ako dieťa osemdesiatych rokov, ktoré vyrastalo v šedohnedej realite socialistického Československa, som sa veľmi často našiel podupkávať pred výkladom obchodu zahraničného tovaru Tuzex. Popri fúzkatých ujoch s nepokojnými očami, čo tam v koženkách polohlasom oslovovali okoloidúcich a dnes sedia v parlamente alebo za mrežami, som tam sníval svoj sen o vzdialených krajinách, kde sa vyrábajú také pestrofarebné a lákavé veci.
Popri tých fádnych socialistických obaloch, ktoré by dnes isto vyhrávali všetky možné ceny za striedmy grafický dizajn, tieto vyzerali ako nespútaný ohňostroj, lákali voňavým dobrodružstvom a vzdialenými krajinami exotických chutí. Bol to svet, do ktorého sa chcela dostať každá zvedavá duša dieťaťa, vnímala ho ako bájnu rozprávkovú krajinu, kde sa môže všetko a do ktorej sa vstupuje cez zakázanú trinástu komnatu.
Krajina bola, prirodzene, zakliata, lebo v nej vládol hrôzostrašný herec Reagan s rukou na atómovom kufríku. A celému tomu pestrofarebnému svetu, tomu výkladu obchodu Tuzex, tej reklame na slobodný svet kraľovala drobná plechovka kokakoly – posvätný zberateľský artefakt všetkých detí a tínedžerov toho rozdeleného sveta.
Kokakola vznikla na úsvite moderny, konkrétne v roku 1885 v Atlante. Istý plukovník John Stith Pemberton sa v rokoch prohibície rozhodol vymyslieť nealkoholický nápoj, ktorý by nahradil dovtedy obľúbený drink z Korziky Vin Mariani. Bola to ťažká úloha, pretože nahradiť šialený mix vína a kokaínu – čo Vin Mariani bol, to chce veľmi silnú vieru vo vlastný úspech. Nakoniec sa mu podarilo namiešať sirup z karamelu, vanilky, listov koky a výťažku z kolového orecha, ktorý sa dal riediť sódou a neriedený ho plukovník Pemberton predával aj ako liečivo.
„Dnes už deti nemajú na poličkách plechovku kokakoly ako trofej a symbol slobodného Západu. Môžu snívať omnoho ďalej a odvážnejšie, ako sme mohli v osemdesiatych rokoch snívať my a svoje sny si aj splniť.“
Predaj sa začal v roku 1886 v Lekárni u Jakuba v Atlante a ako preukázané účinky kokakolového elixíru sa uvádzali úľava v brušnej dutine, pomoc pri bolestiach hlavy alebo pri závislosti od morfia, čo v tých časoch nebol až taký zriedkavý fenomén. Liečiť morfium kokaínom, tomu sa hovorí kvintesencia moderny!
Zlé jazyky tvrdia, že sám Pemberton bol od morfia po zraneniach z vojny závislý a pri výrobe sirupu hľadal zaň vlastne neškodnú náhradu. Samozrejme, pri propagácii nového bublinkového nápoja nesmela chýbať šepkaná fáma, že zázračne pomáha pri impotencii. Napriek tomu sa v prvých rokoch z kokakoly predalo denne len deväť kusov.
Doktor Pemberton svoj patent na Coca-colu, ktorej názov a logo mu vymyslel jeho kamarát kníhkupec Frank Mason Robinson, a dodnes sa nezmenili, napokon predal a o dva roky zomrel nevediac, že jeho viera vo vlastný úspech bude mať také ohromujúce výsledky a z kokakoly sa stane nielen najpredávanejší nápoj všetkých čias, ale aj symbol Západu, voľného trhu a popkultúrna inšpirácia pre výtvarníkov, filmárov a jedného premiéra karpatského typu so sklonmi rojčiť o tom, že túto krajinu môže považovať za svoje feudálne panstvo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.