„Bude predložený spoločný návrh na zvýšenie sadzby tejto dane. Nie je to populárny návrh. Ale museli sme k nemu pristúpiť, lebo inej cesty na skvalitnenie služieb a zásadnejšiu zmenu kvality života v našom meste, jednoducho, nemáme,“ poznamenal M. Vallo.

Dodal, že spolu s týmto návrhom bude poslancom predložený aj návrh na rovnomernejšie prerozdelenie výnosov dane z nehnuteľnosti medzi jednotlivé bratislavské mestské časti.

Primátor a starostovia týmto návrhom reagujú aj na viaceré opatrenia vlády a parlamentu v predchádzajúcich období, ktoré mali negatívny vplyv aj po finančnej stránke na jednotlivé samosprávy a ich rozpočty.

Ide napríklad o takzvanú chodníkovú novelu, povinné zvyšovanie miest vo verejnej správe o desať percent, príplatky za prácu cez víkend a v noci alebo zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb.

Posledné spomínané opatrenie predstavuje výpadok pre mesto vo výške ôsmich miliónov eur a o ďalšie štyri milióny eur menej dostanú v dôsledku toho mestské časti. K pristúpeniu k takémuto kroku sa podľa M. Valla podpísala aj negatívna prognóza ekonomického vývoja.

Keď návrh na zvýšenie sadzby dane z nehnuteľnosti bratislavským mestským parlamentom prejde, hlavné mesto sa tak pridá k ďalším krajským mestám na Slovensku, ktoré už podobne k zvýšeniu daní pristúpili. V opačnom prípade by nemohli realizovať mnohé investičné a rozvojové projekty.

Hlavné mesto pritom očakáva, že zvýšením sadzby tejto dane by mohlo do jeho rozpočtu pribudnúť ročne viac ako 12 miliónov eur. Polovica z trojročného výnosu, teda okolo 18 miliónov eur, by mala byť použitá na opravy a rekonštrukcie ciest a chodníkov, ďalších 18 miliónov eur by sa mohlo použiť na skvalitnenie verejného priestoru.

O konkrétnych takto realizovaných projektoch by mali byť v budúcnosti obyvatelia informovaní prostredníctvom webovej stránky hlavného mesta.

„Je pre nás nesmierne dôležité, aby ľudia pochopili, že zvýšenie daní, presná suma, o ktorú dane zvýšime, sa neroztratí niekde v rozpočte mesta. Budú to peniaze, za ktoré Bratislavčania a Bratislavčanky uvidia konkrétne projekty,“ prisľúbil M. Vallo.

Starosta Záhorskej Bystrice a zároveň predseda regionálneho združenia starostov Jozef Krúpa v tejto súvislosti opätovne zdôraznil požiadavku zmeny prerozdeľovania príjmov z daní fyzických osôb zo štátu smerom na mestá a obce vrátane Bratislavy, ktorá „dopláca na zlé sčítanie obyvateľov“ v minulosti. Zároveň zdôraznil apel na to, aby bola Bratislava ako hlavné mesto samostatnou kapitolou v štátnom rozpočte.