej rodiny.

Ďalšou jej zastávkou bol Štokholm, kde pracovala ako sekretárka. Keď sa v roku 1931 vydala za Stura Lindgrena, mohla si zobrať späť svojho syna, ktorého si Stur osvojil. V manželstve sa jej v roku 1965 narodila dcéra Karin. Astrid dala veľa aj práca stenografky pre profesora kriminalistiky Harryho Södermana. Vďaka nej sa zrodil jej literárny hrdina Kalle Blomquist. Pipi v nemilosti vydavateľov Dcéra Karin sa zas Lindgrenovej stala prototypom jej najslávnejšej detskej postavy – Pipi Dlhej Pančuchy. Tá jej vymyslela aj meno Pipi. Knižka vznikla z príbehov, ktoré Astrid rozprávala chorej dcére pred spaním, keď jej každý večer vymýšľala vtipné príbehy o šibalskom dievčati s ryšavými vrkočmi. Pipi žila v krajine, kde sa nesmú písať domáce úlohy, bez rodičov a vo vile s koňom a opicou.

Jej túžba po dobrodružstve obracala usporiadané prostredie naruby. Bola vojna,  keď Lindgrenová ako 34-ročná napísala Pipi Dlhú Pančuchu, vydavatelia ju však odmietali vydať. Lenže Pipi si získala srdcia detí, podobne ako ďalší Lindgrenovej detskí hrdinovia – Kalle Blomquist, Karkulína zo strechy, Emil z Lönnebergu či lúpežnícke dievčatko Ronja.

Astrid Lindgren / Foto

Písala si vojnový denník Lindgrenová si 1. septembra 1939 začala písať denník, v ktorom sa objavovali rôzne záznamy vrátane novinových výstrižkov. Napríklad o vývoji situácie na fronte, o postoji krajín k Hitlerovi, ktorým pohŕdala a cítila k nemu odpor. Keďže počas vojny pracovala v oddelení pre listovú cenzúru, listy nad parou rozlepovala, ale čítala a strategické informácie hlásila nadriadeným. Ak ju niečo z ľudských osudov zaujalo, aj to zaradila do svojho denníka. Problémy s fešákom manželom V denníku Astrid naznačuje aj problémy s manželom Sturom, ktorý bol veľký fešák. Bol riaditeľom automobilky, ženy mu neboli vôbec ľahostajné, dosť chľastal, nečudo, že alkohol ho v roku 1952 odpravil z tohto sveta. Lindgrenovej zošity dlho ležali odložené v koši na bielizeň. Posledný zápis je z 1. januára 1946.

Možno sa v ňom dočítať takéto vizionárske vety: „Rok 1945 priniesol dve pozoruhodnosti. Koniec druhej svetovej vojny a atómovú bombu. Zaujíma ma, čo si o ,atómovke‘ budú myslieť v budúcnosti, či predznamená novú éru ľudstva, alebo nie. K mieru sa veľmi utiekať nemožno, atómová bomba naň vrhá tieň. Sama sebe prajem šťastný nový rok! Sebe a všetkým svojim blízkym! Mala by som ho priať i celému svetu, ale to by som už žiadala priveľa.“ Za práva detí, menšín a zvierat Spisovateľský život uzavrela Astrid Lindgrenová začiatkom 90. rokov minulého storočia. Neuzavrela sa však pred svetom. Aktívne sa zúčastňovala na verejných debatách, podporovala práva detí, menšín a zvierat. Okrem Ceny Hansa Christiana Andersena jej udelili Mierovú cenu nemeckých vydavateľov aj cenu Right Livelihoood Award (cena za správny život). Spisovateľkine diela preložili do vyše 80 jazykov, medzi ktorými nechýba ani swahilčina, jazyk zulu či uzbečtina. Astrid Lindgrenová zomrela v Štokholme 28. januára 2002 vo veku 94 rokov. Viete, že…?

Rozprávková stará mama: Pipi Dlhá Pančucha ju urobila nesmrteľnou

Výber pre vás