Popravy a deportácie do koncentračných táborov. Viete, prečo je 17. november Medzinárodným dňom študentstva?

Väčšina z nás a najmä tá mladšia generácia si 17. november spája s Nežnou revolúciou, ktorá prebehla v roku 1989 a v tomto roku slávime jej 30. výročie. Pravdou však je, že 17. november 1989 je v poradí až druhým dátumom, vďaka ktorému je 17. november pamätným dňom a štátnym sviatkom.

Začalo to protektorátom

15. marca 1939 napochodovalo nacistické nemecké vojsko Wehrmacht do Prahy a začalo okupovať Mníchovskou dohodou oklieštené české krajiny. Nasledujúci deň bol formálne vytvorený (Ríšsky) protektorát Čechy a Morava vydaním Výnosu o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.

Adolf Hitler podpisuje dokument o zriadení Protektorátu Čechy a Morava. Zdroj: myjsmetonevzdali.cz

Prakticky hneď po okupácii začali vznikať odbojové skupiny a odboj bol organizovaný aj zhora od vysokopostavených štátnych úradníkov či dôstojníkov. Boli vydávané nelegálne tlačoviny, ktoré odsudzovali (a mnohokrát aj zosmiešňovali) okupantov, ako napríklad Český kurýr, V boj, tzv. Detektivky (maskované obalom lacných detektívnych románov) a mnoho ďalších, ktoré vydávali všetky zložky odboja.

reklama

Už krátko po Mníchovskej dohode vznikla odbojová skupina Politické ústředí, ktorá sa zameriavala na udržiavanie spravodajských kontaktov s exilovou vládou Edvarda Beneša. Ďalšou skupinou bol Petiční výbor Věrni zůstaneme zložený z významných osobností a sympatizantov ľavice zo sociálnej demokracie a národných socialistov. Zahŕňal aj Ženskú národnú radu. Bývalí československí vojaci založili odbojovú skupinu Obrana národa. Zjednotenie domáceho odboja a koordináciu všetkých odbojových akcií si vytýčilo za cieľ Ústřední vedení odboje domácího. V celých Čechách aj na Morave vzniklo v tomto období mnoho odbojových skupín. Zaujímavosťou je, že hoci počas leta 1939 prebehli prvé protinemecké demonštrácie, okupačné úrady proti nim vôbec nezasahovali, len ich monitorovali. Zlom prišiel v októbri.

Manifest Věrni zůstaneme. Zdroj: vlastenci.cz

Smutné oslavy vzniku Česko-Slovenska

28. októbra 1939 pri príležitosti osláv 21. výročia vzniku Česko-Slovenska vyšli do ulíc Prahy desaťtisíce ľudí a volali na slávu Masarykovi, Benešovi a Československej republike. Ešte aj česká polícia, ktorá mala manifestáciu potlačovať, vyjadrovala demonštrantom sympatie. Keď sa prišiel na miesto nepokojov pozrieť štátny tajomník úradu ríšskeho protektora Karl Hermann Frank, bol údajne zbitý a jeho osobného šoféra okradli.

Reakcia na seba nenechala dlho čakať a pôvodne pokojná demonštrácia sa zmenila na masaker. Proti demonštrantom boli nasadené jednotky SS a do davu začali páliť ostrými nábojmi. Asi 400 ľudí bolo zatknutých a desiatky zranených. Priamo na pochode bol tiež zastrelený mladý pekársky robotník Václav Sedláček a ďalší trinásti utrpeli ťažké poranenia. Bol medzi nimi aj študent medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o 14 dní neskôr, 11. novembra, zomrel na následky strelnej rany do brušnej dutiny.

Demonštrácia z 28. októbra 1939 v Prahe. Zdroj: refresher.sk

Článok v The Michigan Daily, 28. október 1939. Zdroj: digital.bentley.umich.edu

Pohreb Jana Opletala

Slávnostný pohreb Jana Opletala sa konal 15. novembra 1939 v Prahe na Albertove. Stovky vysokoškolákov bez rozdielu ich príslušnosti k fakulte či škole sa pochodom cez mesto chceli s medikom dôstojne rozlúčiť pred pohrebom v jeho rodnej dedine Lhota nad Moravou. Potom, ako bola truhla s jeho telom odoslaná vlakom na Moravu, pokračovali účastníci do centra Prahy.

Na demonštrácii, ktorá sa zmenila na protest proti okupácii, sa zúčastnili tisíce ľudí. Došlo k stretom s bezpečnostnými zložkami, ktoré postupovali tvrdo a nekompromisne. Najviac násilných stretov, ktoré trvali celý deň, sa odohralo na Karlovom námestí. Účastníci rozlúčky na pražskom Albertove sa zhodli, že táto protinemecká manifestácia bola vyprovokovaná sanitkou, ktorá opakovane narážala do davu smútiacich.

