Historický seriál o najväčších osobnostiach cestnej cyklistiky –  Jacques Anquetil

V medzisezónnom období asi každému chýba cyklistika. Avšak teraz máme viac času si niečo prečítať. Pre tých, ktorí majú radi históriu v spojení s naším športom, je tu tento nový seriál o najväčších hviezdach na bicykli.

V tejto sérii sa pozrieme na najväčšie osobnosti cestnej cyklistiky, ktoré sa zapísali do dejín tohto športu. Nebudem však stroho opisovať život cyklistov, takýchto životopisných článkov nájdete na webe či v knihách neúrekom a nechcem, aby ste pri čítaní v teple domova zaspali. Ja sa radšej zameriam na tie najslávnejšie a aj najkontroverznejšie okamihy ich života, ktoré z týchto cyklistov urobili legendy.

Dnes začneme cyklistom, ktorý päťkrát vyhral Tour de France. Navyše sa mu to podarilo ako prvému mužovi v histórii. Pozrime sa na život a cyklistickú kariéru uhladeného cyklistu Jacquesa Anquetila.

Rázny vstup na scénu

Hneď vo svojej prvej sezóne medzi profesionálmi dal o sebe Anquetil vedieť. Veľká cena národov bola v tomto období považovaná za akési neoficiálne majstrovstvá sveta v časovke. „Pohodových“ 142 kilometrov tento 19-ročný mladík vyhral a nechal za sebou aj takú legendu, akou bol Fausto Coppi. Inak, ak by ste si chceli predstaviť mesačný príjem profesionála v tomto období, tak bolo to na úrovni 30 000 frankov. Ak zoberiem do úvahy povojnové roky a infláciu, tak suma to nebola zlá. Okrem iného dostal aj osobný automobil, ale so štyrmi kolesami mu to nešlo tak dobre ako na bicykli. V priebehu jedného roka dvakrát havaroval a nové auto mu dlho nevydržalo. Na záver len spomenieme, že najbližších 6 rokov ho na týchto pretekoch nikto neprekonal a neskôr pridal ešte 2 víťazstvá. Bol to jeden z najlepších časovkárov histórie.

Fausto Coppi znova pokorený

Coppi bol velikánom svojej doby. No Anquetil svojimi výsledkami čoraz viac naznačoval, že prišla doba ďalšej hviezdy. Spomínané časovkárske umenie chcel preukázať aj na „hodinovke“.

29. júna 1956 prvýkrát šliapol do pedálov, kde mal prevod 52 x 15 zubov a na tomto prevode to chcel udržať hodinu v pekelnom tempe. Výsledok? Coppiho prekonal o niečo viac ako 300 metrov. Za hodinu prešiel presne 46 159 metrov. Len pre predstavu, súčasný rekord drží Victor Campenaerts, ktorý prešiel za 60 minút 55 089 metrov. Tak či onak, francúzsky mladík týmto svetovým rekordom v päťdesiatych rokoch potvrdil svoje nadanie na časovku. „Monsieur Chrono“ o 11 rokov neskôr tento rekord vylepšil o viac ako kilometer, ale výsledok nebol uznaný. Pri tomto momente sa výklad v mnohých zdrojoch rozchádza. Z jedného sa dozviete, že Anquetil nechcel vykonať dopingovú skúšku hneď po pretekoch ale až v hoteli. Komisári to nepripustili a považovali tento rekord za neplatný. Iní vravia, že tento Francúz dopingovú kontrolu poprosil, nech počkajú, kým sa osprchuje, potom ich so svojím tímom hľadali, no kontrolóri už odcestovali preč a rekord vyškrtli z cyklistickej histórie. A kde je pravda? To sa asi nedozvieme. Ale pre tých, ktorí majú radi konšpiračné teórie len spomeniem, že spomínaní komisári boli z Talianska. A teraz buďte múdri .

Francúzska telenovela

Trošku si dáme prestávku a o športových úspechoch budem písať nižšie. Ale súkromný život francúzskeho krásavca stojí za zmienku.

Po ukončení kariéry si chcel založiť rodinu. Manželku „ukradol“ svojmu osobnému lekárovi, no dieťa sa im splodiť nepodarilo. Cyklista sa ale málokedy vzdáva a Anquetil nebol výnimkou. Jeho manželka Janine mala 2 dcéry. A tak presvedčil Janine, aby jej dcéra Annie bola náhradnou matkou ich dieťaťa. Annie v knihe, ktorú neskôr napísala spomína, že najprv jej to nebolo príjemné, ale zaľúbila sa do Jacquesa a nakoniec priznáva, že ona ho vedela skutočne potešiť. A tak si táto zvláštna rodinka žila 10 rokov spolu. Annie vo svojej knihe píše: „Chodil so mnou do postele každý večer, milovali sme sa a potom sa vrátil do manželskej postele k mojej mame. Každý z nás s tým bol spokojný.“ Annie porodí svojej mame a Anquetilovi dieťa. No po spomínaných 10 rokoch sa Annie nakoniec odsťahuje. Silná káva, že? No ono to nekončí.


