Každá zmena je bolestivá. Dokonca aj tá k lepšiemu. Hovoriť by o tom mohli luddisti, ktorí začiatkom 19. storočia vypaľovali textilné továrne v Anglicku. Zo strachu o stratu zamestnania ničili tkáčske stoje, ktoré ich prácu nahrádzali. Na príchod prvej priemyselnej revolúcie reagovali sabotážou. Dnes to môže znieť úsmevne, no odpor voči pokroku je vo väčšej či v menšej miere prítomný pri každej modernizácii. Zvyšovanie efektivity a produktivity vždy niekoho bolí.
Schvaľujete demokraciu a trhovú ekonomiku? Zdroj: Pew Research Center
Podobne bolestivou zmenou bol aj prechod od socializmu k demokracii. Podľa prieskumu Pew Research vyše sedemdesiat percent Slovákov súhlasí s demokraciou a trhovou ekonomikou. Vyše dvadsať percent je však proti. Pätina Slovákov by si želala návrat k istotám socializmu, nech boli akékoľvek. Pre nich bol november ’89 prehrou. Dáta pritom ukazujú jasne: v roku 1991 bolo so svojou situáciou spokojných iba 13 percent Slovákov. Dnes je to takmer polovica. Napriek tomu až 38 percent občanov Slovenska si myslí, že ich ekonomická situácia je horšia ako za socializmu. Alarmujúce číslo.
Zlepšila sa ekonomická situácia od komunizmu? Zdroj: Pew Research Center
Veľké rozdiely vo vnímaní socializmu neexistujú iba v rámci Slovenska, ale aj bývalých socialistických krajín. Väčšina obyvateľstva Ruska, Ukrajiny či Bulharska vidí svoju ekonomickú situáciu ako horšiu. Na opačnom konci spektra leží Poľsko, kde svoj ekonomický stav vníma horšie menej ako desať percent populácie. Poliaci sú veľkí víťazi pádu socializmu. Nie je to nič prekvapujúce – poľský HDP na hlavu vzrástol od revolúcie najviac zo všetkých krajín strednej Európy.
Asi najsilnejší odkaz prieskumu poskytuje vzťah medzi spokojnosťou života a HDP na hlavu. Existuje totižto extrémne silná korelácia medzi tým, aká bohatá krajina je, a tým, akí spokojní sú jej obyvatelia. Nečudo, že najspokojnejší sú Holanďania, Švédi či Nemci a najmenej spokojní so svojím životom sú Ukrajinci a Rusi.
Tento vzťah je silným mementom aj pre hospodársku politiku. Sociálne zameraná politika sama osebe ľudí šťastnými nespraví. Jediným spôsobom, ako spraviť ľudí šťastnými, je prorastová politika, ktorá zvyšuje životnú úroveň. Aj napriek tomu, že pri veľkých, hoc pozitívnych zmenách, mnohí z nich prídu o prácu. Spoločnosť ako celok však jednoznačne získava.
