Za čiarou

Správa zo včera: ĽSNS, Národná koalícia, KDŽP Aliancia za Slovensko, Priama Demokracia a Doma dobre podpísali memorandum o spolupráci národných a kresťanských politických strán do budúcoročných parlamentných volieb. Marián Kotleba to oznámil v Ružomberku.

Dnes sa má Kotleba stretnúť so Štefanom Harabinom, ktorý sa začal správať ako ten silnejší, teraz čelí protireakcii, Kotleba mu donesie podpísané memorandum a dá mu čas do nedele 17. novembra, aby sa rozhodol, či sa k jeho koalícii pridá.

Symbolika je zrejmá, Ružomberok bol sídlom Hlinkovej strany, 17. november je dňom revolúcie, Kotleba mení farby, z protestného hnutia vzniká nacionalistický blok, ktorý oživuje ľudácku symboliku. Ak sa pridá Harabin, máme tu nového silného hráča na scéne.

Začnem tým najpodstatnejším. Každý, kto kedy bližšie pričuchol k strane KDŽP, ktorá stále za svoj názov dokáže niečo pridať, vie, že je to strana kňaza Mariána Kuffu. Vedeli to štruktúry, vedeli to voliči, pripomínali to aj stranícke bilbordy. Formálne na jej čele stál jeho brat Štefan (momentálne na odchode), ale všetko podstatné, čo sa v strane stalo, schválil alebo navrhol kňaz Kuffa. Vrátane kandidátov, podpory v prezidentských voľbách, všetko zásadné.

Pri všetkej úcte ku kňazskej reverende, Marián Kuffa včera prekročil rubikon.

Dlho balansoval a žongloval na čiare, popritom riskoval, ale včerajšok je zlom. Kňaz Kuffa vždy vedel, že pre hodnotenie jeho politickej aktivity nie je podstatné, čo si o ňom myslia liberáli, to mu, naopak, skôr pomáhalo a ani mainstreamový transgender, ktorý nevie, čím je, rozhodujúce je, čo si o ňom myslia katolíci, v istom zmysle hierarchia. Tam čelil kritike už dlhšie, ale staval na silných sympatiách k svojej charitatívnej práci aj verejnému angažovaniu. Teraz sa ocitol za čiarou.

Kuffovci pôvodne mierili na kandidátku SNS, bolo by to nevkusné a aj nehorázne, ale to by ešte nebol zlom. Napokon, nehorázna bola už kandidátka KDŽP do eurovolieb.

Spájať sa ale s Kotlebom na jeho kandidátke zlomom je.

Pred prezidentskými voľbami sa kňaz Kuffa vyjadril, že do paláca treba poslať kandidáta, ktorý je ako buldozér. Všetkým bolo jasno. Mnohí nechápavo krútili hlavou, najmä tí, ktorí oceňovali jeho zásluhy.

Buldozér nestačí. Musí ho riadiť bývalý skinhed.

Kňaz Kuffa na svojich kázňach zvykol hovoriť, že prehrať s Kristom nie je žiadna tragédia. Až na to, že sa rozhodol, že chce vyhrať s Kotlebom a Harabinom. Akými zbraňami sa bojuje, takými sa aj zahynie.

Na záver dve správy, dobrá a zlá. Pripravte sa na masaker. Konzekvencie tohto omylu sa totiž nedotknú len kňaza Kuffu a jeho okolia, zvlášť kňazov, ktorí ho podporia. Konzekvencie sa budú týkať katolicizmu a našej cirkvi. To, čomu sme od liberálov čelili doteraz, bola len rozcvička.

A tá dobrá? Tak ako v minulosti, aj teraz prudko rastie dopyt po katolíkoch v politike aj mimo nej, ktorí dokážu brániť svoju vieru a hodnoty aj pred omylmi a chybami bagristov z vlastných radov.