Kríza dôvery a polarizácia spoločnosti, ale aj nerovnosť občanov v dôstojnosti a právach, ktoré garantuje Ústava SR. Aj na to upozornila prezidentka Zuzana Čaputová v príhovore na galakoncerte Ďakujeme, že môžeme v historickej budove v Slovenskom národnom divadle.

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zdôraznila, že demokracia nie je zárukou úspechu, ale šancou pokračovať v zmenách k lepšiemu.

Prezidentka tvrdí, že nemalá časť slovenskej spoločnosti je v súčasnosti frustrovaná najmä z toho, že ústavná „garancia, podľa ktorej ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, zostáva viac na papieri, ako preniká do reality“. Skonštatovala, že slobody občanom nechýbajú, nedostáva sa im však v potrebnej miere rovnosť v dôstojnosti a právach.

Poukázala aj na krízu dôvery spoločnosti v štát, na odhaľovanie zlyhaní vo fungovaní spravodlivosti či informácie o prepojení biznisu a politiky. V tejto súvislosti zdôraznila potrebu profesionalizácie a dodržiavania štandardov profesijnej etiky zo strany verejných funkcionárov. „Akákoľvek sloboda, ktorú sme po Novembri '89 získali, musí byť veľmi silno kompenzovaná zodpovednosťou,“ vysvetlila.

Upozornila tiež na problematiku polarizácie spoločnosti. Ľudia sú v súčasnosti podľa nej unavení z konfliktov. Skonštatovala, že významné spoločenské zmeny Slováci dosiahli len vtedy, keď boli ako národ jednotní.

Prezidentka zároveň podotkla, že princíp „štát je tu pre nás, a nie my preň“ prišiel na Slovensko pred 30 rokmi. Hoci má aplikácia tohto princípu podľa nej ďaleko od dokonalosti, nemožno tvrdiť, že na Slovensku za ten čas nedošlo k významným pozitívnym zmenám.

„Kto od zmien v roku 1989 čakal, že prinesú nové možnosti, dočkal sa. Kto očakával, že to bude automaticky znamenať iba vývoj k lepšiemu, zákonite sa musel dožiť sklamania. Demokracia je príležitosť, nie záruka úspechu. Je na nás, ako ďalej po 30 rokoch s touto príležitosťou naložíme,“ skonštatovala.

Prezidentka tiež ocenila aktérov novembrových udalostí, pretože aj vďaka nim podľa jej slov padol komunistický režim. Poďakovala sa všetkým, ktorí sa o to pričinili aj napriek rizikám. „V Bratislave či v Prahe, na Slovensku či v Česku, v občianskom či katolíckom disente, na uliciach našich miest. Dámy a páni, máte moju hlbokú úctu,“ povedala.

Ľudia počas oficiálneho otvorenia Námestia Nežnej revolúcie pred Starou tržnicou v Bratislave v sobotu 16. novembra 2019. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Zopakovali pochod spred 30 rokov 

Niekdajší študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave si v sobotu zopakovali Študentský pochod zo 16. novembra 1989, ktorý bol jednou z udalostí Nežnej revolúcie. Na študentský pochod si spomenula aj prezidentka Čaputová. 

Sprievod približne 200 ľudí, čo bol podľa viacerých účastníkov pochodu približne rovnaký počet ako v roku 1989, prevažne vtedajších študentov žurnalistiky, sa stretol na Hodžovom námestí. Odtiaľ sa s transparentom Študentského pochodu 1989 presúvali cez bratislavské centrum až k budove filozofickej fakulty, kde položili kyticu k pamätnej tabuli Danky Košanovej. Tú zastrelili v roku 1969 sovietski okupanti. 

Na vtedajší pochod si spomenula aj prezidentka Čaputová. „Chcem sa ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa v tej chvíli rozhodli a išli do protestov, riskovali stratu štúdia, stratu osobnej slobody, stratu zamestnania, ale práve táto ich odvaha bola kľúčová na to, aby nastala zmena,“ uviedla prezidentka, ktorá zmenu ešte dnes nepovažuje za zavŕšenú a dokončenú, myslí, že treba, aby sa ďalej pokračovalo v transformačnom procese, „aby sa nikto necítil opomenutý touto spoločenskou zmenou a aby všetci ľudia mali pocit, že môžu dôstojne žiť na Slovensku“.

„Mali sme aj obavy, aj strach, nevedeli sme, ako to dopadne, túžili sme po slobode,“ vykreslila atmosféru Novembra '89 Renáta Vitková. Tá bola na pochode aj so svojím manželom a malou dcérkou v kočíku. Zmeny za 30 rokov demokracie a slobodu vníma ako veľmi krehké hodnoty. „Stále musíme o tú slobodu bojovať,“ uzavrela.

„Zo zvedavosti sme prišli na námestie, zaspievali sme si hymnu a vznikol spontánny nápad, že keď už sme sa stretli v takom počte, čo sme zase ani nedúfali, tak sme sa pochytali za ruky a tou živou reťazou sme prešli mesto,“ uviedla vtedajšia účastníčka pochodu Adriana Hosťovecká.

Vtedajší účastník pochodu Milan Novotný uviedol, že ich vtedy inšpirovala najmä Sviečková manifestácia z marca 1988, keď bol sprievod veriacich rozohnaný hrubou silou. „Takže keď sme išli sem, tak sme čakali niečo podobné. To, že sa to nestalo, je pre nás záhadou a je to dobré,“ uviedol Novotný. Ten počas svojho príhovoru akcentoval, že ide o apolitickú akciu. 

Sprievod sa počas svojho pochodu krátko zastavil aj na novom Námestí Nežnej revolúcie, kde práve rečnil primátor Matúš Vallo, ktorý účastníkov pochodu pozdravil. Počas sprievodu sa kričali vtedajšie revolučné heslá, niekdajší študenti si zaspievali aj československú hymnu, slovenskú hymnu a aj študentskú pieseň Gaudeamus igitur. Študentský pochod sa skončil, ako aj v roku 1989, v priestoroch Umelky.