Zaujímavé aj zábavné tipy, ako precvičovať so žiakmi kritické myslenie cez nezmysly
Rozvoj kritického myslenia sa v súčasnosti právom považuje za kľúčový problém. Hlavné dôvody sú dva:
Súčasné vzdelávanie je postavené na opakovaní poznatkov poskytovaných učiteľom. Ten je tradične považovaný za rozhodujúcu autoritu, ktorého tvrdenia sú nespochybniteľné. V dobe neustálych inovácií a obrovského počtu vedeckých objavov učiteľ už nedokáže takouto autoritou byť a treba hľadať iný vzťah medzi ním a žiakmi, vedúci k trvalým a systematickým poznatkom učiacich sa.
Učiteľ prestal byť hlavných zdrojom informácií aj v dôsledku rozšírenia internetu. K dispozícii na ňom je oveľa viac (a aj často oveľa zaujímavejších) informácií. Žiaľ, chýba na ňom filter, ktorý by odlišoval podstatné informácie od nepodstatných, kvalitné od nekvalitných.
Kritické myslenie je nástrojom systematizácie poznatkov a zároveň filtrom ich relevantnosti a kvality. Prejavuje sa cez obozretný postoj jedinca k svetu a názorom, pri ktorom preveruje a hodnotí prichádzajúce informácie, pričom sa snaží ich nielen vnímať, ale aj hodnotiť a vkladať do súvislostí. Ide teda o kontextovo závislú činnosť, takže na jej získanie a upevnenie nevieme dať jednoduchý a jednoznačný recept.
V článku uvádzame metódu postavenú na odhaľovaní viac či menej skrytých nezmyslov v texte. Jej prednosťami sú jednak jej zábavný charakter, ktorý posilňuje motiváciu, jednak možnosť kategorizovať protirečenia, a tým zdôrazniť opakujúce sa chyby v premýšľaní.
Text plný nezmyslov
Bača Demeter je môj kamarát. Poznám ho dávno, od zajtra. Keď som ho naposledy navštívil, pásol ovce.
„Na tejto lúke som ešte nebol,“ vravím. „Je krásne kruhová.“
Bača: „Veru, veru. Má rovnako dlhé strany: tristo, štyristo a päťsto metrov.“
Ja na to: „Takže tvorí štvorec.“ Pokračoval som: „Čo máš nové?“
„Zle-nedobre. Päť štvrtín stáda mi včera zožrali vlci. A ty, kde sa tu berieš?“ spýtal sa ma Demeter.
„Idem peši najkratšou cestou zo Sofie do Atén. Včera som spal vo Varšave, dnes chcem prespať u teba na salaši
a zajtra vyrazím do Londýna. Počítam, že okolo poludnia tam budem. Chcem vidieť výmenu stráží pred kráľovským palácom.“
„Aj ja som kedysi rád chodil po horách. Keď som ma sedemdesiattri, vyliezol som na Gerlach. Už toľko nevládzem, veď mám požehnaných päťdesiatdva.“
„Čas nezastavíš. Aj ja som o pár rokov omladol, odkedy sme sa naposledy stretli. Syn mi medzitým zmaturoval a teraz chodí na základnú školu.“
Demeter dodal: „Ale inak sa mi darí fajn. Ovce dávajú toľko syra, že z neho vyrábam mlieko.“
„Vidím, že ti pribudli aj dubové sudy.“
„Skladujem v nich mlieko. Sú priehľadné, takže vidím, ako červené, čerstvo nadojené mlieko postupne bledne. Keď zmodrie, je najvyšší čas zviesť ho do doliny. Pozerám, už je žlté, takže už treba. Naložím všetkých tridsať sudov na motorku a za päť – šesť minút som nazad. Veď je to kúsok, štyridsaťšesť kilometrov. Postráž mi s vlkom Dunčom ovce a zbieraj šušky. Keď sa vrátim, dáme ich do polievky.“
„Akú navaríš?“
„Guláš z ťavích parohov. Naučil som sa ho, keď som robil honelníka na Kilimandžáre.“
„Kde si zohnal ťavie parohy?“
„Na internete nájdeš všetko.“
Využitie vo výučbe materinského jazyka
Čítanie s porozumením je opakujúcim sa problémom našich žiakov. Klesajúce výsledky v hodnotení PISA naznačujú, že opatrenia na zlepšenie nie sú dostačujúce. Podobné texty podporujú udržiavanie pozornosti počas čítania. Odhaliť protirečenia a nezmysly nie je možné bez sústredenia sa na sémantiku, t. j. bez pochopenia významu. Potešenie z pochopenia pointy môže viesť k zvýšenému záujmu o čítanie.
