Zlatá stredná cesta

Začali byť moderné krajné názorové polohy. Ľudia chcú byť zaujímaví, chcú byť jedineční, odlíšení, chcú byť jednoznační. Mimochodom, aj z toho (ale nielen) pramení extrém a extrémizmus každého druhu. Zaujať bez niečoho extravagantného je dnes takmer nemožné.

Prečo je to tak ? Myslím si, že nás pokazili tri veci: po prvé, médiá, ktoré multiplikujú realitu oproti ktorej reálna skutočnosť prestáva byť zaujímavá; po druhé, naša intelektuálna lenivosť a strata návyku viesť zmysluplný dialóg, pretože dialóg bolí, vyžaduje si čas, empatiu, vedomosti - a kto by sa dnes takýmito vecami zdržoval; po tretie individualizmus, ktorý nás klame, že sa navzájom jeden druhého nepotrebujeme, stačí keď excelujeme my, teda presnejšie, ja.

Výsledok takéhoto stavu potom je, že vyhráva ten, kto viac, silnejšie, modernejšie, zaujímavejšie, extravagantnejšie kričí, a nie ten, kto sa snaží o dobré, správne, pravdivé riešenia.

Absencia hľadania zlatej strednej cesty je cítiť najmä v prostredí náboženstva a politiky. Namiesto vzájomného približovania sa od seba vzďaľujeme a vytvárame paralelné svety, ktoré si navzájom nerozumejú. Toto nie je cesta, toto je múr, koniec cestovania a navštevovania sa vo férových  názorových výmenách a vytváranie existencie v oddelených getách.  

Ak hovorím o zlatej strednej ceste, nemám na mysli cestu kompromisov, ktorej jediným cieľom je dohoda a pokoj. Ak hovorím o zlatej strednej ceste, mám na mysli prístup k problému a jeho účastníkom, ktorý vyvažuje odvahu a rozvahu, opatrnosť a dôveru, rozlišuje cestu a cieľ a tiež človeka a obsah problému. Zlatá stredná cesta nikdy nezrádza pravdu, ale snaží sa o jej "zjavenie" v procese dialógu a hľadania riešenia. Napokon riešenie nemusí byť "stredové", ale pri jeho hľadaní by mala byť prítomná otvorenosť a obozretnosť, aby bola šanca dobré riešenie identifikovať.     

Nechcem tiež tvrdiť, že odvážne či vyhranené názory a riešenia nemôžu byť správne. Môžu a niekedy aj sú, potvrdzuje to história aj bežný život. Ale história nás tiež učí, že niekedy to zasa dopadne zle, veľmi zle, tragicky. Na to, aby sme dobre odhadli, kedy treba byť zásadný a neoblomný, je potrebná múdrosť "strednej cesty", pretože až tá nám odhalí, že tentoraz cesta skutočne stredom nejde.    

Nie všade je zaujatie krajnými polohami "in". Je zaujímavé spomenúť, že v biznise to neplatí. Tam je hľadanie prienikov a stratégií win-win bežným javom. Svedčia o tom všetky tie fúzie, partnerstvá, joint venture. Skrátka, ak ide o peniaze, ide to. Nebolo by vhodné inšpirovať sa tým aj v iných sférach spoločenského života?  Nemali by sme mať aj inú motiváciu, než len za každú cenu pretlačiť iba vlastný názor alebo byť za každú cenu zaujímavý?

Zlatá stredná cesta je celá zablátená, znevážená, poškvrnená. A predsa, práve ona v sebe skrýva potenciál pre dobro, pravdu a správne riešenia.