Rozdiely medzi trhom s umením a burzovým maklérstvom sú minimálne

Diela štyroch tohtoročných nominovaných výtvarníkov vystavuje až do marca budúceho roku Východoslovenská galéria v Košiciach. TREND sa o slovenskom výtvarnom umení, jeho komercionalizácii, ako aj o samotnom ocenení rozprával so šéfkou nadácie Luciou Gavulovou.

Pôsobíte ako kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia SNG. Čím sa riadite pri rozhodovaní, ktorého autora či autorku zaradíte do portfólia galérie?

Každoročne sa v SNG koná akvizičná komisia, prostredníctvom ktorej sa do zbierok nadobúdajú diela buď nákupom, alebo darom. Diela, ktoré by mali do zbierok pribudnúť, navrhujú kurátori.

Každý je špecializovaný na iný časový úsek dejín umenia či médium. Vychádzame z toho, čo nie je, ale malo by byť v zbierkach zaradené na základe autora, jeho časovej príslušnosti a kvality diela.

Majú v SNG šancu a priestor diela autorov či autoriek, ktorí ešte nie sú výraznejšie etablovaní, ale je predpoklad, že raz budú?

V zbierkach sú aj diela mladých autorov, ktorí boli v SNG napríklad súčasťou skupinových výstav. Za všetkých spomeniem Tomáša Klepocha, Jána Kekeliho či Šymona Klimana. Niekedy zarezonuje, že riešia určitú naliehavú tému v kontexte nášho umenia.

Zmienení autori sú na domácej scéne už etablovaní, pričom existuje predpoklad, že sa takými môžu stať aj na medzinárodnej scéne. Avšak zbierky SNG sú primárne zamerané na domácich autorov a ich silné výpovede pre súčasné aj budúce generácie, nie na ich potenciál „preraziť“.

Zdroj: Iveta Vaculová

Môžete si dovoliť v SNG riskantné, kontroverzné či subjektívne rozhodnutia?

SNG nie je komerčná inštitúcia, ale zbierkotvorná národná inštitúcia. Potenciálny komerčný neúspech autora je teda irelevantný. Ale kontroverzné a subjektívne voľby sú prirodzenou súčasťou našich návrhov.

Je to demokratická pôda. V konečnom dôsledku o tom, ktoré diela do nich budú zaradené, rozhoduje komisia nezávislých odborníkov z rôznych inštitúcií a pozícií vrátane kurátorov a teoretikov.

Odhadnúť, ako sa bude vyvíjať hodnota diel či postavenie mladého umelca v čase, a trafiť sa asi nie je pre kurátora či zberateľa ľahké. Čo je lepšie: zlá voľba, teda seknúť sa, alebo žiadna voľba – nekúpiť potenciálne dobrého autora?

Asi zlá voľba. Lebo aj na nej sa dá poučiť a následne ďalej rásť a podobnej voľbe sa vyhnúť. Je to cenná skúsenosť. V konečnom dôsledku viac získavate, než strácate.

Erik Sikora, jeden z piatich nominovaných na tohtoročnú Cenu Oskára Čepana, sa vo svojich dielach rád vracia na dedinu, do jej každodennosti, zvýrazňuje jej starosti aj krásu. Zdroj: Iveta Vaculová

V akej miere sa na trhu s umením uchytilo „špekulanstvo“, teda keď marketing umelca možno prevyšuje jeho kvality a reťazová reakcia zvyšuje dopyt? Dá sa trh s umením prirovnať k burze, kde malá zmena dokáže spustiť davovú psychózu?

Rozhodne áno, rozdiely medzi mechanizmami trhu s umením a burzovým maklérstvom sú vlastne minimálne. Nekategorizovala by som to však