Čítaním popletených textov sa žiaci učia aj pochybovať o absolútnej pravdivosti každého prečítaného textu –„papier vydrží všetko.“ Vďaka tomu sa môžu stať aj odolnejšími voči hoaxom a konšpiračným teóriám. Napríklad zistenie chybnej časovej súslednosti (baču poznám dávno – od zajtra) by malo viesť k opatrnosti pri vnímaní vzťahov príčina – následok. Mnoho konšpiračných teórií totiž vychádza práve z nesprávneho (či úmyselne nesprávneho) vzťahu medzi nimi.
Zaujímavým obohatením výučby môže byť slohová práca postavená na maximálnom využití úmyselne nesprávnych vzťahov a vlastností. Táto činnosť totiž rozvíja kreativitu – vymyslieť „krásny“ a nezvyčajný nezmysel totiž nie je jednoduché.
Využitie vo výučbe matematiky
Výkladový slovník definuje matematiku ako vedu, ktorá sa zaoberá „číslami a operáciami a s nimi, ich vzťahmi, kombináciami, zovšeobecňovaním a abstrahovaním, ako aj priestorom, konfiguráciami a ich štruktúrami, ich meraním, transformáciami a zovšeobecňovaním.“ Výučba matematiky sa však často redukuje iba na prvé zložky v uvedenom zozname, teda na čísla a operácie s nimi, resp. na priestor a jeho štruktúry. Menej času sa venuje vzťahom medzi uvažovanými objektmi a ich zovšeobecňovaniu, hoci práve ony tvoria jeden zo základov kritického myslenia. Ak sa matematika považuje za nástroj rozvoja kritického myslenia , tak je to práve pre tieto jej vlastnosti.
Protirečenia matematického charakteru dovoľujú učiteľovi spoznať aj nedostatky vo vedomostiach žiakov. Len ten, kto pozná vlastnosti uvažovaných objektov, dokáže nájsť v texte protirečenia a odôvodniť, v čom spočíva problém. Uvedieme príklady:
Priraďovanie neexistujúcich vlastností k objektu: Kruh nemá strany.
Rozpor vlastností: Strany o rozmeroch 300, 400 a 500 metrov sú vraj rovnako dlhé.
Vlastnosť jedného objektu je priradená inému: Tri strany má trojuholník, nie štvorec.
Tvorivosť v tejto oblasti je neobmedzená a je vhodné do nej zapojiť žiakov. Napríklad v podobe „dôkazu“ o počte strán: Trojuholník má tri uhly. Uhol je vytvorený dvomi stranami. Trojuholník má preto šesť strán.
Žiaci môžu sami navrhovať ďalšie typy protirečení vzťahujúcich sa na vzhľad matematický objektov – Líši sa modrá kocka od červenej aj niečím iným ako farbou?, ich názvoslovia – Je kockou Rubikova kocka? Prečo áno, alebo prečo nie? alebo výskytom v reálnom živote – Má kockový cukor tvar kocky?
Pretože sokratovský dialóg je jednou z metód rozvoja kritického myslenia, podobné úlohy sa môžu stať predmetom diskusií v triede. Ak má úloha tvar „prečo áno, prečo nie“, je vhodné rozdeliť kolektív na zástancov a oponentov daného názoru. Pri hodnotení oceňovať nielen kvalitu a správnosť tvrdení, ale aj argumentačnú silu a vynaliezavosť oponentov zastupujúcich obidva názory a ich ochotu priznať si omyl.
Využitie vo výučbe iných predmetov
Každý predmet má vlastnú poznatkovú základňu. Jej znalosť sa dá preverovať vytvorením spochybniteľných výrokov podobne, ako bolo vidieť na príkladoch z matematiky. Napríklad vo fyzike – Zaburácal hrom a krátko na to zažiaril blesk či v biológii – Nadzemné korene rastlín – na rozdiel od podzemných – rastú smerom nahor.
Informatika zasa dovoľuje zdôrazňovať, že počítačový program nie je náhodný zhluk inštrukcií programovacieho jazyka. Nesprávne zoradené a/alebo chybne navrhnuté inštrukcie produkujú iný ako očakávaný výsledok. „Cieľavedome zostaveným nezmyslom“ teda môže byť chybný program. Odhalenie nezmyselnej časti vedie k jeho úprave a oprave.
Podobnými absurditami sa dá demonštrovať aj nepravdivosť názoru – „na internete je všetko“. Aj nie príliš vynaliezavý poslucháč si ľahko uvedomí, že presvedčenie o všemohúcnosti internetu, na ktorom sa dá nájsť aj recept na guláš z ťavích parohov, nemá presvedčivý základ.
Chybné tvrdenia na internete preto dávajú príležitosť na rozmanité obohatenie výučby. Ich spracovanie môže byť námetom na širšie projekty, vytvorené jednotlivcami alebo malými skupinami. Koniec-koncov, tímová práca je ďalšou oblasťou, v ktorej je kritické myslenie základným nástrojom efektívnej spolupráce.