Corwin kúpil veľký areál Palmy. Na projekt si povolal architekta Times Square

Developerská spoločnosť Corwin odkúpila bývalý výrobný areál Palmy v Bratislave od finančnej skupiny Slavia Capital. Transakcia bola zrealizovaná v priebehu októbra.

Cenu ani jedna zúčastnená strana nezverejnila. O obchode informoval denník Sme a krátko po ňom aj Corwin v tlačovej správe.

V areáli sa už búralo

Areál zastavil výrobu v roku 2013 a šesť rokov čakal na to, čo s ním ďalej bude. O tom, že sa má búrať, informoval TREND Reality pred dvomi rokmi.

Firma vtedy požiadala o povolenie na búracie práce. „Zámer rieši odstránenie nevyužívaných jeden- až päťpodlažných objektov, ktoré už neslúžia pre výrobné účely v záujmovom území,“ uvádzalo sa v dokumentoch.

• Pozrite si, ako vyzerá areál Palmy

K zemi by podľa povolení mali ísť sklady, rafinéria, stužovňa, garáže a aj haly. Aktuálne sa v areáli nachádza 19 stavieb, 18 budov, jedna mostová váha.

Výmera pozemkov je takmer 56-tisíc štvorcových metrov, pričom zastavaná plocha presahuje 14-tisíc m². V areáli sa ale už priebežne búralo, približne 5 000 m² z objemu budov išlo dole. 

Po Times Square budú riešiť Raču

Corwin zatiaľ nespresnil, čo v areáli Palmy postaví. V portfóliu sa špecializuje viac na rezidenčnú výstavbu. Na nový projekt si developer povolal jeden z najprestížnejších ateliérov Gehl Architects z Dánska.

Zakladateľ štúdia Jan Gehl je známy tým, že architektúru prispôsobuje ľuďom, ktorí kráčajú. Jeho najznámejší projekt je revitalizácia najrušnejšieho dopravného uzla na svete Times Square v New Yorku, kde svojím návrhom dal priestor chodcom a z bývalej križovatky vytvorili námestie v strede Manhattanu.

Výber práve tohto štúdia korešponduje so zámerom Corwinu prispôsobovať svoje projekty chodcom a cyklistom. Tým sa developer snaží už dlhšie prezentovať.

„Aj to je dôkazom, že k danej mikrolokalite budeme pristupovať citlivo s dôrazom na kvalitu života a udržateľnosť. Svedčí o tom nielen výber partnera na vypracovanie štúdie, ale aj fakt, že development územia bude starostlivo naplánovaný,“ povedal projektový manažér Corwinu Filip Gulan.

Developer tvrdí, že je pre neho dôležité, aby jeho projekt zapadol do lokality. Preto je pripravený intenzívne komunikovať či už s magistrátom, verejnosťou, alebo mestskou časťou. 

Ďalším celosvetovo známym projektom Gehl Architects boli práce na obnove mesta Christchurch, tretieho najväčšieho mesta Nového Zélandu, ktoré bolo v roku 2011 zdevastované silným zemetrasením.

Do prípravy jeho rozvojového plánu počas 100 dní zapojili nielen profesionálov a politikov, ale aj bežných občanov Christchurchu.

„Zo strany Corwinu pôjde o významnú investíciu, ktorej výsledkom bude zásadné zlepšenie kvality života nielen tohto územia, ale aj jeho okolia. Od štúdie tak významného ateliéru očakávame aj zvýšenie kvality diskusie o urbanistickom rozvoji celej lokality,“ uvádza F. Gulan.

Developer podľa svojich slov plánuje prispieť k transformácii ďalšieho zo zanedbaných bratislavských brownfieldov na kvalitné priestranstvo. Jeho veľkým benefitom bude dobrá dostupnosť aj vďaka existujúcej električkovej trati. Rozvojový potenciál má cyklodoprava, ale aj železnica.

„Rovnako ako náš susedný projekt Guthaus, aj areál Palmy je vhodný priestor, ktorého budúci obyvatelia či nájomcovia budú môcť využívať výhody dobrej občianskej vybavenosti, ako aj verejného dopravného napojenia. Viac však budeme môcť povedať až po dokončení štúdie rozvoja od Gehl Architects,“ opisuje F. Gulan.

Na Slovensku pôsobí Corwin desať rokov. Spoločnosť stojí za bratislavskými projektmi Blumental, Einpark, Dúbravy, Guthaus či Rinzle.

V októbri TREND Reality informoval o prvej expanzii developera do zahraničia. Spoločnosť plánuje výstavbu obytného komplexu Kvartet v ľubľanskej štvrti Šiška. Pre tohto slovenského developera je to prvý zahraničný projekt.

Firma Corwin sa spája aj s Annou Bubeníkovou z kauzy Gorila a v minulosti s bratom politika Miroslava Beblavého Pavlom Beblavým. Práve areál Palmy paradoxne v minulosti vlastnil ešte ich otec Ivan Beblavý.

Preťažená Račianska

Račianska je jedna z najfrekventovanejších ulíc v Bratislave. „Táto ulica je v najbližších rokoch zásadná a je z roka na rok čoraz viac frekventovaná a využívaná omnoho väčším objemom dopravy, na aký bola pôvodne plánovaná. Hluk, kolóny a prach je toho súčasťou. Rozmáha sa tam výstavba rezidenčných projektov, ale zabúda sa na to, že ľudia sa k tým bytom musia dostať,“ tvrdí dopravný analytik Ján Bazovský. Ten upozorňuje na nedostatok infraštruktúrnych riešení vzhľadom na veľký počet novostavieb v oblasti Račianskej ulice a zastaranosť električkovej trasy.