Manželka Janine pozýva do svojho domu bývať svojho syna z prvého manželstva s jeho manželkou Dominikou. A čo si myslíte? Áno, aj Dominika podľahla čaru uhladeného elegána Jacquesa. V roku 1986 mu porodí syna. V tomto období už ale francúzska hviezda pomaly vyhasína a vidí cieľovú čiaru, ktorá znamená koniec jeho života. Má však ešte čas spomínať na svoje úspechy. A ktoré to boli? Poďme preč už z tejto bulvárnej časti a pokračujme jeho cyklistickou kariérou.

Nesmrteľný vďaka Tour 

V roku 1957 začal Anquetil na Tour de France vyhrávať. Tento ročník bol poznačený katastrofálnym počasím a aj tragickými úmrtiami. O svoj život tu prišiel reportér či motocyklista. Francúzsky jazdec ale po troch týždňoch nechal za sebou Marcela Janssensa z Belgicka o takmer 15 minút. Ďalšie roky neboli na Starej dáme až také úspešné, no od roku 1961 začal svoju sériu 4 víťazstiev v rade. Na konte mal za tieto roky 16 víťazných etáp a povesť neporaziteľného časovkára. Z učebníc histórie cyklistiky a Tour de France je vám možno povedomá fotka z roku 1964, kedy Anquetil súperil s Raymondom Poulidorom a plece pri pleci zdolávali Puy do Dôme. Dodnes je to jeden z najslávnejších súbojov na dvoch kolesách. Vieme, že v tomto roku vyhral Tour po piatykrát. Ale fanúšikovia nevedia dodnes odpustiť Anquetilovi to, že pri nástupe Poulidora ho potiahol za dres a nedovolil sa mu tak vzdialiť. V poslednej etape, ktorá bola časovka, samozrejme vyhral Anquetil. Po troch týždňoch v sedle to bolo v celkovej kvalifikácii len o 55 sekúnd. Ktovie ako by to dopadlo, ak by ho nechal férovo odísť. Gény Raymonda Poulidora nájdeme aj dnes vo svetovom pelotóne. Nie je ním nik iný než Mathieu van der Poel.

Okrem úspechov na Starej Dáme Anquetil vyhral aj Giro a Vueltu, má na svojom konte víťazstvá na Paris-Nice, Gent-Wevelgem, Liege–Bastogne–Liege a mnohé ďalšie.

Slávny, no nie veľmi obľúbený

Maliari nájdu uznanie väčšinou až po svojej smrti. Podobne tomu bolo aj v tomto prípade. Počas života nebol tento Francúz príliš obľúbený. Nemecký kolega z tímu, ktorý pretekal s Jacquesom, hovorí: „Anquetil bol slávny, ale chladný, s odstupom od ľudí, Poulidor bol obľúbenejší, hoci prehrával. Vedel sa priblížiť k ľuďom, bol miláčikom“.

No dodnes ho mnohí žurnalisti označujú za veľkého intelektuála v sedle bicykla a Eddy Merckx mu vzdal takúto úctu: „Vždy ma rozčuľovalo porovnávanie šampiónov z rôznych dôb. Ale je pre mňa cťou byť porovnávaný s Anquetilom."

Už je v cieli

Svoju životnú cestu ukončil Jacques Anquetil v roku 1987. Zdolala ho rakovina žalúdka. Niektorí to pripisujú dopingu, z ktorého ho samozrejme obviňujú. Odmietnutá dopingová kontrola alebo aj jeho vyjadrenie zo šesťdesiatych rokov, kedy povedal: „Na minerálnu vodu sa Tour nejazdí.“ Akokoľvek to už bolo, tak tento francúzsky jazdec ostal dodnes jedným z najväčších cyklistov, ktorí sa pohybovali pelotónom dejín.


Toto bola cesta Jacquesa Anquetila, „Pána Času“. Nabudúce sa zavesíme do háku za ďalším velikánom, aby sme si prešli jeho život. A dnešný výjazd zakončíme epitafom z náhrobného kameňa dnešného hrdinu: „Pred ním si človek nedokázal predstaviť, že môže existovať nejaký Anquetil.“

Zdroj fotografií: yellowkorner.com, bikeraceinfo.com