Pohreb Jana Opletala. Zdroj: myjsmetonevzdali.cz

Hitlerov nekompromisný rozkaz

Nasledujúci deň sa situácia v Protektoráte a najmä v Prahe riešila už v Berlíne za prítomnosti Adolfa Hitlera, ktorý vtedy údajne povedal: „…15. marca som urobil veľkú chybu. Myslel som si, že keď Čechov ušetrím vojny a dám im najesť, dostanú rozum. Mal som s nimi zatočiť ako s Poliakmi… Do každého hlúčika sa bude strieľať guľometmi a ak bude ešte nejaká demonštrácia, zrovnám Prahu so zemou, ako som to urobil s Varšavou… Udalosti 28. októbra a 15. novembra ukazujú, že si Česi nezasluhujú iný osud ako Poliaci… Hocaké ďalšie demonštrácie dám potlačiť vlastnými bezpečnostnými silami, bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy, a to najradikálnejším zásahom. Ak bude treba, postavím do ulíc aj delá. Nariaďujem zavrieť české vysoké školy na tri roky, páchateľov zaistiť a väčší počet študentov umiestniť do koncentračných táborov…“

Nacistom veľmi záležalo na tom, aby v Protektoráte zabránili ďalším protestom proti okupácii. Ešte v noci zo 16. na 17. novembra sa rozbehol nacistický okupačný aparát a nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame.

Vyhláška z roku 1939 o uzatvorení českých vysokých škôl. Zdroj: tichezpravy.cz

Zatvorenie vysokých škôl – eliminácia českej inteligencie

České vysoké školy boli obsadené a zatvorené a do ruzyňských kasární dovliekli viac ako dvetisíc študentov zatknutých v Prahe. Z tých neskôr prepustili cudzincov a tých, ktorí nemali ešte 20 rokov. Ostatných 1267 študentov poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg pri Berlíne. Postupne od decembra 1939 boli odtiaľ prepúšťaní, poslední sa dostali domov v marci 1943 a 35 ich neprežilo.

Ešte v ranných hodinách 17. novembra bolo v jazdiarni ruzyňských kasární na rozkaz K. H. Franka bez súdu popravených deväť predstaviteľov študentských organizácií – Josef Adamec, Jan Černý, Marek Frauwirth, Jaroslav Klíma, Bedřich Koula, Josef Matoušek, František Skorkovský, Václav Šaffránek a Jan Weinert.

Stena v jazdiarni ruzyňských kasární – miesto popráv. Zdroj: blesk.cz

Medzi popravenými bol aj Slovák Marek Frauwirth z Tvrdošína, ktorý sa angažoval v ľavicových organizáciách, a po zániku Československa sa zamestnal na slovenskom konzuláte v Prahe. Zároveň ešte študoval jazyky a venoval sa pomoci antinacistickým aktivistom.

Zaujímavé je, že medzi popravenými boli aj sympatizanti okupačnej politiky ako funkcionár fašistickej a antisemitskej organizácie Vlajka. Dokazuje to, že nacisti nerozlišovali medzi vinou jednotlivých ľudí, pretože im išlo o zastrašenie obyvateľstva a zlomenie jeho aktívneho odporu. Táto akcia vošla do dejín ako Sonderaktion 17. November 1939.

Zničením inteligencie českého národa ho nacisti chceli podrobiť a zotročiť. Potvrdilo to aj následne zatýkanie a vraždenie veľkej časti univerzitných profesorov, surovo pozabíjaných v Mauthausene a v Osvienčime. Samotné uzavretie vysokých škôl postihlo 1223 učiteľských síl, 15 172 českých študentov a 2394 inej národnosti, desať univerzít, techník a fakúlt, vrátane pražskej Akadémie výtvarných umení.

Deň študentstva

O protištudentských represiách v protektoráte informovali významné svetové médiá, ako Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda či Osservatore Romano. V roku 1941 pri príležitosti druhého výročia tejto smutnej udalosti sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. Slávnostným vyhlásením stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. Spomienkové akcie sa vtedy konali na univerzitách od Austrálie po Južnú Ameriku. Tlač slovenského štátu sa tieto udalosti snažila prejsť taktickým mlčaním, no na Univerzite Komenského (vtedajšej Slovenskej univerzite), ako aj na internáte Lafranconi sa šírili letáky. Mnoho Slovákov pomáhalo študentom, ktorí sa snažili dostať do Francúzska, kde vznikali jednotky československej zahraničnej armády.

V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov.

17. november si ako Medzinárodný deň študentstva na pamiatku zastrelených a deportovaných študentov pripomínal aj komunistický režim. V rokoch 1961 – 1974 existovala v ČSSR Univerzita 17. listopadu, na ktorej študovali študenti zo spriatelených rozvojových krajín. Paradoxne práve tvrdý zásah polície voči študentom v Prahe o päťdesiat rokov neskôr odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu.

Článok v The Michigan Daily, 18. november 1939. Zdroj: digital.bentley.umich.edu

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.