BRATISLAVA - Miera suverenity samospráv na Slovensku stále nie je uspokojivá, oproti roku 1989 je však vidieť obrovský rozdiel v postavení miest a obcí. V rozhovore to pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie konštatoval jeden z autorov reformy slovenskej samosprávy Viktor Nižňanský.
„Mestá a obce boli súčasťou centralisticky riadeného štátu s fiktívnou suverenitou, bez vlastného majetku, bez vlastných financií, bez možnosti slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti či o potrebách ich obyvateľov,“ vysvetlil. Dodal, že v prvej etape reformy sa najprv obnovila existencia miestnej samosprávy, následne prišlo k výraznému presunu úloh na obce a vyššie územné celky vrátane majetku a finančných zdrojov. „Aj tieto zmeny prispeli k doháňaniu životnej úrovne vtedy podstatne vyspelejších štátov EÚ. A o tom, aký prínos to malo pre jednotlivé obce a mestá, je zreteľne vidieť v tom, ako vyzerali a vyzerajú dnes,“ vyhlásil bývalý splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy.
Nižňanský podrobil kritike výsledok reformy regionálnej samosprávy ktorá vyústila do vzniku vyšších územných celkov (VÚC). Ich územné vymedzenie podľa neho nezodpovedalo organizácii slovenskej spoločnosti a bolo mocensky motivované, aby znemožnilo obnovenie existencie miestnych a regionálnych komunít v prirodzených regiónoch. Konštatoval, že vznik VÚC mal síce veľký význam pre samotnú decentralizáciu, ale od počiatku nemali dostatok nástrojov, zdrojov a ani vplyvu na to, aby mohli v plnej miere zodpovedať za rozvoj regiónov.
„Stali sa iba akýmisi údržbármi zvereného majetku a zariadení s obrovským modernizačným dlhom. Som presvedčený, že existencia samosprávnych regiónov bude mať význam iba vtedy, ak sa zmení rozsah ich kompetencií, ale nie na úkor miest a obcí, ak sa zmení spôsob ich financovania a budú mať vlastné zdroje,“ konštatoval s tým, že VÚC majú v súčasnosti len malý vplyv na zákonodarný proces.
Podľa Nižňanského nastal znovu čas na zmenu, pričom dôvodom na ňu nie je len nedostatok financií, ktorý trápi miestnu i regionálnu samosprávu. „Pre mňa sú hlavnými dôvodmi zásadné spoločenské zmeny a očakávané trendy. Či už demografické, technologické, ale aj klimatické zmeny. Budeme potrebovať omnoho flexibilnejšiu správu štátu, ktorá dokáže reagovať na meniace sa podmienky. Tá súčasná na to nie je vybavená,“ zdôraznil.
Dodal, že je potrebné, aby podstatne viac zodpovednosti za rozvoj územia, za služby a za kvalitu života na Slovensku prevzali na seba mestá, obce a regióny. Na to však potrebujú dostatok nástrojov, finančných zdrojov ale aj zvýšenie vplyvu regiónov na prijímané zákony. „Podľa mňa bude hlavným heslom do budúcnosti spolupráca. Spolupráca obcí, obcí s mestami ako centrami osídlenia, spoločné verejné politiky, spoločné projekty, ktoré prinesú benefity ich občanom v mikroregiónoch, mestských regiónoch, aglomeráciách,“ myslí si Nižňanský, podľa ktorého iba tak sa dá zabrzdiť vyľudňovanie regiónov a využiť ich potenciál. Chce to však podľa neho prehodnotenie súčasných mechanizmov, nástrojov, posilnenie právomocí a zodpovednosti miest a obcí a zmenu financovania.
Nižňanský na záver dodal, že reforma samosprávy podľa neho patrila k tým úspešnejším, a z hľadiska budovania demokracie na Slovensku aj k tým rozhodujúcim reformám. „Silné mestá a regióny sú vlastne poistkou demokracie,“ uzavrel.
