Prezidentka tvrdí, že nemalá časť slovenskej spoločnosti je v súčasnosti frustrovaná najmä z toho, že ústavná „garancia, podľa ktorej ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, zostáva viac na papieri, ako preniká do reality“.
Skonštatovala, že slobody občanom nechýbajú, nedostáva sa im však v potrebnej miere rovnosť v dôstojnosti a právach. Poukázala aj na krízu dôvery spoločnosti v štát, na odhaľovanie zlyhaní vo fungovaní spravodlivosti či informácie o prepojení biznisu a politiky.
V tejto súvislosti zdôraznila potrebu profesionalizácie a dodržiavania štandardov profesijnej etiky zo strany verejných funkcionárov. „Akákoľvek sloboda, ktorú sme po Novembri '89 získali, musí byť veľmi silno kompenzovaná zodpovednosťou,“ vysvetlila.
Upozornila tiež na problematiku polarizácie spoločnosti. Ľudia sú v súčasnosti podľa nej unavení z konfliktov. Skonštatovala, že významné spoločenské zmeny Slováci dosiahli len vtedy, keď boli ako národ jednotní.
Prezidentka zároveň podotkla, že princíp „štát je tu pre nás a nie my preň“ prišiel na Slovensko pred 30 rokmi. Hoci má aplikácia tohto princípu podľa nej ďaleko od dokonalosti, nemožno však tvrdiť, že na Slovensku za ten čas nedošlo k významným pozitívnym zmenám.
„Kto od zmien v roku 1989 čakal, že prinesú nové možnosti, dočkal sa. Kto očakával, že to bude automaticky znamenať iba vývoj k lepšiemu, zákonite sa musel dožiť sklamania. Demokracia je príležitosť, nie záruka úspechu. Je na nás, ako ďalej po 30 rokoch s touto príležitosťou naložíme,“ skonštatovala.
Prezidentka tiež ocenila aktérov novembrových udalostí, pretože aj vďaka nim podľa jej slov padol komunistický režim. Poďakovala sa všetkým, ktorí sa k tomu pričinili aj napriek rizikám. „V Bratislave či v Prahe, na Slovensku či v Česku, v občianskom či katolíckom disente, na uliciach našich miest. Dámy a páni, máte moju hlbokú úctu,“ povedala.
