Privstať si do kostola sa oplatí najmä v Advente

Náhliace sa postavy vystupujúce z tmy nepravidelne ožaruje len pouličné osvetlenie. Ružomberok v noci prvýkrát pokryla súvislá vrstva snehového poprašku, ktorý neprehliadnuteľne zachytáva stopy zbiehajúce sa do jedného bodu – farského kostola svätého Ondreja na Námestí Andreja Hlinku.

Hoci je len šesť hodín ráno, chrám je plnší ako počas podvečernej omše. Vidno mladých aj starých, rehoľné sestry aj manželské páry, pracujúcich i študentov. Svetlá zhasnú, miništrant zazvoní, rozozvučí sa organ a zaznie spev veriacich: „Rorate coeli desuper et nubes pluant iustum. Aperiatur terra et germinet Salvatorem.“

Začína sa rorátna omša pri svetle sviec.

Roste, nebesia, zhora

Keď som pred niekoľkými rokmi písal článok Rorátne omše zažívajú boom aj na Slovensku, netušil som, že skutočný vrchol popularity adventných omší pred svitaním ešte len príde. Dôvody, ktoré sú za tým, sa osloveným kňazom hľadajú len ťažko. „Nostalgia za niečím? Poľský vplyv?“ krčí plecami kňaz Žilinskej diecézy Štefan Fábry, ktorý je zároveň tajomníkom diecéznej liturgickej komisie.

Farár v Žiline-Závodí priznáva, že už dlhšie si všíma rozmach rôznych adventných symbolov a aktivít v mestách a vo farnostiach. „Adventné vence dnes máme nielen v kostoloch a domácnostiach, ale aj na uliciach, v obchodoch či uprostred kruhových objazdov. Rozmohli sa aj rôzne adventné úlohy pre deti, adventné kalendáre, v niektorých farnostiach robia raňajky pre deti,“ vymenúva Štefan Fábry.

„Rorátne sväté omše boli už v minulosti veľmi populárne. V Advente, prípravnom čase na vianočné sviatky, sa veriaci vo všeobecnosti viac venujú duchovnému životu v rozličných formách. Jednou z nich sú aj rorátne omše, respektíve častejšia účasť na svätých omšiach aj cez týždeň,“ zamýšľa sa liturgista Andrej Krivda, ktorý je prodekanom Teologickej fakulty Katolíckej univerzity.

Názov rorátnych omší pochádza z úvodného omšového spevu z Knihy proroka Izaiáša: „Roste, nebesia, zhora, z oblakov nech prší pravda. Otvor sa, zem, nech urodí sa spása.“ Kresťania v slovách starozákonného proroka videli odkaz na Ježišovo počatie – úrodná zem predstavovala Pannu Máriu a rosa z oblakov pôsobenie Ducha Svätého.

Spomenuté Izaiášove verše sa kedysi spievali v kántrovú stredu (zimné kántrové dni boli streda, piatok a sobota po 13. decembri, v súčasnosti po Druhej adventnej nedeli) a postupne sa stali neodmysliteľnou súčasťou rorátnych omší.

Prejav ľudovej zbožnosti

Kedy presne sa začali v minulosti sláviť, je ťažké vystopovať. „Keďže Advent je časom prípravy na Vianoce, teda na slávnosť narodenia Ježiša Krista, s čím úzko súvisí tajomstvo jeho vtelenia, tak Panna Mária bola vždy považovaná za najdôležitejšiu adventnú postavu. To dalo podnet k tomu, že Advent bol oddávna spojený s denným slávením takzvaných votívnych omší o Panne Márii,“ vysvetľuje liturgista Fábry.

Andrej Krivda upozorňuje, že rorátne omše boli vždy v prvom rade prejavom ľudovej zbožnosti, takže v minulosti ani v súčasnosti neboli a nie sú oficiálne regulované liturgickými predpismi. Od bežných omší sa odlišujú zväčša len úvodným spevom, ranným slávením a svetlom sviec, čo malo v minulosti svoj praktický význam.

„Pred liturgickou reformou Druhého vatikánskeho koncilu boli všetky omše slávené predpoludním, poväčšine ráno o siedmej hodine, čo bolo spojené predovšetkým s praxou eucharistického pôstu. Ale rorátne omše sa slávievali už pred svitaním, o šiestej hodine alebo aj skôr, aby sa naznačilo, že kresťania sú podobní starozákonnému ľudu, ktorý – podľa slov proroka Izaiáša – kráča vo tmách a očakáva príchod Spasiteľa. Keďže tma bola vonku aj v kostole, svetlo sviec bolo dôležitou súčasťou rorátnych omší,“ ozrejmuje liturgista Fábry, podľa ktorého boli rorátne omše oddávna obľúbené, pričom samotní kňazi povzbudzovali veriacich, aby sa na nich z každého domu zúčastnil aspoň niekto.

Rozhovor s etnologičkou
Advent bol kedysi o pôste, zábava bola nemysliteľnáZdieľať

„Žiadne predpisy dnes neurčujú, že rorátna omša musí byť ráno, napriek tomu sa táto prax stále dodržiava. Sviece už nie sú na rozdiel od minulosti potrebné, skôr sú už len akousi formou ľudovej tvorivosti a zbožnosti, ktorá ale v princípe neodporuje duchu liturgického obdobia. Práve naopak, umocňujú v nás vedomie, že očakávame narodenie Ježiša Krista, ktorý je svetlom pre náš život,“ dopĺňa liturgista Krivda.

Kňaz Fábry pripomína, že na rozdiel od takzvaného tridentského misála je v súčasnom misáli vlastný omšový formulár na každý deň adventného obdobia. Preto podľa neho nie je nevyhnutné, aby takzvané rorátne omše boli len votívnymi omšami o Panne Márii v bielom omšovom rúchu, čo je napokon z liturgického hľadiska možné len do 16. decembra.

„Adventným svätým omšiam treba v súčasnosti vtlačiť hlboký pastoračný rozmer, a hoci nebudú vždy slávené o Panne Márii, možno ich v prenesenom zmysle nazývať rorátne, sláviť ich pri svetle sviec, pozvať na ne deti, mladých, v kázňach povzbudzovať veriacich k duchovnému prežívaniu Adventu a ponúkať pri nich priestor pre sviatosť pokánia,“ uzatvára liturgista Štefan Fábry.